Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič sa už neraz odvolával na fínsky model školstva. Berie ho na piedestál všetkého inovatívneho, čo sa týka vzdelávania.
Podľa šéfa rezortu školstva sú Fíni v súčasnosti jednou z kľúčových krajín v budovaní vedomostnej spoločnosti. Ako prezradil pre stránku ministerstva školstva miniedu.sk, Fínsko odstránilo ideológiu a nadviazali na kvalitný systém vzdelania s jeho modernizáciou. „Nie však v plachých a nesúrodých experimentoch, ktoré sa nazývali reformami. Nuž aj to o niečom svedčí, kam sme išli my, a kam svet okolo nás,“ uviedol Čaplovič.
Fíni pristupujú k študentom ako k priateľom
Leo Pahkin, konzultant Fínskej národnej rady pre vzdelávanie, v rozhovore pre denník Sme povedal, že najväčší rozdiel medzi slovenským a fínskym školstvom je v udržiavaní a vyvažovaní financií na pomoc študentom. „Snažíme sa im pomáhať najmä v prvých dvoch ročníkoch, ktoré sú z hľadiska motivácie kľúčové. Dôležité je aj to, ako školy fungujú. Riaditelia sú v nich v prvom rade pedagogickí lídri, ktorí učia a popritom riadia.“ Ako vraví, Fíni prestali do škôl posielať rôznych školských inšpektorov už začiatkom 90. rokov. Nepovažovali ju totiž za efektívnu. „Namiesto toho sme sa zamerali na to, ako plnia ciele, ktoré sú pre nás dôležité,“ skonštatoval Pahkin, ktorý v minulosti sám pôsobil ako učiteľ. „Základný princíp je, že k študentom pristupujeme ako k priateľom. Volajú nás krstným menom, učitelia chodia po triede, snažia sa pomôcť tým, ktorí to práve potrebujú. Videl som iné školy v zahraničí a rozdiel je obrovský,“ uviedol pre Sme Pahkin. Zároveň dodal, že svojim učiteľom pri výkone práce dôverujú. „Ak sa niečo stane, tak v každej triede je 20 až 30 inšpektorov. Keď nie sú spokojní, povedia to mame a tá zavolá učiteľovi alebo riaditeľovi. Až keď to nepomôže, zasiahne štát.“
V krajine tisícich jazier sú školy financované prevažne samosprávami. „Tie najlepšie vedia, na čo školy peniaze potrebujú,“ hovorí konzultant Fínskej národnej rady pre vzdelávanie. Časť školstva je financovaná aj vládou. „Keď zbadáme, že školy niekde použijú menej peňazí ako školy v podobných samosprávach v iných regiónoch, zisťujeme, či je všetko v poriadku. Tento systém je oveľa efektívnejší ako inšpekcia a vyžaduje si aj oveľa menej ľudí.“
Švédčina ako úradný jazyk
Materská škola je vo Fínsku dobrovoľná. Podľa Pahkinov slov ju ale navštevuje takmer sto percent detí. Základné vzdelanie trvá deväť rokov, a to od veku 7 do 16 rokov. „Žiaci dostávajú od učiteľov známky, na základe ktorých ich prijímajú na stredné školy. Učiteľom dávame usmernenia ako známkovať, je to dôležitý pedagogický nástroj na pomoc žiakom. Prvé testovanie je až maturita, na základe ktorej prijímajú niektoré univerzity.“ Vo Fínsku neexitujú triedy pre nadané detí. Aj šikovnejší študenti chodia do triedy spolu s klasickými žiakmi. „Keď učiteľ rozpozná, že dieťa má na niečo talent, snaží sa ho v tej oblasti čo najviac podporovať. Univerzita v Helsinkách robila výskum, podľa ktorého je jeden z dôvodov úspechu fínskych žiakov v medzinárodnom testovaní PISA. Dôležité je, aby skupiny neboli príliš veľké a žiaci sa mohli učiť jeden od druhého.“
K zaujímavému faktu pristúpili Fíni vo vzťahu k najpočetnejšej národnostnej menšine v krajine. „Švédčina nie je cudzí jazyk, ale úradný jazyk rovnako ako fínčina, preto sa v škole všetci učia oba jazyky,“ uviedol Leo Pahkin.Táto menšina má dokonca svoje vlastné škôlky, školy i univerzity. „Možno budete rozmýšľať či je správne. Keby to nebolo, tak by trvalo možno jednu generáciu a táto kultúra by zanikla.“
Sieť univerzít po celej krajine
Na vysokej úrovni je na Škandinávskom polostrove aj vysokoškolské školstvo. „Máme 20 univerzít, ktoré sú všetky štátne. V medzinárodných hodnoteniach je v top 150 najvyššia Helsinská univerzita. Vytvorili sme sieť univerzít po celej krajine, aby boli dostupné študentom v blízkosti ich domov.“ Chceli tak zabrániť problému, aby sa univerzity nekoncentrovali iba do hlavného mesta. „Študenti by sa tam sťahovali, zakladali si rodiny a nevracali sa domov.“ Pahkin tvrdí, že veci sa nedajú zmeniť zo dňa na deň. „Treba zbierať informácie, veľa premýšľať a diskutovať. Rozhodnutia opierať o analýzy. Nestačí robiť reformy iba vo vzdelávaní. Rovnakým smerom treba ísť vo všetkých oblastiach verejného sektora,“ zakončil odborník na vzdelávanie vo Fínsku.
Rozsiahlu reformu vzdelávania postúpilo Fínsko pred takmer 40 rokmi. Prvé výsledky nenechali na sebe dlho čakať. Za vysokou kvalitou fínskeho školstva svedčí fakt, že v rokoch 2006 – 2010 bolo umiestnená na prvom mieste v medzinárodnom výskume krajín OECD – PISA. V testovaní ukázali fínski študenti najlepšiu pripravenosť pre reálny život v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti.
