Články: Pre študentov
O projekte


 

Stredoškolák Martin Marek dokázal, že vedci sa mýlili. Svoj objav publikoval v uznávanom vedeckom časopise

Barbora Ilić
Autor článku
Foto: archív Martin Marek
5
Galéria >
Stredoškolák Martin Marek sa vášnivo venuje fyzike. Nedávno sa mu podarilo dokázať, že vedci sa mýlili a svoj objav publikoval v uznávanom vedeckom časopise. / Foto: archív Martin Marek

MARTIN MAREK je študentom bratislavského Gymnázia Jura Hronca. Čoskoro maturuje a už je podmienečne prijatý na prestížne univerzity vo Veľkej Británii, ako Cambridge alebo Imperial College London. Nedávno sa mu podaril naozaj veľký úspech. Jeho článok bol publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Scientific Reports. Dokázal totiž, že vedci sa pri popise pohybu mechanickej hračky mýlili.

S Martinom sme sa rozprávali, ako sa z dieťaťa stane mladý človek, ktorý miluje fyziku a vidí v nej svoju budúcnosť, aj o tom, akú rolu pri tom zohrávajú učitelia či rodičia.

 

Kedy sa prejavila tvoja láska k fyzike?

Asi v prvom ročníku na strednej škole, keď som sa pridal do krúžku Turnaja mladých fyzikov. Dovtedy som mal skúsenosti s fyzikou len v rámci vyučovacích hodín. Tie boli síce zaujímavé, ale nikdy som si tam nevedel nájsť niečo svoje. Nebol tam dôraz na kreativitu a samostatnú prácu.

 

Spomenul si kreativitu. Väčšina ľudí práve tento predmet za kreatívny veľmi nepovažuje.

S tým úplne nesúhlasím. Fyzika môže byť kreatívna. Závisí od toho, ako ju učiteľ učí.

Napríklad na hodinách fyziky na základnej škole sme sa učili najmä teóriu. Učiteľka síce občas spravila nejaké meranie, kde sme teóriu vedeli aplikovať, no do veľkej miery boli hodiny len o počítaní príkladov. Známka reflektovala len to, ako dobre sa niekto naučil vzorce a ako ich vedel použiť v príkladoch na testoch. Vždy to boli testy, ktoré mali len jednu správnu odpoveď, bolo treba použiť len jeden správny vzorec a aplikovať len jeden správny postup. Buď sa k tej správnej odpovedi niekto dopracoval a získal bod, alebo nie. Neskôr som však spoznal tú lepšiu stránku fyziky.

Súťaž Turnaj mladých fyzikov, do ktorej sme sa v rámci krúžku zapájali, bola v silnom kontraste s takýmto prístupom. Pri riešení zadaných úloh je veľa kreativity a premýšľania. Funguje na princípe riešenia projektových úloh, na ktorých študenti pracujú takmer rok.

 

Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Jednou z prvých úloh, ktorým som sa venoval, bolo vytvorenie generátora náhodných čísel, ktorý mal byť čo najviac odolný voči útokom a generovať čo možno najmenej predvídateľné výsledky. Každý jeden riešiteľ si môže zvoliť svoj vlastný spôsob, ako sa postaviť k tomuto problému a dospeje k vlastným riešeniam. Každý si na tom nájde niečo svoje. Kreativita je pre mňa o hľadaní riešení jednotlivých problémov a obhajovaní si, prečo je nejaké riešenie lepšie ako iné – schopnosti vedieť kriticky premýšľať a porovnávať rôzne možnosti.

 

Ako si ty predstavuješ ideálne hodiny fyziky tak, aby dokázali žiakov nadchnúť?

Vždy som bol fascinovaný experimentmi na hodine. Myslím si, že ak sú laboratórne cvičenia spravené dobre, môžu byť naozaj zaujímavé. Mne sa na fyzike vždy najviac páčilo to, že opisuje reálny svet. Mnoho študentov to tak však vôbec nevníma. Preto si myslím, že je pri fyzike obzvlášť dôležité ukázať študentom naživo, ako niečo funguje a prečo vznikla tá teória za tým.

 

Mal si takú učiteľku alebo učiteľa, na ktorého rád spomínaš?

Mal som vynikajúcu učiteľku fyziky na Gymnáziu Jura Hronca, pani Vieru Eližerovú, ktorá si vždy dávala záležať na tom, aby nám pomocou experimentov ukázala, ako veci fungujú. Som vďačný za takéto hodiny fyziky. Vďaka kamarátom z iných škôl viem, že to na fyzike môže vyzerať úplne inak. Že je to často hlavne o memorovaní faktov a fyzikálnych zákonov. Naučiť sa od slova do slova odrecitovať definíciu sa mi nezdá až také dôležité. Myslím si, že by to malo byť o niečom inom. Študenti by mali konceptom vo fyzike rozumieť a vedieť ich aplikovať a vysvetliť.

 

Čo nakoniec motivovalo teba tráviť leto, víkendy aj večery v škole?

