Články: Pre študentov
O projekte

 

Takmer 66% učiteľov prežíva viac stresu a záťaže ako v minulosti. Mnohí sú vyčerpaní a zvažujú odchod z profesie

Janka Horniaková
Autor článku
Foto: Bigstock
Učitelia sa cítia vystresovaní, preťažení a niektorí uvažujú aj o odchode z profesie. Aj také boli výstupy z prvého veľkého prieskumu, ktorý mapoval duševné zdravie a pohodu učiteľov na Slovensku. / Foto: Bigstock

31.5.2021 - Učitelia sa cítia vystresovaní, preťažení a niektorí uvažujú aj o odchode z profesie. Aj také boli výstupy z prvého veľkého prieskumu, ktorý mapoval duševné zdravie a pohodu učiteľov na Slovensku. Jeho výsledky predstavili autori prieskumu z Inštitútu Konvalinka na online vedeckej medzinárodnej konferencii školských psychológov pod názvom Líder ako aktér zmeny v edukácii. S ročnou prestávkou sa konala koncom mája 2021 v online priestore, pod taktovkou Asociácie školskej psychológie a UMB v Banskej Bystrici, katedry psychológie.

 

Prispieť k zmene vo vzdelávaní má podľa organizátorov aj tohtoročná konferencia. Chcela poukázať hlavne na úlohu psychológov a miestao psychológie v práci učiteľov, ako spolu-aktérov zmien vo vzdelávaní. V panelových diskusiách veľmi rezonovala aj téma: Líderstvo ako súčasť profesijných rolí školského psychológa potrebných k facilitácii zmeny kvality školy.

 

Prvý veľký prieskum o duševnom zdraví slovenských učiteľov

S podnetnými závermi svojho prieskumu Teacher Wellbeing Index Slovakia 2021 a jeho výsledkami pre prax prišla školská psychologička Kórnélia Ďuríková z Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie Konvalinka, ktorý prieskum realizoval. Ide vôbec o prvý takýto prieskum, ktorý mapuje duševné zdravie a pohodu (pozn. red. z angl. wellbeing: pohoda.) učiteľov na Slovensku.

 

Akcent kládli autori podľa Ďuríkovej hlavne na komplexný systém školy, ale i na jednotlivých aktérov. V centre pozornosti tak boli učitelia, žiaci, školskí psychológovia i riaditelia škôl. Sme presvedčení, že kľúčovou osobou v celom tomto systéme je učiteľ. Iba vyrovnaný, spokojný, odolný a zdravý učiteľ dokáže tvoriť kvalitnú školu, a vychovávať vzdelaného, múdreho, charakterovo silného a psychicky odolného žiaka,“ zdôraznila v diskusii Ďuríková.

A presne to bol dôvod, prečo prišli v Inštitúte Konvalinka s myšlienkou prieskumu, ktorý by mapoval tému duševného zdravia a pohody učiteľov v aktuálnom školskom roku 2020/2021. Do prieskumu, ktorý mapoval „index pohody a duševného zdravia učiteľov na školách v rámci Slovenska“, sa zapojilo 1756 učiteľov v období od apríla do mája 2021. 

 

Pozrite si výsledky prieskumu Teacher wellbeing index Slovakia 2021

 

Učitelia pociťujú stres a veľkú únavu

Výsledky prieskumu Teacher Wellbeing Index Slovakia 2021 ukázali, že duševné zdravie a wellbeing sú pre učiteľov kľúčové témy, ktorým je podľa predsedníčky nštitútu Konvalinka Kornélie Ďuríkovej, potrebné venovať pozornosť. Vnímame to ako ich obrovskú túžbu vyjadriť svoje emócie, názor a zároveň obrovskú potrebu byť vypočutí,“ vysvetlila s tým, že najviac odpovedí získali od učiteľov oboch stupňov základných škôl a od učiteľov na stredných školách. Ide tu hlavne o učiteľov v produktívnom veku.

