Študenti môžu byť úspešní na vysokej škole jednak vďaka schopnostiam učiteľa, ale aj vďaka využívaniu technológií či sociálnej interakcie s okolím. Mnoho študentov po ukončení strednej školy pokračuje v štúdiu na jednej z domácich vysokých škôl alebo na zahraničných univerzitách. Rôzne štatistiky dokazujú, že študenti s vysokoškolským vzdelaním majú vyššiu pravdepodobnosť nájdenia si práce, lepšieho platu, lepšieho socio-ekonomického postavenia, avšak dosahujú aj vyššie skóre v testoch gramotnosti a sú aj zdravší. No mnohí zo študentov vysokých škôl nie sú šťastní a ani úspešní. Často sa z rôznych dôvodov vzdávajú. Úspech na vysokej škole je ťažké merať. Pokúsili sa o to už rôzne štúdie. Jedna z posledných štúdií z University of Trier v Nemecku sa zamerala na zosumarizovanie a porovnanie rôznych štúdií za posledné desaťročia. Touto metaanalýzou zistila, na čom sa zakladá úspech študenta na vysokej škole.
Vo všeobecnosti by sa dal úspech študenta rozdeliť na dve hlavné kategórie. Jednou kategóriou je škola a prostredie, druhou kategóriou je študent sám o sebe. V tomto článku sa budeme venovať škole a prostrediu.
Sociálne interakcie
Sociálna interakcia je základom úspechu študenta na vysokej škole. Pre študenta je dôležité, aby učiteľ podnecoval diskusie a vyvolával v študentoch chuť pýtať sa otázky. Učiteľ by sa mal pýtať otvorené otázky, pretože otázky s otvoreným koncom sú efektívnejšie ako zatvorené otázky. V študentovi podnecujú premýšľanie a vysvetľovanie. Pre študentov je taktiež lepšie pracovať v malých skupinkách, než absolvovať prednášky vo veľkej sále, kde iba počúva. Učiteľ by mal byť taktiež nápomocný študentovi a priateľský. V takomto prostredí študenti dosahujú lepšie známky a aj viac sa naučia.
Stimulovanie zmysluplného učenia
Stimulovanie zmysluplného učenia si vyžaduje pripravenie a organizáciu daného predmetu, zrozumiteľné požiadavky a ciele. Študenti sa potom viac zapájajú do procesu učenia sa. Pre študenta dáva učivo väčší zmysel vtedy, ak vie, ako mu pomôže v živote a k dosiahnutiu jeho cieľov, pretože sa mu spája s vedomosťami a môže na tom ďalej stavať. Ak učiteľ vytvorí intelektuálne stimulujúce prostredie, podporuje nezávislé myslenie študenta a pomáha mu identifikovať teoretické a praktické implikácie naučeného sa učiva. Učiteľ môže využiť aj učenie založené na projektoch, ktoré je efektívnejšie než klasické prednášky.
Známkovanie
Cieľom známkovania je dať študentom spätnú väzbu, aby vedeli, čo treba do budúcnosti zlepšiť. Pre úspech študenta je dobré, ak nedostane spätnú väzbu len na konci, ale aj v priebehu učenia sa. Avšak nemusí to byť len od učiteľa, pretože študenti často sami vedia, čo nevedia. Dobré pre študentov je, ak dostanú feedback aj od svojich spolužiakov. Na to, aby študenti vedeli, či je známka objektívna, predmety musia mať jasné ciele a kritériá úspechu. Úspešní študenti vedia rozlíšiť medzi tým, čo je podstatné a čo podstatné nie je. K úspechu taktiež dopomáha aj to, že učiteľovi na triede záleží, známkovanie je fér a spätná väzba od učiteľa je kvalitná. Ak majú študenti počas testov možnosť používať knihy či vlastné poznámky, podobá sa situácia viac na reálny život, ale študenti dosahujú aj lepšie známky.
Prezentácie
Ak učiteľ prezentuje informácie, musí to robiť jasne a podávať informácie tak, aby boli zrozumiteľné, podnecovať v študentoch záujem o danú tému, mal by mať určité rečnícke schopnosti a entuziazmus. Prezentácie sú najefektívnejšie, ak dodržiavajú dizajnové princípy, napríklad môžu kombinovať hovorené slovo a písané informácie, čo je najefektívnejšia metóda. Taktiež sú lepšie krátke body než dlhé vety, avšak dobré je použiť aj ilustrácie či animácie, ktoré by sa mali spájať s hovoreným slovom. Prezentácie by nemali obsahovať nič, čo nie je priamo spojené s cieľmi učenia. Avšak prekvapivo to, či si študent počas prezentácie robí poznámky alebo nie, nemá na jeho úspech takmer žiadny vplyv. Robenie si poznámok pomáha iba v prípade, že študent nemá k dispozícii prezentáciu a pracuje len s hovoreným slovom.
Technológie
Technológie majú svoje miesto v živote každého človeka a nevyhnutne patria aj do vzdelávacieho procesu. Zahŕňajú MOOC kurzy, online učené platformy, diskusné fóra, online prednášky, hry, videá a simulácie, či sociálne siete. Výučba online je rovnako efektívna ako výučba v triede, avšak ak sa tieto dva typy výučby nakombinujú, dokážu byť výrazne efektívnejšie. Najefektívnejšie je, ak sa technológie používajú na podporu kognitivity, napríklad vizualizovaním abstraktných konceptov. Skupinové chaty a komunikácia nie sú až také dôležité pre úspech študenta, pretože je omnoho efektívnejšie komunikovať v malých skupinkách a z očí do očí. Virtuálna realita či hry dokážu taktiež študenta povzbudiť, pokiaľ nastávajú až po inštrukciách na základe relevantného konceptu. Inak sa ich efekt vytráca. Taktiež by ich študenti mali hrať sami, nie v skupinkách, pretože súťaživosť rozptyľuje od edukačného obsahu.
Extrakurikulárny tréning
Do kategórie mimoškolských aktivít patrí všetko, čo je študentovi ponúknuté mimo jeho klasických školských hodín. Počas týchto aktivít si môže zlepšovať akademické zručnosti ako napríklad stratégie učenia sa či kritické premýšľanie. Avšak mnohé výskumy a analýzy dokázali, že mimoškolské aktivity nemajú veľmi výrazný vplyv na úspech študenta. Najefektívnejšou aktivitou sú tréningy zamerané na schopnosti a vzdelanie, ktoré sú nevyhnutné pre študentov úspech na vysokej škole. Určitý vplyv na výkon študenta majú aj tréningové programy zamerané na osobnostný manažment, napríklad na to, ako predchádzať stresu. Menej efektívne sú programy na akademickú motiváciu a najmenej efektívne programy sú tie, ktoré sú zamerané na prvákov a ich začlenenie sa do akademického života. Kombinujú socializáciu a tréning akademických zručností.
