Zlý pravopis je niečo, čo sa skutočne neodpúšťa nielen v škole pri príprave referátov, bakalárskych a diplomových prác, ale aj neskôr v práci. Aké sú tie najčastejšie chyby, s ktorými sa bežne stretávame?
PRÍKLAD CHYBNÉHO TEXTU
Milý študenti
sme rady že ste pryšli na túto web – stránku aby ste sa dozvedely ako to nerobyť-ako nijakí text nemá vyzerať. Opčas sa gramatické chybi pritrafia každému užívateľovy. Veľaráz nevieme ako proti svojím chybám bojovat a riešime to na príklad aj takto: “Za päť mynút je diktát možem sedieť vedľa Teba a dáš my otpísať? Napadlo ma že to s hlavi nebudem vedieť. Môžme sa dohodnúť že Ti na budúce prinesiem 5 euro. Okay?“ V bežnom živote sa tieš často ztretávame z názvami vecí o ktorích ani nevieme že sú nesprávne : pomazánka varianta rada ľudí v obchode prádlo rohlík botník detský kočiar alebo šialka či do konca šialok.
Doporučujeme kúpiť si pravidlá Slovenského pravopysu a pokiaľ si naozaj nie ste niečim istý, vždy do nich na hliadnuť.
Verím, že všetci ste si všimli, že s týmto textom naozaj niečo nie je v poriadku. Presnejšie, všetko nič nie je v poriadku. Poďme si však pekne postupne rozobrať povedať, čomu všetkému sa treba vyhnúť.
Začnime tým, že nebudeme používať slovo všetko v spojení so zápornou výpoveďou. Slovo rozobrať v tom mimoriadne obľúbenom metaforickom význame, je tiež nesprávne. Pretože rozobrať vieme nábytok alebo tak také niečo (prívlastok sa musí so slovom, ktoré rozvíja, zhodovať v rode, čísle a páde!), no určite nie abstraktné pojmy.
Milýí študenti, ...ste si niečím istýí – životné podstatné mená (skloňované podľa vzoru chlap) sú v nominatíve plurálu mužského rodu vždy s mäkkým i. Počuli sme to miliónkrát, aj milión prvý raz v tom niekto urobí chybu. Pomáha len opakovať si to, kým si na to nezvyknete, prípadne zapamätať si, že sú viacerí chlapi, nie viacerý chlapy. Môžete si skúsiť vymyslieť aj nejakú mnemotechnickú pomôcku, napríklad, že chlapi sú mäkkí, keď sú spolu, alebo také niečo.
Nijakíý text, chybiy, o ktoríých – v týchto slovách však píšeme tvrdé y, pretože nijaký sa v tomto prípade neviaže k plurálu (a aj keby áno, slovo text je neživotné a skloňujeme ho podľa vzoru dub, čiže „nijaké texty“).
Chyba/chyby je slovo ženského rodu, skloňované podľa vzoru žena/ženy a o ktorých je tiež v ženskom rode a navyše v inom páde (lokáli).
Mäkké i sa v pluráli vyskytuje aj pri časovaní slovies, čiže, nie dozvedely, ale dozvedeli.
Veľaráz veľa ráz – správne sú tvary veľakrát (spolu) a veľa ráz (oddelene). To isté platí pri určitých číslovkách: päťkrát/päť ráz. Mimochodom, máme jeden raz, dva razy, tri razy, štyri razy, päť ráz a potom už používame tvar „ráz“ pri každej ďalšej číslovke. Pokiaľ píšeme päťkrát/päť ráz číslom, malo by to vyzerať takto: 5-krát/ 5 ráz. Mimochodom, o odstavec odsek vyššie spomíname radovú číslovku milión prvý. Nepíše sa to spolu! Rovnako, ako sú v numerickom zápise oddeľované stovky od tisícok, stotisícky od miliónov, to platí aj u radových čísloviek písaných slovom. (V dvetisícom prvom roku vybuchli Dvojičky.) U základných čísloviek oddeľujeme v slovnom zápise len milióny. 23 434 571 je slovom dvadsaťtri miliónov štyristotridsaťštyritisícpäťstosedemedesiatjeden.
Keď už sme pri tom... jeden/jedna – základná číslovka je jeden. To znamená, počítam jeden, dva, tri... a nie jedna, dva, tri... Jedna sa používa len vtedy, keď sa číslovka viaže na podstatné meno ženského rodu (jedna žena, jedna ulica...). Pretože platí tá spomínaná zhoda v rode, čísle a páde.
