Ak vás čaká dôležitá skúška či písomka, strácanie času vyspávaním sa môže zdať ako zlý nápad, no nová štúdia naznačuje, že takýto „šlofík“ by mohol mať na našu pamäť lepší vplyv ako opakovanie učiva navyše.
Aj keď výskumníci si nie sú úplne istí, prečo to tak je, myslia si, že s tým má niečo spoločné to, ako spánok upevňuje naše spomienky – zatiaľ čo bifľovanie môže byť neefektívne pre dlhodobé zapamätávanie.
Tím z Duke-NUS Medical School v Singapure získal 72 dobrovoľníkov, ktorých učili o neznámej téme po dobu 80 minút - konkrétne sa jednalo o rôzne druhy mravcov a krabov.
Participanti boli rozdelení do 3 skupín a mohli si vybrať, čo budú robiť nasledujúcu hodinu – buď pozerať seriál, zdriemnuť si alebo si zopakovať to, čo videli počas vyučovacej hodiny. Potom boli zapojení do ďalších 80 minút vyučovania.
Po druhej vyučovacej hodine boli zúčastnené osoby testované v tom, čo sa naučili. Najvyššie skóre dosiahla skupina tých, ktorí si medzi hodinami zdriemli. Experiment sa zopakoval o týždeň neskôr a táto skupina mala znova najvyššie skóre, aj keď výskumníci priznali, že v druhom teste jemný náskok, ktorý mali „spachtoši“ nad „biflošmi“, nebol štatisticky významný.
Iným zaujímavým zistením bolo, že zatiaľ čo bifloši predbehli tých, ktorí si vybrali sledovanie filmu v prvom experimente, pri druhom teste skórovali približne narovnako.
„Môže to naznačovať, že bifľovanie informácií môže mať dobrý krátkodobý efekt, z dlhodobého hľadiska to neprináša až také veľké výhody,“povedal hlavný výskumník James Cousins pre New Scientist.
Jeho rada pre študentov je jednoduchá: „Pred skúškou sa nestresujte šprtaním posledných informácií, rovnaký efekt má oveľa príjemnejšia činnosť a to je spánok.“
Vzhľadom k malej veľkosti štúdie a úzkemu rozdielu medzi driemajúcimi a šprtajúcimi v určitých výsledkoch, autori štúdie pripúšťajú, že by sme zatiaľ nemali vyvodzovať definitívne závery. Vysvetľujú, že sú potrebné rozsiahlejšie štúdie s viacerými participantmi.
Prepojenie medzi spánkom a zlepšením pamäte je už dávno stanovené, no o bifľovaní, forme plytkého spracovávania informácií, je známe, že funguje len pre krátkodobé zapamätávanie.
V štúdii z roku 2015, kde participantov testovali z vymyslených slov, zistili, že spánok takmer zdvojnásobil šancu byť schopným vyvolať si spomienky, ktoré si nemohli vybaviť predtým, ako si pospali.
Brazílsky výskum v tom istom roku ukázal, že spánok pomáha silnejším i slabším synaptickým spojeniam v mozgu, a to tak, že sa zbaví nepotrebných spomienok a drží sa tých, ktoré potrebné sú.
V každom prípade je dôležité nevzdávať sa spánku pre získanie extra času na štúdium, pretože neexistuje možnosť, že podáme lepší výkon, ak nie sme dostatočne odpočinutí. Štúdia v roku 2012 zistila u 500 študentov stredných škôl, že veľké množstvo hodín strávených nad knihami môže v skutočnosti viesť k akademickým problémom.
Táto nová štúdia pod vedením Cousinsa, aj keď nie veľká, pridáva váhu argumentu, že zdriemnutie nám pomáha dostať sa k tomu, čo sme sa naučili a spánok nás robí čulejšími a pripravenejšími na ďalšie štúdium.
Inými slovami, predtým než vymeníte v obchode učebnice za najnovší druh vankúša, pamätajte si, že študentom, ktorí boli schopní si pospať, sa v štúdii darilo len vtedy, ak kombinovali spánok s dôkladnými fázami učenia – takže nemôžete zahodiť zhrnutie učiva úplne.
A pokiaľ ide o Cousinsa a jeho tím, nepochybujú, že poobedný spánok je najlepší spôsob ako zostať v práci sústredenými. „Robíme to i v našom laboratóriu,“ hovorí Cousins, „zdriemnutie je u nás podporované.“
