19.5.2020 – Ministri školstva členských štátov EÚ sa na videokonferencii zhodli, že zatiaľ nemalo otvorenie škôl negatívny dopad na šírenie nákazy COVID-19.
Otvorenie časti škôl v krajinách po celom svete stále vyvoláva diskusiu, či ide o zodpovedné rozhodnutie. Ministri školstva členských štátov Európskej únie, Nórska, Švajčiarska a Islandu privítali preto príležitosť vymeniť si prostredníctvom neformálnej vidoekonferencie svoje skúsenosti počas pretrvávajúcej pandémie Covid-19.
Pokiaľ ide o znovuotvorenie škôl, stratégie sa naprieč krajinami líšia. Delegácie uviedli, že majú pripravené viaceré scenáre, ktorých konečný výber bude závisieť od epidemiologickej situácie, informuje slovenské ministerstvo školstva.
Ministri sa zároveň na vidoekonferencii zhodli, že návrat detí do škôl v krajinách únie zatiaľ nemal negatívny dopad na priaznivý vývoj pandémie COVID-19. Po diskusii zástupcov rezortov školstva to vyhlásila chorvátska ministerka školstva Blaženka Divjaková, ktorej krajina predsedá Rade EÚ. O opätovnom otvorení škôl pred letnými prázdninami rozhodlo 22 krajín európskeho bloku, pričom väčšinou je účasť žiakov v škole nepovinná.
Návrat detí do škôl začal v posledných týždňoch vo veľkej časti krajín únie, od tých menej zasiahnutých ako sú Česko, Maďarsko alebo pobaltské krajiny až po Francúzsko či Belgicko, kde bolo evidovaných násobne viac nakazených i úmrtí. Podľa chorvátskej ministerky žiadny zástupca vlád neinformoval, že by obnovenie výučby malo negatívny dopad na šírenie koronavírusu. „Sprevádzajú to vždy veľmi prísne hygienické opatrenia, učí sa po malých skupinách väčšinou do 15 žiakov,“ priblížila pre ČTK postupy v členských štátoch Divjaková.
Až do septembra sa rozhodli nechať zatvorené školy kvôli šíreniu koronavírusu najzasiahnutejšie štáty Taliansko a Španielsko. V ich prípade majú podľa expertov predĺžené prázdniny opodstatnený dôvod, nakoľko tu žijú rodiny vo veľmi úzkom kontakte so starými rodičmi v porovnaní s inými krajinami Európy a tí patria do rizikovej skupiny.
Počas videokonfrencie sa ministri zhodli, že uprostred všetkých opatrení stojí podpora pre školy, učiteľov, študentov a ich rodičov a snaha zabezpečiť pokračovanie vzdelávania v čo najvyššej možnej kvalite.
Zástupcovia rezortov školstva počas online stretnutia súhlasili, že za najväčšiu výzvu tohto obdobia považujú vzdelávanie detí zo znevýhodneného prostredia, ktoré často nemajú k dispozícii počítač alebo tablet, alebo nemajú prístup na internet. Tieto deti rovnako potrebujú dodatočnú osobnú podporu a pomoc pri učení, ktorú v súčasnej situácii je možné len veľmi ťažko zabezpečiť. Vo viacerých štátoch boli finančné prostriedky alokované na nákup tabletov či kariet pre prístup na internet, ktoré boli distribuované práve deťom zo znevýhodneného prostredia. V iných krajinách je okrem online vyučovania zabezpečovaná i distribúcia tlačených študijných materiálov pre deti so slabším socioekonomickým zázemím. Dodatočná podpora a psychologické poradenstvo pre učiteľov, rodičov a žiakov je poskytované v jedenástich členských štátoch.
Zúčastnení ministri apelovali aj na posilnenie vzájomnej spolupráce, koordinácie a komunikácie, keďže iba jednotou a solidaritou môžeme spoločne prekonať túto mimoriadnu situáciu a vysporiadať sa s následkami krízy. Zároveň vyzvali, aby sa skúsenosti z posledných mesiacov odzrkadlili na budúcich aktivitách iniciatívach na európskej i národnej úrovni, a tiež aby prišlo k rozšíreniu voľnej dostupnosti vzdelávacích zdrojov a posilneniu investovania do inkluzívneho a digitálneho vzdelávania. Pri využívaní európskych zdrojov by v tomto smere privítali väčšiu flexibilitu.