Sme radi/rady – radi sa používa v mužskom rode, rady v ženskom. V texte je uvedený nesprávny tvar, pretože ak nepoznáme konkrétneho adresáta/adresátov, vždy používame bezpríznakový mužský rod.
Pryšli, nerobyť, mynút, pravopys (prišli, nerobiť, minút, pravopis) – v slovenčine poznáme obojaké spoluhlásky b, m, p, r, s, v, z, l. Všetci sme sa v tretej triede učili vybrané slová, v ktorých píšeme po týchto spoluhláskach tvrdé y, tak by sme mali vedieť, že slová prísť, nerobiť, minúta ani pravopis medzi ne nepatria. Rovnako nie je dobré písať bík, midlo, plin či nazívať.
Web – stránka, ...ako to nerobiť-ako... – pomlčka verzus spojovník. Slovo web-stránka/webstránka môžeme kľudne pokojne napísať aj spolu, bez akéhokoľvek znamienka. Oba tvary sú správne. Inak platí zásada: dlhá pomlčka ( – ) sa píše:
- vo vetách, v ktorých chýba sloveso (Staroba – choroba. Dlhé vlasy – krátky rozum.)
- pri vyčlenení slov alebo časti viet, ktoré chceme zdôrazniť či oddeliť od textu (Boli tam chlapci – a nie hocijakí. Driemal tam lev – kráľ zvierat.)
- môze sa použiť namiesto úvodzoviek na oddelenie priamej reči:
- To ty si zvonil? – pýta sa opatrne.
- Dnes ste sa neučili? – zisťovala mamka.
- Prídeš? – Prídem. – Určite? – Určite.
- pri vypočítavaní autorov diel (+ priezviská sa v zozname bibliografických odkazov píšu kapitálkami: DUCHKOWITSCH, Wolfgang – SERAFÍNOVÁ, Danuša – VATRÁL, Jozef)
- na naznačenie rozpätia (zastupuje výrazy od – do, medzi tým a tým): r. 2000 – 2005, s. 5 – 12
- za výrazom, ktorý bližšie vysvetľujeme (Všetko bolo vybavené – letenky, strava, ubytovanie. Ako to nerobiť – ako text nemá vyzerať.)
- môže sa použiť namiesto troch bodiek:
na označenie nedokončenej výpovede (Keby si tam bol, tak –)
na označenie prerývanej, citovo vzrušenej výpovede (Ja – tomu – skutočne – nemôžem – uveriť.)
Krátky spojovník (-) používame:
- vo vnútri slov (napríklad web-stránka)
- pri delení slov na konci riadkov
- v zložených vlastných menách a priezviskách (aj cudzích): Anna-Mária, Gregor-Tajovský, Saint-Exupéry
- pri veciach zložených z dvoch častí (hnedo-zelený sveter, slovensko-nemecký slovník, cyrilo-metodská tradícia, vzťah rodičia-deti)
- v skrátených zápisoch (2-krát zopakovať, 11-roční chlapci, 2-izbový byt)
- namiesto časti slova, ak bezprostredne nasleduje slovo s rovnakou časťou: (osem- až deväťčlenný, tohto- a budúcoroční maturanti)
- v príslovkách (viac-menej, krížom-krážom, sem-tam)
- v časticiach (isto-iste, tak-tak, už-už)
- v citoslovciach (tik-tak, hop-šup, mňau-mňau)
Za o päť minút – predložkou za sa vyjadrujú len miestne vzťahy.
Opčas, otpísať, tieš, ztretávame občas, odpísať, tiež, stretávame – takúto triviálnu chybu sa nepodarí urobiť hádam nikomu z vás, ale nikdy nezaškodí naštudovať si aj taký gramatický jav, akým je spodobovanie/znelostná asimilácia.
Užívateľ/používateľ – užívateľ je osoba, ktorá má niečo v užívaní (byt, pozemok...), ktorá užíva napríklad lieky, príjemný čas alebo svojich blízkych (Tieto prázdniny sme si ledva užili svoje deti.) Často je však toto slovo používané nesprávne, pretože ten, kto pracuje s nejakým prostriedkom, programom alebo internetom (používa ho!) je používateľ (užívateľ používateľ jazyka, užívateľ používateľ internetu, užívateľská používateľská príručka).
Proti svojím svojim chybám (D), niečim niečím istý (I) – vieme, že v inštrumentáli musí byť vokál dlhý. Naopak v iných gramatických pádoch nie.