Mňa zaujal najmä Turnaj mladých fyzikov kvôli možnosti riešiť otvorené problémy. Musel som sa učiť aj vysokoškolské učivo, pochopiť ho a zistiť, aký fyzikálny proces sa dá použiť, aby som vedel vyriešiť daný problém. Bola to veľká výzva, pretože tie úlohy nemajú jednoznačné riešenie. Každé jedno riešenie sa dá vylepšiť a práve to ma na tom bavilo.

 

Prečo sa často deti fyziky boja?

Keď vidím vzorce, ale nerozumiem, prečo tak vyzerajú alebo čo vlastne robia, tiež sa necítim príjemne. Myslím, že často je problémom práve nedostatočné vysvetlenie teórie zo strany učiteľa. Žiaci sa možno naučia vypočítať jednoduché príklady z postupov na hodine, ale to je asi tak všetko. Pokiaľ tomu niekto nerozumie, skutočne si neviem predstaviť, ako by to mohlo byť preňho zaujímavé.

 

Aký by mal byť učiteľ fyziky, ktorý dokáže žiakov a študentov nadchnúť?

Podľa mňa je najdôležitejšie rozumieť jednotlivým konceptom. Nedá sa len naučiť poučky a vzorce. Žiaci musia aj pochopiť, čo tie vzorce znamenajú. Učiteľ by sa mal usilovať dosiahnuť práve toto. Určite tomu pomôžu experimenty na hodine, ktoré by mali byť práve ich kľúčovou súčasťou.

 

Zúčastňuješ sa aj medzinárodných súťaží. Čo považuješ za svoj najväčší doterajší úspech?

Z Turnaja mladých fyzikov som bol dvakrát v medzinárodnom kole. Je to tímová súťaž a oba roky som bol kapitánom slovenského tímu. Získali sme striebornú a bronzovú medailu v Rusku a Singapure. V súťaži Fyzikálny náboj, čo je tiež tímová súťaž, sme si ako školský tím už tretíkrát po sebe odniesli prvé miesto.

 

Zdroj: archív M.M.

 

Najväčším úspechom je ale pre mňa publikovanie vedeckého článku o experimente s hračkou čihi-hota v uznávanom vedeckom magazíne Scientific Reports, ktorý patrí do skupiny Nature. To sa mi podarilo v spolupráci s vedúcim fyzikálneho krúžku na Gymnáziu Jura Hronca a prezidentom Turnaja mladých fyzikov.

 

Zdroj: archív M.M.

 

Čím ťa táto skúsenosť obohatila?

Bola to pre mňa veľká výzva, ktorú sa mi podarilo úspešne zdolať. Je pre stredoškoláka náročné naštudovať si existujúcu teóriu publikovanú vo vedeckých žurnáloch a povedať si, že toto mi nesedí, mne to vychádza inak a myslím si, že mám pravdu. Najprv som musel o svojej pravde presvedčiť ľudí, ktorí sa stali spoluautormi tohto článku a keď sme ho chceli po mesiacoch práce publikovať, tak aj editorov a vedcov, ktorí nám robili peer review.

 

Fyzika ťa teda asi naučila aj lepšie argumentovať a vyjadrovať svoje názory. Čo ešte?

Určite áno. Je to veľa zručností, ktoré sa musí človek naučiť, aby mohol byť úspešný v súťažiach ako Turnaj mladých fyzikov. Kritické myslenie je asi úplným základom. Sám som sa musel naučiť aj analyzovať veľké množstvo dát a používať programovací štatistický jazyk. Na súťažiach sme sa učili ako efektívne pracovať v tíme a takisto ako robiť zaujímavé prezentácie. Musel som sa naučiť aj dobre argumentovať a predať svoje myšlienky.

 

Ako ťa počúvam, tak výnimočnú rolu zohráva pri fyzike aj vytrvalosť.

Úspešná účasť v projektových súťažiach ako Turnaj mladých fyzikov si vyžaduje niekoľkomesačné úsilie – už len kým si naštudujem relevantnú teóriu a dopracujem sa k zaujímavým dátam môže trvať viac ako mesiac. Je preto dôležité vedieť pracovať nielen efektívne, ale aj dlhodobo. Verím, že je jedine tak sa dá prísť ku vlastným zaujímavým pozorovaniam.

 

Zdroj: archív M.M.

 

Podporili ťa v tomto smerovaní aj rodičia?

Pomohli mi rodičia aj súrodenci. Brat ma učil programovať jednoduché aplikácie už, keď som bol malý. Sestra mi posielala logické úlohy z matematiky, kým študovala na Imperial College London. Otec aj mamina sú obaja inžinieri, takže určite som vyrastal v prostredí, kde mi vedeli vždy pomôcť a kde ma motivovali k takejto ceste.

 

Čo by mali robiť rodičia, aby podporili svoje deti v rozvoji v nejakom predmete?

Ja som si veľmi cenil, že ma súrodenci ani rodičia do ničoho nenútili. Ukázali mi zaujímavé koncepty a vysvetlili mi ich. Motivovali ma k tomu, aby som sa ich snažil riešiť a vždy mi ponúkli pomoc, keď som ju potreboval.

