Obsah a forma výučby na základných školách sa má zmeniť. Postarať sa o to má kurikulárna reforma. Súčasná štruktúra vzdelávania je málo flexibilná a potrebuje zmenu. V centre pozornosti má byť žiak. Učiteľ je v rovine sprievodcu. Podarí sa aplikovať zmeny aj v praxi? Bude vzdelávanie na školách iné? Odpovede hľadali odborníci z projektu Deti nepočkajú a Stálej konferencie aktérov vo vzdelávaní, vo svojej online diskusii na tému: Kultúrno-kurikulárna reforma.
Po zmenách v obsahu i forme vo vzdelávaní volajú odborníci z praxe už dlhodobo. Možno k väčšej aktivite aj reálne niečo pretaviť do praxe, dopomohla pandemická situácia a dištančné vzdelávanie. Veľmi jasne sa tak ukázali nedostatky súčasného vzdelávacieho systému.
Dlhodobo zaostávame vo viacerých oblastiach
Problematický je hlavne obsah vzdelávania na základných školách. Zručnosti našich žiakov totiž výrazne zaostávajú oproti žiakom z krajín OECD.
Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu si myslí, že je potrebné prehodnotiť nielen to čo učíme, ale aj ako učíme. „Zaostávame v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. Slabšie výsledky v testovaní sme dosiahli aj v kritickom myslení, schopnosti riešiť problémy a pracovať v tíme. Potrebujeme zlepšiť aj vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti a globálnych kompetencií,“ vymenúva Hapalová.“ A pritom, nie sú to jediné oblasti, v ktorých naši žiaci zaostávajú. Prekvapivo sú to aj digitálne zručnosti. Príčinu vidí Hapalová aj v súčasnej štruktúre štátneho vzdelávacieho programu. Učiteľom ani žiakom súčasný vzdelávací systém neposkytuje dostatočnú flexibilitu vo vzdelávaní.
Zmeniť vzdelávanie má kurikulárna reforma
Zmeniť nepriaznivý stav vo vzdelávaní má kurikulárna reforma (pozn. red.: lat. curicula obsah, forma). Je súčasťou Plánu obnovy, ktorý minulý týždeň schválila vláda. Aktuálne sa čaká na schválenie Európskou komisiou.
Kurikulárna reforma chce vytvoriť nový obsah vzdelávania na základných školách. Podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga je usporiadaný do troch viacročných cyklov. „Výučba bude namiesto odovzdávania hotovej informácie vytvárať situácie, pri ktorých žiaci môžu informácie interpretovať v konfrontácii s reálnou skúsenosťou.“
V rámci kurikulárnej reformy je kľúčové aplikovať v praxi dve otázky: Čo a ako, sa budú po novom učiť žiaci na školách.
Ladislav Baranyai z občianskeho združenia Školský network by si prial, aby táto kurikulárna (vzdelávacia) reforma nebola odtrhnutá od života, ale aby bola aj kultúrnou reformou.
M. Hapalová informovala, že kurikulárna reforma má štyri ciele. Zlepšenie výsledkov vzdelávania žiakov na základných školách v oblasti gramotnosti. Prispôsobenie obsahu a cieľov vzdelávania súčasnej spoločnosti a očakávaným zmenám v blízkej budúcnosti: automatizácia, digitalizácia a klimatické zmeny. Treťou oblasťou je zvýšenie citlivosti vzdelávacích programov na konkrétne možnosti žiakov. „Mala by byť väčšia personalizácia a individualizácia vzdelávania.“ Poslednou oblasťou je zabezpečenie podnetného vzdelávania pre všetkých žiakov.
Ku kvalite v školstve majú podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga prispieť aj podporné tímy. Rezort školstva investoval 80 miliónov eur do podpory jednotlivých profesií na školách. „Ide o mozaiku viacerých opatrení, ktorá bude viesť k tomu, že školstvo bude kvalitnejšie a že sa žiaci dokážu lepšie uplatniť v živote," povedal minister s tým, že je potrebné pripravovať mladých ľudí na život.
Učiteľ má byť sprievodcom žiaka
Ladislav Baranyai z občianskeho združenia Školský network si myslí, že táto zmena bude postupná. Sám navrhol aj piliere personalizovaného vzdelávania na Slovensku. Prvý pilier predstavuje rozvoj vzdelávacej kultúry, ktorá má posilniť motiváciu žiaka k učeniu. Druhým pilierom je evolúcia fyzických a digitálnych učebných prostredí a ich prispôsobiteľnosť. „Žiak s volantom v rukách a na sedadle vodiča je tretí pilier. V návrhu personalizovaného vzdelávania na Slovensku je zadefinovaná aj nová rola učiteľa.“ Ten má podľa Ladislava Baranyaia dávať návod a viesť žiakov tak, aby bolo pre nich prirodzené učiť sa. Posledný pilier tvorí inklúzia. „Sú to individuálne učebné prístupy a podpora každému žiakovi,“ uzatvoril Baranyai.
Viera Grohová, ktorá je prezidentka Fóra proaktívnych škôl tvrdí, že aktuálny vzdelávací systém nekladie veľmi dôraz na výchovné aspekty. Sama má totiž bohaté skúsenosti práve v prepájaní vzdelávania aj výchovy na Spojenej škole v Poprade. Tvrdí, že deťom chýba motivácia a pozornosť. Skúsili preto začať viac vnímať ich potreby. Cieľom bolo, aby sa žiak cítil na ich škole dobre a preto mu chceli viac porozumieť, aby sa deti nielen vzdelávali, ale aj pracovali na svojich talentoch a vlastnej sebarealizácii. Výsledok takéhoto prístupu prekvapil aj ich samých. Žiaci boli aktívnejší a mali tiež lepšie výsledky.
