Články: Pre študentov
O projekte

 

Slovák z Martina študuje na Sumatre: Po príchode na Sumatru som bol v šoku, ale časom sa dá zvyknúť na všetko

Zuzana Grochalová
Autor článku
Foto: Dávid Marko
DÁVID MARKO z Martina získal štipendium na štúdium na Sumatre. Rozpráva o svojich zážitkoch a o tom, ako je svet v Indonézii pre Slováka doslova kultúrnym šokom. / Foto: Dávid Marko

DÁVID MARKO po svojich promóciách v auguste 2016 vycestoval na ročný štipendijný pobyt do Indonézie. Hoci pôvodne plánoval dva semestre na Bali, do júla 2017 je študentom na Sumatre. Má za sebou gymnázium v Martine a štúdium na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rozhovore prezradil, čo si do trópov netreba zbaliť, pár detailov o výuke na indonézsky spôsob a tiež o prvotných kultúrnych šokoch v Indonézii.

 

Ako si sa dozvedel o štipendijnom programe DARMASISWA a o možnosti študovať v Indonézii?

Prvotnú informáciu som získal čítaním blogov potom na webe Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA, n. o.) a tiež známy zo Slovenska bol v Indonézii obchodne.

 

Koľko trvalo zohnať všetky dokumenty?

Zhruba v priebehu dvoch týždňov sa mi podarilo zohnať všetko, čo je potrebné, hoci som to vybavoval tradične na poslednú chvíľu. A úplne v poslednom momente som zháňal odporúčania.

 

Ako si Slovák z Martina vyberie ako študijnú destináciu Sumatru?

Keď som podával žiadosť o štipendium, uviedol som, že by som rád študoval na Bali. Na výber bolo vyše 50 univerzít, o Indonézii som v tom čase vedel veľmi málo, kamarátka, čo si tiež podala žiadosť, ma presvedčila, aby sme tam dali Bali. A potom som videl výsledky, a pri mojom mene bolo napísané Lampung. Ani som nevedel, kde to vlastne je, hneď som začal googliť o meste aj o univerzite.

 

Foto: David Marko


Z toho, čo som si pozrel vopred, som predpokladal, že to bude prístavné mesto. Univerzita sa zdala neďaleko mora. Na internete sa vzdialenosť k moru od univerzity javila veľmi blízko, no v skutočnosti po príchode do Lampungu som zistil, že cesta na najbližšiu dobrú pláž je asi jeden a pol hodiny. Mesto Lampung má výbornú geografickú polohu medzi Sumatrou a Jávou a celá provincia Lampung ponúka mnoho nádherných pláží.

Mesto Lampung sa nachádza na juhu ostrova Sumatra, od hlavného mesta Jakarta je to sedem hodín autom, medzi Sumatrou a Jávou sa cestuje trajektom. V porovnaní s európskymi pomermi je to veľké mesto, má milión dvestotisíc obyvateľov, povedal by som, že Lampung je taká  Indonézia v mikro vydaní, ľudia sú tu pomiešaní z rôznych indonézskych ostrovov vďaka transmigračným procesom. Vláda vo viacerých vlnách presídľovala obyvateľov z preľudnených ostrovov ako Jáva a Bali na menej osídlené oblasti a Sumatra má oproti iným častiam Indonézie riedke osídlenie, zároveň je tu veľa prírodného bohatstva a nerastných surovín, ktoré ťažia a exportujú, na to treba ľudí. Už v 30-tych rokoch prišli prví presídlenci, je to migračné mesto, hovorí sa tam oficiálnym indonézskym jazykom, jazyky etník sa používajú len v súkromnom kontakte.

 

Spomínal si skúter, mal si pred vycestovaním skúsenosť s motorkami?

Pred vycestovaním som jazdil iba na babete, ale teraz v tom nevidím veľký rozdiel, ak, tak len vo výkone. Sú tu úplne iné podmienky a treba si dávať pozor, raz v noci sme išli so spolužiakom od nemeckého známeho naspäť na internát, nikde nebolo ani duše, ani nohy, len my na skútri so slabým svetlom, vpredu boli železničné koľaje bez závor a označenia. Keď to chce človek prejsť, musí vojsť do koľajiska, je tam veľa stromov, trasa ide cez údolie, spolužiak, ktorý šoféroval išiel pomaly a intuitívne zastal, nič sme síce nepočuli, ale dobre urobil, za tri sekundy nám pred nosmi prefrčal vlak.

 

Čo všetko bolo nutné vybaviť pred odchodom?

Absolvoval som odporúčanú schému očkovaní s ohľadom na tropickú klímu na základe informácii z indonézskej ambasády v Bratislave.