 

Až 95 % učiteľov pociťuje vo svojej práci stres v nejakej intenzite. Strednú mieru stresu pociťuje 40 %, vysokú mieru stresu celkom 20% učiteľov. Miernu mieru stresu pociťuje 35,8 % učiteľov. Pedagógov pociťujúcich stres, najčastejšie viackrát do týždňa bolo až 40 %. V strese sú najviac učitelia oboch stupňov ZŠ, na západe a východe krajiny- v Bratislavskom a Prešovskom kraji. Strednú mieru stresu podľa výsledkov prieskumu, vykázali učitelia v Trenčianskom, Žilinskom a Trnavskom kraji, na druhom stupni ZŠ a stredných škôl.

Aktuálny školský rok, ktorý kvôli covidovej pandémii priniesol dištančné vzdelávanie a s tým súvisiace neustále zmeny v školstve, bol náročný pre žiakov, učiteľov i rodičov. Prieskum tiež ukázal, že až 65,9 % učiteľov uvádza, že v tomto školskom roku pociťujú viac stresu ako v predchádzajúcich školských rokoch.

 

Medzi najväčšie zdroje stresu patrí podľa učiteľov nedostatok uznania učiteľskej profesie a ocenenie od spoločnosti, nasleduje komunikácia s rodičmi, vedenie pedagogickej dokumentácie a na príťaž je mnohým pedagógom aj administratíva. A to nie je všetko. Výsledky prieskumu poukázali aj na to, že 20% stresu vyvolávajú u učiteľov aj žiaci so špeciálno-výchovno-vzdelávacími potrebami.  Za mienku stojí i fakt, že stres u učiteľov v 18% percentách tvorí aj vlastných perfekcionizmus aj výška platu, ktorá trápi 14% oslovených pedagógov v prieskume. „Plat je evidentne zdrojom stresu a je dôležité venovať pozornosť aj tejto téme,“ povedala Ďuríková.

 

Učitelia sa hanbia hovoriť o svojich pocitoch so školským psychológom

Hoci 25% učiteľov trápi ich atmosféra v škole, ktorá má negatívny dopad na ich duševné zdravie, za školských psychológom by ale podľa výsledkov prieskumu neprišli. Až 34% učiteľov by sa nezdôverili nikomu z prostredia školy o svojich psychických problémoch. Mnohí, presne 40%, uvádzajú, že sa škola nezaujíma ani o to, ako sa cítia a čo prežívajú.

 

Pomôcť učiteľom v zvládaní stresu pritom môžu na školách aj školskí psychológovia. Ide o témy vyčerpania, vyhorenia, zvládania stresu či duševnej pohody. Týmto témam by sa mali venovať práve školskí psychológovia, ktorí poznajú atmosféru na škole i celý učiteľský zbor,“ dodáva Ďuríková aj s tým, že „v tomto kontexte sú to práve školskí psychológovia, ktorí môžu byť lídrami zmeny kvality škôl z vnútra.“

 

Zbytočná byrokracia aj práca nad rámec pracovnej zmluvy

Výsledky prieskumu ukázali aj na ďalšie boľavé miesta učiteľov. Trápi ich aj práca nad rámec ich pracovnej zmluvy. Posťažovalo si na to až 97% učiteľov. Tí tvrdia, že robia často nadprácu. Týždenný pracovný čas na Slovensku je 37,5 hodín, z ktorých je zhruba 23 hodín v rámci výchovno-vzdelávacej činnosti, teda vyučovanie na škole. Okolo 15 hodín podľa učiteľov, venujú  opravovaniu písomiek, príprave do školy a podobne. „Podľa výsledkov nášho dotazníka, 38 % učiteľov uviedlo, že pracujú 11,5 hodín týždenne naviac. Desať hodín nadpráce počas týždňa uviedlo v dotazníku 24 percent respondentov,“ priblížila školská psychologička Kornélia Ďuríková.