Bojovatť – často treba bojovať napríklad proti vplyvu online komunikácie, ktorá istým spôsobom narúša kultúru jazyka. Už len preto, lebo na internete sme zvyknutí všetko si zjednodušovať, čiže napríklad písať bez diakritiky. A ľahko sa môže stať, že potom na nejaké diakritické znamienko zabudneme aj v oficiálnejších textoch. Riešenie? Dôsledne rozlišovať, na akej úrovni komunikujeme, prípadne si zvyknúť používať diakritiku aj pri (chatovaní) četovaní. Aj keď vám to stále môže znieť divne, slovo chat je dávno poslovenčené na čet, je úplne spisovné a považované za správnejšie, pretože ak existujú, používame radšej slovenské ekvivalenty, ako cudzie slová.
(Okay) okej – to isté.
Úvodzovky – v slovenčine sa píšu na začiatku výpovede na spodku riadka „ a nakonci hore na vrchu riadka “. Nastavte si túto funkciu vo svojom textovom editore. Napríklad v angličtine poznáme len horné úvodzovky.
Čiarky – hádam ste si všimli, že v celom texte nebola jediná čiarka, a vyhodnotili to ako veľkú chybu. Na čiarky netreba zabúdať, pretože členia výpoveď a robia ju zrozumiteľnejšou. Ide o pomerne zložitý gramaticko-štylistický jav, ktorý si vyžaduje istý jazykový cit, ale vo všeobecnosti platí tento algorytmus algoritmus (nie je odvodené od slovenského slova rytmus) písania čiarok:
V jednoduchej vete čiarkou oddeľujeme
- oslovenie (Dedo, ako sa máš? Rada vás, pani Nováková, vidím. Dobrá práca, Cyril.)
- pozdrav (Ahoj, ako sa máš?)
- citoslovcia ak nenahrádzajú vo vete niektorý vetný člen (Fňuk, som taká smutná. Fuj, to je nechutné!). Môžu však nehrádzať napríklad prísudok a vtedy sa píšu bez čiarky (Žaba čľup do vody.)
- časti viacnásobného vetného člena (Veľké, žlté slnko. Nebol som doma, ale v meste. Tí ľudia sú skromní, veselí, slušní, ale aj neporiadni.)
POZOR! Čiarku nepíšeme, ak sú slová spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či (Zbierali ste maliny alebo jahody?)
V kombináciách i-i, aj-aj, alebo-alebo, ani-ani, buď-alebo, či-alebo čiarku píšeme. (Neboli ani v dome, ani v záhrade. Študuje buď žurnalistiku, alebo literatúru.)
- prístavok (Červená, farba vášne, na nej vyzerá výborne. Trnava, kedysi kráľovské mesto, má aj dnes svoje čaro.)
- vytýčený vetný člen (Katka, to je pekné dievča. Môjho psa, toho mám najradšej.)
- hodnotiace častice (Naši športovci, prirodzene, opäť sklamali. To sa vám, pravda, nepáčilo.)
V súvetiach čiarku píšeme
- v priraďovacom súvetí len ak nie sú vety pospájané spojkami a, i, aj, ani, alebo, či (Prišli sme skôr, čakali sme v záhrade. Pohostila nás, ba aj víno naliala. Spadol zo stromu, no neudrel sa. Nebuď smutný, veď to skúsime nabudúce.)
- v kombináciách aj-aj, i-i, ani-ani, alebo-alebo, buď-alebo, či-či (Aj izbu upratala, aj obed navarila. Buď ma poslúchneš, alebo si to urob sám.)
- pred spojeniami a preto, a teda, a tak, a predsa, a rovnako, a to, a pritom (Nepoznám ju, a preto som sa s ňou nebavil. Neučila sa, a predsa prešla. Prší, a pritom hlásili, že bude pekne.)
- v podraďovacom súvetí je hlavná veta od vedľajšej vždy oddelená čiarkou (Myslel na krajinu, ktorú opustil. Papagáj, jazdiaci na vodných lyžiach, je aktrakciou celej ZOO. Neprišiel, lebo býva ďaleko.)
Možem môžem – nezabúdajme na ô! Máloktorý jazyk sa môže pochváliť takouto krásnou dvojhláskou a mali by sme ju naozaj využívať častejšie. Napríklad – správny zdrobnený tvar je dobrú nôcku, nie dobrú nocku.