Nevyberal som si najlacnejšie poistenie, ale rozhodoval som sa skôr podľa ponúkaného servisu a dostupnosti starostlivosti cez zahraničných zazmluvnených lekárov a zdravotníckych zariadení. Našťastie som ho zatiaľ nepotreboval.

Chcel som vedieť, aké budú podmienky, písal som dvom Slovákom, keď som sa dozvedel, že študijnou destináciou bude Lampung, tí tam boli predo mnou, kontakt na nich mi poskytli na indonézskej ambasáde v Bratislave. Pozrel som si tiež, z akých krajín budem mať spolužiakov. Videl som, že z Európy Maďar, Poliak – tešil som sa, že s nimi budem komunikovať v angličtine a poľštinu tiež ovládam. S budúcimi spolužiakmi z Madagaskaru som sa tešil na rozhovory vo francúzštine, a s Vietnamkou – to bolo otvorené. Napokon s poľským spolužiakom komunikujem aj francúzsky, je zo zmiešaného manželstva a má dvojité občianstvo.

Zbalil som sa minimalisticky, priletel som s dvadsiatimi kilami v batožine, plus príručná. Priniesol som si oblečenie, prospekty o Slovensku, ktoré som vzal z turistického informačného centra v Martine.

 

Ako si prežíval prvé dni po prílete na Sumatru?

Bol to šok. Najmä kúpeľňa, večer chceš spať, počuješ niečo šuchotať, a zistíš, že máš v izbe jašterice. Nevedel som, ako používať kúpeľňu, nikto nám nič nepovedal. Turecký záchod som poznal, ale ako sa umyť, to bola dilema. Prvýkrát som vliezol do nádrže a nevedel, čo so sebou, nemohol som sa poriadne hýbať, voda tam stála, netiekla.

Prvé dva týždne som myslel na všeličo. Človek si proste musí zvyknúť – skôr či neskôr, dá sa to zvládnuť. Po čase mu všetko prídu normálne – jesť vo warungoch na ulici, vidieť úplne iný stupeň hygieny v stravovaní, teta umýva riady len naoko. Keď si hladný a smädný, zješ aj vypiješ všetko.

 

 

Foto: Dávid Marko


Na začiatku sme mali šťastie na ľudí – bývalá štipendistka z Kazachstanu, ktorá ostala dlhšie, nám veľa vysvetlila aj poradila. Nemec, ktorý tu žije už šiesty rok, sa s nami dosť zblížil a doteraz nám stále pomáha. Spoznali sme sa začiatku nášho študijného pobytu vďaka jeho manželke, ktorá je Indonézanka a pracovala na našej hosťujúcej univerzite ako administratívna pracovníčka – mala nás v náplni práce. Vedúci jej oddelenia oslovil aj jej manžela, či by nováčikov neuvítal a nepomohol s úvodnými usmerneniami. Na prvom stretnutí pôsobil veľmi chladne, nehovoril veľa, stretli sme ho šiesti zahraniční študenti. Komunikovali sme v angličtine, má doteraz silný nemecký prízvuk, sám sa naučil anglicky ako batôžkár z východnej časti Nemecka počas jeho ciest v juhovýchodnej Ázii, keďže poväčšine stretával anglicky hovoriacich cestovateľov. V Lampungu som stretol okrem spolužiaka len dvoch Američanov, spomínaného Nemca, jedného Inda, dvoch francúzskych misionárov. Belosi sú v Lumpungu veľkou raritou.

 

Čo študuješ a ako vyzerá vyučovanie na univerzite v Lampungu?

Študujem indonézsky jazyk a kultúru – máme aj hodiny hudby (gamelan) a tiež sme mali prácu s drevom a momentálne sa učíme o výrobe batiky. Vyučovanie býva od pondelka do piatka.

 

Foto: Dávid Marko


Denne používam štyri jazyky – indonézsky, anglický, poľský a francúzsky. Musím medzi nimi prepínať, tento študijný pobyt je vynikajúce jazykové cvičenie. Nemám ani čas rozmýšľať v slovenčine, iba keď skypeujem s rodinou. Vietnamská spolužiačka študovala indonézsky jazyk ešte pred príchodom na Sumatru, Madagaskarčania používajú malgašský jazyk, ktorý je príbuzný s indonézskym, pre nich boli začiatky omnoho ľahšie, hoci po anglicky vedeli veľmi málo alebo vôbec.