 

Počula som, že sa hlásiš na naozaj zaujímavé univerzity vo Veľkej Británii a v USA. Medzi nimi Cambridge, Imperial College London, Harvard a MIT. Ktorá škola je tvojím favoritom?

Favorit by bol MIT, kam ma ale napokon nevzali. Výberový proces pre medzinárodných študentov je náročnejší než pre domácich. Čo sa týka iných amerických univerzít, ešte neviem povedať, či ma tam zoberú. V Anglicku som už podmienečne prijatý všade, kam som sa hlásil, vrátane Imperialu a Cambridgu. Zatiaľ je môj favorit asi Imperial, pretože kladie silný dôraz na praktické vyučovanie. Súčasťou programu, na ktorý sa hlásim, je šesťmesačná platená prax. Kurz je navrhnutý tak, aby väčšiu časť známky tvorili projekty než písomky. To je prístup, ktorý sa mne osobne najviac páči. Snažiť sa riešiť problémy.

 

Nad slovenskou univerzitou si neuvažoval vôbec?

Uvažoval som nad mat-fyzom a nad STU. Ale myslím si, že lepšie vzdelanie aj lepšie možnosti po skončení mi dajú anglické alebo americké univerzity.

 

Čo by si poradil mladým študentom, ktorí to chcú dotiahnuť vo fyzike ďalej a tiež sa možno dostať na top svetové univerzity?

Ja si myslím, že top univerzity radi vidia aktivitu študentov mimo školy. Okrem toho, že treba mať dobré výsledky z daných predmetov v škole, je dobré ukázať, že sa venuje napríklad predmetovým olympiádam, súťažiam, výskumnej činnosti, projektom. Univerzity chcú vidieť nadšenie študentov pre predmety, na ktoré sa hlásia. Ak chce ísť niekto študovať inžinierstvo, fyzika a matematika by mu mala ísť naozaj dobre. Univerzity to typicky nejakým spôsobom priamo testujú. Cambridge má viacero pohovorov a testy z fyziky a matematiky, ktoré si musí napísať každý študent. V Amerike zas vyžadujú SAT Subject testy. Takisto je fajn mať dobré známky aj z iných predmetov, i keď to nemusí byť podmienka. Ja chodím na dvojročný program IB, ktorý končí celosvetovo uznávanou maturitou. Tento maturitný program je veľmi náročný, maturuje sa z šiestich predmetov a maximálny počet bodov je 45. Najprestížnejšie univerzity v Anglicku požadujú 38 - 42 bodov.

 

Dávaš toto svoje nadšenie už aj ďalej? Mentoruješ mladších študentov?

Snažím sa pomáhať s prípravou na Turnaj mladých fyzikov. V tejto tímovej súťaži si každý nájde oblasť, ktorú má najradšej. Ja napríklad pomáham mladším študentom s analyzovaním dát alebo s navrhovaním experimentálneho „setupu“, ktorým by vedeli získať dobré a vecné dáta. Okrem toho, že chodím pomáhať v rámci krúžku na škole, bol som prednášať o spracovaní dát v štatistickom jazyku R aj na Letnej škole fyziky na matfyze. Keď sa dá, snažím sa pomáhať najmä tými zručnosťami, ktoré mi idú najlepšie.

 

Máš vôbec čas na spoločenský život popri všetkých týchto aktivitách a vášnivému štúdiu fyziky?

Mám aj spoločenský život, no určite by som mal viac voľného času, ak by som sa týmto aktivitám nevenoval. Okrem kamarátov si viem vždy nájsť čas aj na jazdenie na bicykli, avšak teraz kvôli maturitnému ročníku IB nestíham jazdiť toľko ako kedysi. Okrem tohto maturitného ročníka som však vždy bol schopný manažovať čas s rodinou a s kamarátmi spolu s mimoškolskými aktivitami. Aj keď priznávam, že trochu to bolo na úkor iných predmetov v škole. Nesnažil som sa mať čisté jednotky, lebo jednoducho na niektorých predmetoch mi až tak nezáležalo. Povedal som si, že v určitých predmetoch chcem byť lepší. Nechcem hovoriť, že toto je ten správny prístup, ale mne to tak vyhovovalo.

Mrzí ma, že neviem napríklad dobre po nemecky. Neovládam dobre geografiu a nevyznám sa v našej histórii tak, ako mnohí spolužiaci. Všetko sú to veci, ktoré vnímam ako užitočné a rád by som ich vedel. No tým, že som sa chcel venovať týmto vybraným aktivitám a Gymnázium Jura Hronca je pomerne náročná škola, rozhodol som sa pri nich netráviť veľké množstvo času. Mal som jednoducho iné priority.




Fotogaléria



Čítajte viac o téme: Rozhovory
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si stredoškolák? Prihlás sa do nášho newslettru pre stredoškolákov a žiadna novinka ti neunikne.