My/mi (dáš mi...) – Skloňovanie zámena ja: tvrdé y sa píše len v novnatíve plurálu. Mi je singulárny tvar, v tomto prípade v datíve.
Na príklad, na budúce, do konca, na hliadnuť napríklad, nabudúce, dokonca, nahliadnuť – treba rozlišovať medzi predložkami a predponami, a pri týchto slovách z kontextu jednoznačne vyplýva, že ide o predpony, ktoré píšeme spolu so slovom.
Veľké písmená na začiatku osobných zámen pri oslovovaní – píšeme v listoch, no nie v epických textoch, a určite nie, ak je osobné zámeno súčasťou priamej reči („...Môžem sedieť vedľa Tteba...? ...nabudúce Tti prinesiem...“).
Užívateľovyi (D), hlaviy (G)– slovo užívateľ sa skloňuje podľa vzoru chlap, čiže v datíve chlapovi. Hlava je vzor žena, čiže zo ženy.
S z hlavy, stretávame sa z s názvami – nemýlime si predložky s a z! Z koho, z čoho (genitív) a s kým, s čím (inštrumentál).
Napadlo ma/napadlo mi – veľmi často používaný nesprávny tvar, ale ak vám v hlave skrsol nejaký nápad, myšlienka, hovorí sa napadlo mi! Napadnúť ma môže napríklad divé zviera. Rovnako: Napadol ti dobrý vtip. Nenapadol ťa v noci na ulici nikto?
Môžme/môžeme – ďalšie slovo s veľmi obľúbeným gramaticky nesprávnym tvarom. Slovo môžme je formálne utvorené ako rozkazovací spôsob (skáčeme-skáčme, skáčete-skáčte, kričíme-kričme, kričíte-kričte), lenže slovo môcť rozkazovací spôsob nemá (vychádzajúc z jeho významu).
5 euro eur – euro sa skloňuje podľa vzoru mesto.
...o ktorých ani nevieme, že sú nesprávne : - medzera sa píše len za dvojbodku, pred ňou nemá čo hľadať.
Pomazánka, prádlo, rohlík, botník, detský kočiar, šialka/šialok, doporučujeme – všetky tieto slová sú tzv. bohemizmy (prevzaté z češtiny). V slovenčine máme nátierku, bielizeň, rožok, topánkovník/skrinku na topánky, detský kočík, šálku a odporúčame.
Varianta, rada ľudí v obchode – variant a rad. Rada má v slovečine iný význam (Dobrá rada nad zlato.)
pPravidlá Sslovenského pravopisu – názov diela, takže na začiatku je veľké písmeno. Vzťahové prídavné mená, odvodené od názvov krajín, sa zase píšu s malým písmenom.
Tým sme asi spomenuli všetky kiksy v texte, takže najvyšší čas pozrieť sa na opravu od pani učiteľky:
Milí študenti,
sme radi, že ste prišli na túto web-stránku/webstránku, aby ste sa dozvedeli, ako to nerobiť – ako nijaký text nemá vyzerať. Občas sa gramatické chyby pritrafia každému používateľovi. Veľa ráz nevieme, ako proti svojím chybám bojovať, a riešime to napríklad aj takto: „O päť minút je diktát, možem sedieť vedľa teba a dáš mi odpísať? Napadlo mi, že to z hlavy nebudem vedieť. Môžeme sa dohodnúť, že ti nabudúce prinesiem 5 eur. Okej?“ V bežnom živote sa tiež často stretávame s názvami vecí, o ktorých ani nevieme, že sú nesprávne: nátierka, varient, rad ľudí v obchode, bielizeň, rožok, topánkovník, detský kočík alebo dokonca šálka. (v tomto texte sú však už správne)
Odporúčame kúpiť si Pravidlá slovenského pravopisu, a pokiaľ si naozaj nie ste niečím istí, vždy do nich nahliadnuť.
=68 chýb
A na záver vedzte: Na internete nájdete veľa takýchto „zaručených“ návodov a z každého si môžete niečo pozitívne zobrať. Ale ak viete, že máte problém s niektorými gramatickými javmi, naozaj vykonajte tú drobnú investíciu a kúpte si Pravidlá slovenského pravopisu. Pomáha tiež častejšie písanie, robenie si poznámok a pod. Pri častom písaní sa vo vás gramatické pravidlá a normy tak zafixujú, že čoskoro už žiadne Pravidlá slovenského pravopisu ani nebudete potrebovať. Veľa šťastia!
