3.9.2020 - Politici i polícia opakovane vyzývajú rodičov, aby chránili zdravie svojich detí i seba nosením rúšok a dodržiavaním bezpečnostných hygienických opatrení. Napriek tomu sa ani začiatok školského roka nevyhol v školách problémom.
Nosenie rúšok je momentálne povinné prvé dva týždne školského roka pre žiakov druhého stupňa základných škôl a stredoškolákov v triedach i spoločných priestoroch školy. Prvostupniari a škôlkari ich musia nosiť len v spoločných priestoroch škôl v interiéri. Prvé dva týždne definovalo konzílium odborníkov ako nevyhnutné obdobie preto, lebo 14 dní predstavuje inkubačnú dobu ochorenia COVID-19 a deti patria vo väčšine prípadov k bezpríznakovým prenášačom. Mohli by teda bez toho, aby o tom vedeli, infikovať veľké množstvo ľudí, s ktorými prídu do kontaktu.
Väčšina s rúškami vážny problém nemá
Väčšina rodičov a detí nie je z rúšok v školách nadšená, no chápu, že ide o bezpečnostné opatrenie a akceptujú ich opodstatnenie v priestoroch škôl. Učiteľky prvého stupňa z rôznych miest Slovenska zhodne tvrdia, že dokonca aj najmenšie deti to s rúškami zvládali v prvý školský deň dobre a väčšina z nich rúška mala. Bez problémov chápali, že hoci v triede rúška povinné nie sú, pri odchode z triedy si ich treba nasadiť. Viaceré učiteľky hovorili aj o deťoch s autizmom alebo ADHD, ktoré by mohli využívať výnimky, no rúška zodpovedne používali.
Ľuba Balajová učí na základnej škole v Trenčianskych Stankovciach tento rok prvákov a potvrdzuje, že aj jej žiaci to v prvý deň s rúškami zvládli na výbornú. Hoci mali vyučovanie len 2,5 hodiny, vydržali ho s rúškami a bez reptania. Deti sú už podľa nej všeobecne na tento "módny doplnok" zvyknuté. Akurát pri fotení si dali rúška pod bradičku a zasa nasadili. Myslí si, že problém budú mať jedine vtedy, keď budú vysoké teploty. „V triede sa vtedy nedá dýchať. Ale v tom prípade budeme v triede bez rúšok,“ hovorí. Priznáva však, že ako učiteľka mala sama problém. Pri neustálom výklade občas ledva lapala po dychu. Riešením by bol štít, ale nemyslí si, že by ju dostatočne ochránil.
Štvrtáci na základnej škole v Zvolenskej Slatine tiež prišli všetci do školy s rúškami, ale po čase si ich v triede zložili. „Keďže sme si to vyskúšali v júni, vedeli, že ich v triede nemusia mať, len pokiaľ im to odporučili rodičia. Všetci si ich ale dali dole a viditeľne sa im uľavilo. Samozrejme, vedia, že keď opustia triedu, opäť si ich musia nasadiť,“ hovorí učiteľka Ingrid Auderová.
Ukázalo sa tiež, že aj povinné náhradné rúška majú svoje opodstatnenie. Michaela Jaseňovcová, ktorá učí druhákov, hovorí, že už v prvý deň po skončení vyučovania niektoré deti svoje rúška stratili, takže museli siahnuť po náhradných.
Našli sa aj takí, ktorí stále rozpútavajú vášne
Edita Lysinová je riaditeľka gymnázia v Šamoríne. Hneď v prvý deň ju čakalo nepríjemné prekvapenie. Jeden z rodičov jej adresoval rázny e-mail, že si neželá, aby jeho dieťa nosilo v škole rúško. V texte sa odvolával na to, že pri vzdelávaní by škola mala prihliadať na fyziologické potreby detí, pričom dýchanie za jednu z nich považuje a rúško dieťaťu dýchanie zhoršuje. Navyše podľa neho môžu u detí rúška vyvolať pocity dusenia a psychické problémy, pretože deti neznášajú nosenie rúšok rovnako dobre ako dospelí. Okrem iného uviedol, že rúška vyvolávajú pocit neustáleho ohrozenia. V závere riaditeľku dôrazne žiada, aby škola predložila nespochybniteľné vedecké dôkazy, že celodenné nosenie rúšok u detí nenarúša ich fyziologické potreby (konkrétne potrebu voľného a nesťaženého dýchania), nemôže poškodiť ich zdravý vývin a neohrozuje zdravie detí. V závere listu rodič varuje, že ak by došlo k poškodeniu zdravia jeho dieťaťa, bude to považovať za ublíženie na zdraví a bude voči škole podnikať právne kroky.
