Štátne investície do školstva zaostávajú za priemerom EÚ asi o jedno percento. Ak by sa objem týchto investícii posunul na priemer Únie, slovenské školstvo by na svoje fungovanie malo asi o 690 miliónov eur viac. Ako na tom sme?
Jedným zo znakov evidentnej systémovej chyby našich škôl je vedecká činnosť, ktorú prevádzkujú. Ilustruje ju napríklad pozícia doktorandov na pôde univerzity. Zo správy ARRA vyplýva, že počet doktorandov sa oproti minuloročnému značne zvýšil, naproti tomu na vedeckej činnosti sa tento stav neprejavil. Analýza si dokonca všíma fenomén nazvaný doktorandský paradox, ktorý zdôrazňuje, že niektoré fakulty, ktoré v rebríčku skončili medzi najslabšími, majú relatívne najvyšší počet doktorandov v pomere k celkovému počtu študentov fakulty. Navyše sa tento nárast neprejavuje ani na ich publikačnej a vedeckej činnosti. Aká je teda opodstatnenosť ich činnosti?
Jedným z výstupov, s ohľadom na komplexný odkaz výskumu, je práve nízka celková efektivita škôl. Počet študentov i vysokých škôl nereflektuje potreby trhu a ani možnosti Slovenska. Práve nadmerný počet škôl spôsobuje eminentný rozptyl prostriedkov, ktoré štát do vysokého školstva v krajine uvoľňuje. Tým je finančne otupený potenciál rastu kvalitnejších škôl a na druhej strane umelo udržiavané spektrum škôl rôznej kvality. Celú situáciu umocňuje aj charakter bezplatnosti verejných škôl, ktorý týmto pracoviskám neumožňuje získavať ďalšie prostriedky na svoj rozvoj.
Do tohto kontextu značne zasahujú súkromné školy. Hoci vzhľadom na krátku históriu dnes nie je možné výsledky verifikovať predchádzajúcimi analýzami, ich hodnotenie v spomenutej štúdii (napr. Paneurópska vysoká škola) naznačuje, že majú potenciál byť viac ako dôstojnou alternatívou verejným školám. Dokazujú to najmä parametre atraktívnosti štúdia, zamestnanosti absolventov či pedagogická úroveň škôl. Naopak, nedostatkom ich pozície v systéme školstva je najmä čerpanie verejných grantov, v čom sú oproti verejným školám značne znevýhodnené.
Všeobecne, pomer prostriedkov, ktoré do školstva investuje štát v pomere k HDP, zaostáva za európskym priemerom asi o 1% (zdroj: eurostat), čo znamená druhý najnižší v Únii. Pri HDP Slovenska za rok 2011 – 69 058 miliónov EUR (zdroj: kurzy-online) by teda nárast na európsky priemer znamenal pre školstvo o 690 miliónov eur viac.
Slovenský vzdelávací systém má pri komplexnom pohľade chýb oveľa viac. Množstvo financií a spôsob nakladania s nimi je však očividne jednou z najpodstatnejších. A optikou štrajku učiteľov určite zaujímavou.
