Digitálna doba nám okrem iného priniesla nový spôsob čítania, založený len na prezeraní textu. No takéto prezeranie textu môže priniesť so sebou neschopnosť byť empatický, náchylnosť k falošným správam, a nedostatok času na vytvorenie si vlastného názoru.
V súčasnej dobe je úplne normálne, že aj malé deti dokážu bez problémov pracovať s tabletmi a deti sa učia vďaka technológiám. Aj my dospelí trávime veľa času čítaním emailov či správ na Facebooku. Avšak toto všetko vedie k tomu, že dochádza k transformácií nášho neurónového obvodu v mozgu. Ľudská gramotnosť sa vyvinula pred viac ako 6000 rokmi z jednoduchého dekódovania základných informácií až po súčasný vysoko prepracovaný mozog. Ten nám umožňuje rozvinúť intelektuálne procesy, vedomosti, úvahy a dedukcie, kritické analyzovanie a empatiu. Všetky tieto ľudské schopnosti však môžu byť ohrozené prechodom na čítanie založené na digitálnych zdrojoch.
Nie je to len problém tlačené verzus digitálne médiá
Spoločnosť nechybuje inováciami, ale tým, že ignoruje to, čo zmenšuje a zanedbáva svojimi inováciami. V tomto kľúčovom momente spoločnosť potrebuje konfrontovať to, čo je zanedbané v čítaní vďaka médiám. Dnešné deti si už totižto mnoho schopností nevyvíjajú. Schopnosť čítať sa nevyvinie tak prirodzene ako napríklad schopnosť rozprávania, ale potrebuje vhodné prostredie na to, aby sa vyvinula. Pri vyvíjaní sa adaptuje tomu, čo prostredie vyžaduje, napríklad aj rozdielnym systémom písania či rôznym médiám. Výsledkom toho, že používame najmä médiá, ktoré nás nútia venovať sa multitaskingu a všetko vykonávať rýchlo, je, že dokážeme čítaniu venovať menej času a skutočnému hlbokému čítaniu venujeme omnoho menej času. Takto sa schopnosť empatie ani kritického analyzovania prečítaného textu nevyvinie.
Dôležité ja zaoberať sa príčinami problému
Mnoho študentov na stredných školách sa vyhýba čítaniu klasických diel, pretože nemajú dostatok trpezlivosti na čítanie dlhých komplexných textov. Namiesto toho, aby sme sa zaoberali študentskou netrpezlivosťou, je dôležité zaoberať sa tým, čo k nej vedie. Neschopnosť študentov čítať kriticky zložitejšie texty, alebo aj neschopnosť ľudí celkovo čítať zložité vety používané v zákonoch či zmluvách. Mnohé štúdie ukázali, že používanie digitálnych obrazoviek môže zhoršiť schopnosť študentov čítať. Nórska štúdia zistila, že žiaci, ktorí čítali text na papieri, dokázali text pochopiť lepšie ako ich spolužiaci, ktorí čítali ten istý text na elektronickej čítačke kníh. Skupinka, čítajúca tlačenú verziu, si dokázala zase lepšie zapamätať detaily príbehu.
Nová forma čítania z obrazoviek
Čítanie z obrazoviek je niečo ako prezeranie, ktoré sa zakladá na hľadaní kľúčových slov a rýchle prechádzanie textom. Veľa ľudí používa vzor písmena Z alebo F pri čítaní, kedy si prečítajú prvý riadok a iba rýchlo prejdú zvyškom textu. Keď však mozog číta takýmto spôsobom, tak nedokáže text skutočne prečítať. Nemá dosť času na pochopenie komplexnosti textu, pocitov, krásy, ani dosť času na vytvorenie vlastných myšlienok a názorov.
Druhou dimenziou je fyzickosť. Keď sa môžeme niečoho dotknúť, prináša to informácii akýsi tretí rozmer. Okrem informácie totižto potrebujeme vedieť aj to, kde v čase a priestore sa informácia nachádza, čo nám dovoľuje vrátiť sa naspäť k veciam. Význam opakovania pre mladších aj starších čitateľov zahŕňa schopnosť vrátiť sa naspäť, aby si osoba mohla skontrolovať a overiť vlastné pochopenie textu. Otázne však je, čo sa stane s porozumením, keď sa pri pozeraní na obrazovku stráca fyzický rozmer a nie je možné obzrieť sa späť.
Negatívne výsledky sú viditeľné už v štvrtej triede
Výskumný tím v zložení lingvističky, kognitívneho vedca a ľudí, zaoberajúcich sa výskumom médií zistil, že negatívny vplyv digitálnych médií je viditeľný, už keď je dieťa v štvrtej triede na základnej škole. Pozorovateľný výsledok je nielen na pochopení prečítaného, ale aj na vývoji empatie.
Možnosť straty empatie a kritického analyzovania prečítaného je nielen o tom, na akom médiu a čo čítame, ale aj o tom, za akým účelom čítame. Netýka sa však len mládeže, ale každého z nás. Strata týchto schopností ovplyvňuje našu schopnosť orientácie v informáciách a podporuje našu náchylnosť k falošným správam.
Používajte to, lebo to stratíte
Staré pravidlo neurovedy hovorí jasne: ak nečo nebudete používať, prídete o to. Je to princíp, ktorý sa dá aplikovať aj na kritické čítanie, pretože mozog má na výber. V súčasnosti máme vedu aj technológie na takej úrovni, že dokážeme identifikovať a napraviť problémy ešte predtým, než sú nezvrátiteľné. Ak budeme pracovať na tom, aby sme pochopili, o čo presne by sme prišli, ale aj na tom, aby sme pochopili, čo všetko nám môže svet technológií priniesť, môžeme sa nielen obávať, ale aj tešiť.
Potrebujeme bilaterálny mozog
V súčasnosti potrebujeme mozog, ktorý bude schopný nielen čítania hlbokých komplexných textov, ale aj mozog, ktorý dokáže čítať v digitálnej forme. Od toho sa bude odvíjať naša schopnosť skúšať iné perspektívy, rozoznať pravdu, schopnosť našich detí a vnúčat oceniť a vytvoriť krásu, a naša schopnosť presiahnuť našu súčasnú informovanosť, aby sme dokázali žiť v slušnej a vzdelanej spoločnosti.
Zdroj: The Guardian
