Články: Pre študentov
O projekte


 

Diagnóza generácie mileniálov? Perfekcionizmus!

Dominika Neprašová
Autor článku
Foto: Pexels
Syndróm vyhorenia sa objavuje už aj u mladých ľudí. / Foto: Pexels

Honba za perfekcionizmom ženie mladých k psychickým problémom. Stále bežnejší je aj syndróm vyhorenia.

 

Dnešná doba je veľmi rýchla, uponáhľaná a stresujúca. Okrem toho potrebujeme dať zo seba všetci nadpriemerný výkon, nič iné sa totiž nepočíta. A nie raz za mesiac či za rok, ale aj niekoľkokrát denne. Niet divu, že stále viac mladých ľudí bojuje so syndrómom vyhoreniaDominuje pri ňom pocit únavy, vyhorený človek je nepriateľský a dokonca aj agresívny, objavujú sa u neho pocity depresie a beznádeje. Vyhorenie môže dokonca spustiť aj vážnu psychickú poruchu


Honba za dokonalosťou

Cieľavedomosť a snaživosť sa často spájajú s pojmom perfekcionizmus. Na tento fenomén, ktorý je v dnešnej generácii mladých rozšírený čoraz viac, sa dá pozerať z dvoch uhlov pohľadu. Niekto môže tvrdiť, že ide o skvelú ľudskú vlastnosť. Každý z nás by mal predsa robiť veci na sto percent a najlepšie, ako vie. Avšak robiť veci dôkladne a správne nemá nič spoločné s perfekcionizmom ako takým. Človek trpiaci perfekcionizmom je ním absolútne posadnutý. Ak má za úlohu vypracovať projekt, nebude s ním spokojný nikdy. Pričom dôsledný človek ho po jeho dokončení odovzdá so spokojným úsmevom na tvári, pretože vie, že ho spracoval najlepšie ako vedel. A aký je rozdiel medzi zdravým a neurotickým perfekcionizmom?

  • Ciele – U osoby s tzv. zdravým perfekcionizmom je viditeľná výrazná motivácia pracovať na svojich cieľoch. Ciele sú preňho výzvou, ktorej chce čeliť. Tým, že na svojich cieľoch pracuje pociťuje vnútorný pocit šťastia a zadosťučinenia. Podobné tvrdenie však neplatí na človeka, ktorého jeho perfekcionizmus úplne prevalcoval. Ak si takáto osoba definuje nejaké ciele, má z nich len stres. Je v strachu, či uspeje, či uspeje dostatočne, čomu všetkému bude musieť čeliť, že nebude dosť dobrý a cieľ sa mu nepodarí splniť a pod.

  • Akcia – Zdravý perfekcionista robí kroky jednotlivo a usporiadane za sebou, aby dosiahol, po čom túži. Má vo svojom živote určitý systém a keď dosiahne cieľ, je so sebou spokojný. U neurotického perfekcionistu je prítomná neustála prokrastinácia, odkladanie aktivity na tú „správnu dobu“, na ten správny moment. Zaujímavé ale je, že práve prokrastinácia je podnetom, ktorý spúšťa stres a obavy. Títo ľudia teda žijú v jednom bludnom kruhu povinností a obáv.

  • Spokojnosť – Človek, ktorý si ide za svojím a dosiahne úspech, je so sebou spokojný. Uzná si vďaku samému sebe za dôslednú prácu a zvykne sa aj odmeniť. Neurotik so sebou nie je spokojný nikdy. A vlastne, nielen so sebou, ale ani so svojou prácou či inými ľuďmi. Síce tvrdo drie na dosiahnutí svojho úspechu, aj v prípade, ak sa mu ho podarí dosiahnuť a získať, nevie si ho užiť. Myslí si, že to stále nie je dostatočné a mal by ešte zabrať.

  • Pracovný a osobný život – Perfekcionistom, ktorí majú určené svoje priority, ostáva čas nielen na dôkladnú a cieľavedomú prácu, ale aj na plnohodnotný rodinný a osobný život. Tým, že sú v každom svojom kroku veľmi dôslední, majú aj túto oblasť života dokonale zvládnutú. Ak však ale žijete s neurotickým perfekcionistom, musíte si uvedomiť, že je preňho prvoradá práve práca. Táto osoba odkladá čas nielen so svojou rodinou a známymi, ale dokonca si nenájde čas ani na návštevu vlastného lekára.