Štruktúra vzdelávania v troch cykloch
Štruktúra vzdelávania, ktorú navrhuje zmeniť kurikulárna reforma, by mala byť po novom usporiadaná do troch na seba logicky nadväzujúcich cyklov. V rámci nich sa bude vyhodnocovať progres žiakov. „Ciele a obsahy vzdelávania sa budú po novom definovať pre konkrétny cyklus a nie pre konkrétne ročníky,“ objasnila Hapalová. Prvý cyklus bude pokrývať prvý až tretí ročník. Naň bude plynulo nadväzovať druhý cyklus, v ktorom bude 4. a 5. ročník, a plynule sa tak uzatvorí primárne vzdelávanie. Tretí cyklus bude obsahovať 6.-9. ročník ZŠ.
Výhodou takéhoto usporiadania je aj tá skutočnosť, že keď učiteľ vidí, že žiak učivo nestíha, tak si ho môže posunúť aj do druhého ročníka. Šéf rezortu školstva Branislav Gröhling tvrdí, že takto dávajú školám voľnosť, aby individuálne pracovali so žiakmi.
Mária Smreková, viceprezidentka Asociácie súkromných škôl a školských
zariadení SR si myslí, že v rámci prvého cyklu by malo byť zohľadnené hlavne čítanie a písanie s porozumením tak, aby žiak vedel analyzovať text. Formulovať problém a vytvoriť otázku. „Trénovať nielen memorovanie faktov, ale aby žiaci porozumeli textu ako celku, vedeli ho aj analyzovať,“ vysvetlila s tým, že v pláne je vytvoriť doplnkovú čítanku. Obsahovať by mala články a otázky, ktoré by trénovali túto oblasť logických operácií.
Širšie vzdelávanie a prepájanie informácií
Vzdelávanie po novom nebude zadefinované pre jednotlivé predmety, ale pre širšie vzdelávanie. „Zabezpečíme tým väčšiu integráciu jednotlivých predmetov. Jednoznačne a jednoducho. Aby pomenovávali to, čo si majú žiaci v osvojiť v konkrétnej oblasti,“ ozrejmila šéfka Štátneho pedagogického ústavu, Miroslava Hapalová. Viceprezidentka Asociácie súkromných škôl a školských
zariadení SR, Mária Smreková doplnila, že: „po zvládnutí kmeňového, teda základného učiva, je dôležité, aby žiak poznal širšie súvislosti a väčšiu hĺbku učiva.“
Väčší dôraz sa tak vo vzdelávacom obsahu bude klásť napríklad na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, matematické zručnosti, kritické myslenie či hodnotové vzdelávanie. „Cieľom je, aby to neboli len prierezové témy, ktoré patria všade a nikde,“ zdôraznila Hapalová. Zmeny vo vzdelávaní by mali byť v troch oblastiach- v štruktúre, obsahu a forme vzdelávania. Ministerstvo školstva chce viac prepojiť obsah predprimárneho vzdelávania a ďalšieho vzdelávania na základných a stredných školách.
Učitelia si budú musieť robiť prípravy inak
Nové kurikulum si bude vyžadovať zabezpečenie nových učebníc a zmenu v príprave učiteľov tak, aby boli tieto zmeny schopní aplikovať v každodennej praxi. Súčasne reforma posilní kvalitu zručností pedagogických a odborných zamestnancov. Navyše ich chce motivovať aj k celoživotnému profesijnému rozvoju, pričom tvorcovia kurikulárnej reformy pamätajú už aj na budúcich absolventov pedagogických fakúlt s tým, aby boli lepšie pripravení na zmeny a výzvy vo vzdelávaní. Toto reflektuje aj Štátny pedagogický ústav. Jeho riaditeľka, Miroslava Hapalová ubezpečila, že už teraz sú plánované viaceré zmeny, k tomu, aby boli budúci učitelia pripravení na implementáciu zmeny vzdelávania a kurikulárnej reformy. Je to napríklad príprava učiteľov nielen pre konkrétne predmetové aprobácie, ale v rámci širších vzdelávacích oblastí. Aby to čo sa deje na úrovni kurikula sa odrážalo aj na pripravenosti, vzdelávaní učiteľov. „Sme v kontakte s dekanmi fakúlt, ktoré pripravujú budúcich učiteľov. Z Plánu obnovy bude schválený aj grantový program pre vysoké školy tak aby sa im uľahčilo prispôsobenie si študijných programov novým podmienkam kurikula.“
Pripomeňme, že Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, je súčasťou spoločnej reakcie krajín EÚ na silný pokles hospodárstva v dôsledku pandémie koronavírusu. Európska únia nám ale v tejto situácii podáva pomocnú ruku. Slovensko sa na oplátku zaväzuje, že do roku 2026 príjme 66 kľúčových reforiem, ktoré zvýšia kvalitu života.
Vláda SR dala tento týždeň zelenú návrhu Plánu obnovy. Čaká sa na jeho schválenie Európskou komisiou. Na základe tohto plánu by malo Slovensko v rokoch 2021 až 2026 preinvestovať takmer 6,6 miliardy eur v piatich prioritných oblastiach, kde je aj oblasť vzdelávania. Ešte dodajme, že na oblasť školstva bolo v Pláne obnovy pre Slovensko vyčlenených 800 miliónov Eur. Konkrétne na reformu kurikula je vyčlenených celkom 40 miliónov eur.