„Nakoniec sme zistili, že tento list koluje po internete a dostali ho viacerí riaditelia škôl. Rodičia si tam len vymenia mená detí a takýmto spôsobom sa riaditeľom vyhrážajú. Zároveň dieťaťu povedia, že nemusí mať ruško,“ hovorí Edita Lysinová.
Riaditeľka rodiča následne oboznámila s nariadením hlavného hygienika, kde sa uvádza, že každý žiak bez výnimky musí mať rúško. Jeho reakcia sa opäť niesla v negatívnom duchu a s vyhrážkami. Lysinová na celej situácii považuje za pozitívne aspoň to, že napriek konfliktu s rodičom dieťa v škole rúško bez akéhokoľvek nátlaku malo. „Musím povedať, že s týmto žiakom nemáme žiadne problémy. Sedí v triede ako ostatné deti v rúšku bez náznaku toho, že by chcelo vytŕčať z radu,“ opisuje situáciu riaditeľka.
„Myslím si, že rodič by si mal uvedomiť, že nie on, ale dieťa príde do školy a ak ho doma akýmkoľvek spôsobom nainfikuje voči predpisu, ktorý je momentálne platný pre všetkých, dieťa akurát trpí a môže mu to spôsobiť psychickú traumu. Má dilemu, či nesklamať rodiča alebo poslúchnuť učiteľa,“ vysvetľuje Lysinová.
„Chápem, že každý rodič pozerá na túto problematiku cez svoje dieťa, čo je úplne prirodzené, ale my, riaditelia, sme zodpovední za veľkú inštitúciu. V nej je strašne veľa detí a zamestnancov a my sme zodpovední za ochranu všetkých týchto ľudí. Práve preto by bolo dobré, aby si rodičia uvedomili, že ak by iný rodič konal nezodpovedne, tak aj moje dieťa tým bude ohrozené. A mali by sa na to pozerať z dvoch strán – ja sa budem správať zodpovedne voči svojmu dieťaťu, ale aj voči deťom iných rodičov, ktorí to očakávajú odomňa,“ dodáva.
Ako postupovať pri ignorovaní nariadenia žiakom?
Stanislav Pravda, riaditeľ odboru školstva Trnavského samosprávneho kraja potvrdil, že sa im v prvý deň okrem gymnázia v Šamoríne ohlásili ďalšie dve stredné školy, ktoré zažili rovnakú situáciu a poskytovali im podporu, ako situáciu riešiť. Myslí si, že rodičov, ktorí nesúhlasia s nosením rúšok v školách, môže byť viac. Evidujú, že momentálne im do škôl nenastúpilo 5 percent žiakov. „Rodič má právo podľa usmernenia ministra nechať dieťa 5 dní doma,“ hovorí Pravda. Dodáva, že ak zostanú dlhšie, bude to problém. „Teraz je účasť na vyučovaní povinná, nie ako to bolo na jar. Žiak by mal pri dlhšej absencii neospravedlnené hodiny a môže byť zo školy vylúčený. V prípade, že ide o žiaka, na ktorého sa vzťahuje povinná školská dochádzka, informuje sa o absencii aj sociálka,“ vysvetľuje riaditeľ.