 

Mladí v rukách perfekcionizmu

Generácia tzv. mileniálov je plná húževnatých, ambicióznych, pracovitých či zodpovedných ľudí. A hoci sú všetky uvedené prívlastky pozitívne, práve kvôli nim sú súčasní mladí ľudia pod neustálym tlakom, ktorý každý deň narastá. Súčasná generácia mladých je tá, na ktorú sa kladú obrovské nároky a to vo všetkých oblastiach. Či už ide o vzdelanie, prácu a kariéru, osobný rozvoj a, v neposlednom rade, rodinný život a zázemie. Všetok tento tlak však neprospieva ich fyzickému ani psychickému zdraviu. Preto sa čoraz bežnejšie stretnete s mladým, no „vyhoretým“ človekom.

Psychologička Dominika Doktorová z Katedry Psychológie FF UCM hovorí, že vyhorenie je nepríjemný emocionálny stav, na vzniku ktorého sa podieľajú jednak subjektívne, ale aj objektívne príčiny. Najčastejšie sa jedná o ich vzájomné spolupôsobenie. Za syndrómom vyhorenia stoja viaceré faktory, medzi ktoré patrí už spomenutý perfekcionizmus. Je považovaný za najnebezpečnejší a najviac pôsobiaci objektívny faktor. Súvis to má práve s narastajúcim perfekcionizmom, s narastajúcou potrebou všetko stihnúť, všade byť, všetko vedieť a hlavne – mať všetko pod kontrolou.

 

Foto: Pexels

 

Škodlivá túžba po dokonalosti

Štúdia realizovaná v roku 2017 autormi Thomasom Curranom a Andrewom P. Hillom poukazuje na fakt, že súčasní mladí ľudia sú čoraz viac náchylnejší k tomu, aby na seba nechali dopadnúť tlak spoločnosti. Autori vo svojej štúdii analyzovali dáta od viac ako 40 tisíc študentov v období od roku 1980 do roku 2016 (Amerika, Kanada, Veľká Británia). Každý zo študentov musel vyplniť Multidimenzionálnu škálu perfekcionizmu a následne test, ktorý zachytával ich celkové zmeny v perfekcionizme. Zaujímavým je, že autormi použitá škála zachytáva tri typy perfekcionizmu u ľudí.

 

Prvým z typov je perfekcionizmus zameraný na seba alebo akási iracionálna potreba byť dokonalý. Ďalším typom je spoločensky podmienený perfekcionizmus a teda práve tlak okolia a celej spoločnosti. A v neposlednom rade ide o perfekcionizmus zameraný na iných ľudí, ktorý predstavuje nerealistické očakávania od ľudí v našom okolí. Výsledky danej štúdie poukazujú na fakt, že mladšie generácie dosahujú v porovnaní s tými staršími výraznejšie vyššie výsledky vo všetkých typoch perfekcionizmu. Medzi rokmi 1989 a 2016 sa zvýšilo skóre perfekcionizmu zameraného na seba až o 10%, pri sociálnych očakávaniach na ľudí sa percento zvýšilo o 33%  a perfekcionistické očakávania od druhých sa v dnešnej mladej generácií zvýšili až o 16%.

 

Je teda zjavné, že generácia mileniálov je tlaku z vonkajšieho sveta viac otvorená a viac si ho do svojho života vpúšťa. Dôvodov je k tomu mnoho. Za prvé ním môže byť akékoľvek sociálne médium. Predstavuje to spôsob, akým sa mladý človek môže porovnávať s ostatnými ľuďmi, súťažiť v rôznych oblastiach a tak budovať u seba perfekcionistický potenciál. Autor štúdie Thomas Curran však dodáva, že pre každého z nás je porovnávanie sa s druhými prirodzené a je to istým spôsobom výbavou každého z nás. Ďalším zo zdrojov narastajúceho perfekcionizmu u mladých ľudí a možného syndrómu vyhorenia je aj škola. V škole sa študenti hodnotia najmä testovaním, ktoré je samo o sebe stresujúce a taktiež môže byť podnetom k porovnávaniu. Takéto podnety rôzneho charakteru však prenasledujú ľudí od školy a štúdia aj v dospelosti, v zamestnaní. Je to jeden veľký cyklus, z ktorého je pre súčasného človeka ťažké vystúpiť. Spomínaným cyklom si prešiel každý z nás, avšak Curran zdôrazňuje, že dnešná doba je prísnejšia na mladých ľudí, ako to bolo v minulosti.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si vysokoškolák? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a zaujímavé informácie z oblasti vzdelávania.