 

 

 

Polovicu učiteľov trápia bolesti hlavy

Za zmienku tiež stojí fakt, že až 89% učiteľov na sebe v tomto školskom roku 2020/2021 pozorovali niektoré psychosomatické príznaky. Napríklad polovicu z nich trápila bolesť hlavy, 40% učiteľov bojuje s náladovosťou, zabúdaním, záchvatmi úzkosti i svalovým napätím. 60% učiteľov uvádza, že sa cítili v tomto čase dosť vyčerpane. Len 11% uvádza, že nebadali na sebe žiadne z uvedených problémov. Pedagógovia uvádzajú, že zdrojom týchto psychosomatických príznakov v aktuálnom školskom roku, boli neustále zmeny pravidiel fungovania škôl, prekrývanie pracovného a súkromného prostredia. Veľmi náročné bolo pre učiteľov aj dištančné vzdelávanie.

To, že ide o nesmierne náročný školský rok, ukázali aj výsledky prieskumu  Teacher Wellbeing Indes Slovakia 2021. Učitelia v ňom uviedli, že najviac utrpela ich rodina a súkromný rodinný život. Samozrejme, že pandémia a dištančné vzdelávanie sa odrazilo aj na pracovnom výkone učiteľov. Takmer 50% z nich zvažovalo dokonca o odchode zo svojej profesie. „Je to obrovské číslo a je to zároveň alarm pre profesiu učiteľa. Vzhľadom na to, že naozaj máme nedostatok učiteľov. Ide naozaj o učiteľov rovnomerne rozdelených vo všetkých krajoch, sú to predovšetkým učitelia na oboch stupňoch základných škôl a na stredných školách,“ uzatvára výsledky prieskumu Teacher Wellbeing Index Slovakia 2021, školská psychologička Kornélia Ďuríková.  

 

 

Teacher Wellbeing Index Slovakia 2021

 

Zmeny sú v školách nevyhnutné

Potreby zvyšovania kvality edukačných systémov a hodnoty vzdelania v kontexte aktuálnych výziev vzrastajú. Vzdelanie by sa malo podľa dekanky Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Lenky Rovňanovej stať spoločnou hodnotu a nielen individuálnou komoditou. „Lídri ako nositelia zmeny v edukačnom prostredí dokážu osloviť aj jeho aktérov a prostredníctvom nich, v atmosfére dôvery, rozvíjať silné stránky ľudského charakteru. Motivovať k aktívnemu občianstvu, prevzatiu osobnej i spoločenskej zodpovednosti, k participácii.“

 

Výber témy tohtoročnej online konferencie „Líder ako aktér zmeny“ nebol pre organizátorov náhodný. Vysokoškolská pedagogička na UMB v Banskej Bystrici, Marta Valihorová je presvedčená, že desaťročia sme svedkami veľkej snahy o transformáciu škôl. Ide nielen o úroveň riadenia škôl, ústredných riadiacich orgánov - ministerstva školstva, krajských a okresných úradov, ale aj priamo v praxi. Sú to práve učitelia a pedagogicko-odborní zamestnanci, ktorí sa podľa Valihorovej výraznou snahou usilujú o zmenu. „Konkrétne v zmene tradičnej školy na netradičnú. Školu, kde sa žiaci budú nielen úspešne vzdelávať, ale kde sa budú spolu s učiteľmi i dobre cítiť prežívajúc osobnú pohodu a spokojnosť. Kde sa budú formovať plnohodnotné osobnosti žiakov.“

 

Aj tohtoročná online konferencia mala podľa organizátorov  prispieť k zmene v edukácii, naznačiť úlohu psychológa a psychológie v práci učiteľov, zdôrazniť úlohu psychológov pri realizácii potrebných zmien v kontexte pozitívnej psychológie. Ešte dodajme, že o implementáciu psychológie do edukačnej praxe a školských psychológov na školách, sa zaslúžil na Slovensku profesor Ladislav Ďurič.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.