Stanislav Pravda hovorí, že školy by sa v takýchto prípadoch mali riadiť manuálom ministerstva školstva, ktorý si minulý piatok prešli s riaditeľmi škôl na spoločnej porade. Aby školám uľahčili situáciu, pred začiatkom roka namontovali na vstupy digitálne termo kamery, ktoré sledujú teplotu a tiež upozornia, ak žiak nemá rúško. A čo ak dôjde k situácii, že žiak príde do školy zámerne bez rúška?
Ak žiak nemá rúško, škola by mala mať pripravené náhradné rúško, ktoré mu na vstupe ponúkne, aby si ho nasadil. Až potom môže žiak vstúpiť do školy. Ak do školy nevstúpi, musí sa kontaktovať jeho zákonný zástupca, nakoľko rodič je zodpovedný za konanie svojho dieťaťa.
Rodičia, ktorí majú problém s dodržiavaním nariadení hlavného hygienika, môžu školám oponovať, že bránia ich deťom vo vzdelávaní. „Keďže máme mimoriadnu situáciu, nariadenie hlavného hygienika znamená zákon, a to znamená, že žiaci musia mať rúška v triede aj v spoločných priestoroch. Výnimky platia len pre zdravotne postihnuté deti, nikto iný nemá výnimku,“ vysvetľuje Pravda.
Riaditeľka šamorínskeho gymnázia Edita Lysinová dopĺňa, že ak už je dieťa v škole a v priebehu dňa si odmieta nasadiť rúško aj po vysvetľovaní a dohováraní, tak v tom prípade nevidí inú možnosť, len dať žiaka do izolačky a vyňať ho z vyučovania, lebo môže ohrozovať ostatných.
Deti sa do školy tešia, nesťažujme im to
Psychologička Kornélia Ďuríková hovorí, že z mnohých diskusií s rodičmi i deťmi vyplýva, že deti sa do školy tešili. Myslí si, že ide o zbytočné konflikty a je veľmi nešťastné, ak deťom tieto dni znepríjemňujú práve rodičia a stavajú ich do pozície, že majú ignorovať nariadenia v škole. „Všetci sa musíme v živote naučiť rešpektovať nejaké pravidlá. Ak dieťaťu doma hovoríme, že pravidlá sú iné, vystavujeme ho vnútornému konfliktu, koho má vlastne počúvať. Pre dieťa je to náročné vybrať si, k čomu sa prikloniť a čo rešpektovať.“
Psychologička verí, že to rodičia robia s dobrým úmyslom, no neuvedomujú si, že dieťa dostávajú do nepríjemnej konfliktnej situácie, ktorú nevie vyriešiť. Dieťa sa podľa nej musí rozhodnúť, či bude súhlasiť s rodičom alebo so všeobecnými pravidlami a školou. Je vo vnútornom konflikte, ktorý si nevybralo. Postavil ho pred neho rodič a musí si v tej situácii zodpovedať množstvo otázok - či pôjde proti rodičovi, či pôjde proti pravidlám a škole, triede, kamarátom. Môžu to byť emocionálne veľmi náročné situácie pre deti a považuje to zo strany rodičov za nezodpovedné. Navyše si myslí, že ide o zlý rodičovský príklad. „Navádzať deti k tomu, aby nerešpektovali všeobecne platné pravidlá a išli proti autoritám, inštitúcii je naozaj nešťastné.“
„Všetci by sme si mali uvedomiť, že všetko zvládneme len vzájomnou toleranciou, ohľaduplnosťou a snahou vidieť situáciu aj z iného uhla pohľadu ako len zo svojho. Cesta je spolupráca. Mali by sme sa tiež snažiť vžiť do situácie učiteľov a riaditeľov škôl. Uvedomiť si, že takéto konflikty nepomáhajú nikomu a ničomu. Sú akurát pre ľudí v školách vyčerpávajúce. Tieto rozhodnutia predsa nie sú o nich a rodičia si neraz zbytočne vybíjajú svoj hnev na zamestnancoch škôl. Mali by sme hľadať vzájomné pochopenie a súhru v tom, aby sme to zvládli. Nikto z nás nie je v tejto situácii rád a len spoločnými silami to zvládneme,“ vyzýva psychologička.