S mojím spolužiakom sme využili možnosť vyučovať francúzsky jazyk miestnych študentov. Štúdium v Lampungu je zaujímavé aj tým, že sme často pozývaní na rôzne spoločenské udalosti, konferencie a už niekoľkokrát sme boli v miestnej televízii, ale tiež v indonézskej CNN.

Občas dostávame domáce úlohy – na preklad. Raz sme dostali preložiť dvojstranu v angličtine, ale už tá anglická verzia bola s mnohými chybami, ťažko zrozumiteľná, to sme aj s poľským spolužiakom odmietli. Inokedy učiteľ po vietnamskej spolužiačke odkázal, že mu máme poslať päťdesiat viet v indonézštine, čo bolo na začiatku nášho pobytu a naša jazyková znalosť bola veľmi minimálna, ale úlohu sme splnili.

V škole je bazén, 25 metrov dlhý, čistý a udržiavaný, každý večer o piatej do neho sypú chlór. Chodieval som plávať, po čase sa mi to zunovalo. Bazén je aj pre chlapcov aj pre dievčatá, domáci ale idú do vnútra zahalení, dievčatá vrátane hidžábov, chalani v tričkách. Na začiatku sme so spolužiakom chodili dosť pravidelne a smiali sme sa, že je v Európe zima a my sa tu čľapkáme.

 

Foto: David Marko

 

Prázdniny sme mali dva a pol mesiaca, ale ešte predtým bola skúška. Tesne pred Vianocami – čítanie, písanie, počúvanie a konverzácia v indonézskom jazyku, hodnotí sa od A po E, spokojnosť, dostal som áčka a béčka. Precestoval som Jávu, Bali, Lombok a Borneo. Vlakom, letecky aj trajektami.

Čo je asi najfascinujúcejšie na Lampungu je príroda, ktorá vytvára nádhernú kulisu a ponúka mnoho príležitostí na cestovanie a spoznávanie.

 

O Ázii sa predpokladá, že je tam ryža na stole každý deň, čo jedávaš ty?

Zarazila ma kultúra v stravovaní, monotónnosť – ryža, kuracie mäso a sambal (pikantná omáčka z čili). Pikantné si dám síce aj na Slovensku, tu je to ale každý deň a takmer ku každému jedlu. Vianoce som strávil na východe ostrova Jáva, po dlhšom čase som mal možnosť jesť západné jedlo, to som si dal každý deň kurací rezeň s hranolčekmi, vedel som, že po návrate do Lampungu to bude zas len ryža a ryža.

 

Ako gazduješ so štipendiom?

Štipendium (2,45 milióna rupií na mesiac - oficiálne som sa po prvýkrát stal milionárom, aj keď len rupiovým, ale predsa len milionárom) mi stačí na pokrytie bežných nákladov, ale keď chce človek cestovať a spoznávať ďalšie kúty Indonézie, potrebuje mať vlastné prostriedky.

Jedlo je lacné, to je jasné, Indonézanov je veľa (približne 240 miliónov) a musí byť dostupné. Elektronika a autá majú európske, i vyššie, ceny. Aj tu sú bohatí ľudia, ktorí majú vyšší príjem než priemerný Slovák.

Na začiatku nás veľakrát obtiahli o peniaze, nadhadzovali dvojnásobky skutočných cien, neskôr som sa naučil, že treba zjednávať, to sa musí. Keď mi teraz povedia cenu, automaticky poviem polovicu a na takej cene trvám, aj tak na mne trhnú kasu. Keď som sa otočil, že odchádzam, začali kričať, počkaj, ostaň a dali sa zraziť aj dve tretiny z ceny.

 

Už uvažuješ, čo si z Indonézie prinesieš domov?

Na Slovensko prinesiem ručne vyrábané a maľované batiky, chcel by som ešte kúpiť špeciálny hudobný bambusový nástroj – anklun, má špecifický zvuk, možno aj špeciálne cigarety kretek s klinčekovou príchuťou, kávu – cibetkovú aj ďalšie druhy kávy. Mám rád kávu, mal som už príležitosť ochutnať rôzne druhy kávy z takmer z každej časti krajiny, zaujímavá bola káva z Bornea, nakoľko tamojšie podmienky sú veľmi špecifické, čo sa prejaví aj na chuti kávy. Aj v Lampungu je dobrá káva, majú vysokú produkciu a export, nie je to celkom arabika ale je kvalitná. Provincia Lampung je najväčším producentom kávy v Indonézii – miestnou špecialitou je pestovanie kávy robusta, a tiež výroba cibetkovej kávy - je fakt výborná.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Študenti a cestovanie, Štipendiá
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si vysokoškolák? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a zaujímavé informácie z oblasti vzdelávania.