Tak ako všetky médiá, aj počítačové hry sa časom stali súčasťou našej kultúry. Preto je logické, že sa tento fakt odrazil v oblasti humanitných vied. Áno humanitných. Aj keď pravdepodobne väčšina z nás má hry spojené skôr s informatikou, grafikou a podobnými oblasťami, hry sú v prvom rade médiami. A tak, ako sa učí umenoveda o filme, literatúre či hudbe, začína sa učiť aj o hrách.
Univerzity v zahraničí a u nás
V zahraničí už odbory zamerané na hry vychovali niekoľko ročníkov budúcich dizajnérov, kritikov či marketérov. Medzi najúspešnejšie v Európe patrí Univerzita v Kodani, holandská Univerzity of Utrecht alebo britská univerzita Bath Spa. Na Slovensku a v Česku sa donedávna vyučovali len jednotlivé predmety zamerané na hry, no pred dvoma rokmi vznikol prvý umenovedný herný odbor aj v „Česko-Slovensku“ na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave.
Čo sa vlastne na odbore tradične označovanom ako herné štúdiá učí? Ako sme naznačili, nie je to informatika, aj keď niekde majú študenti možnosť vybrať si základy programovania. Spravidla sa ale skôr učí, čo to je vlastne hra, ako hry fungujú, aká je ich úloha v spoločnosti, ako hry predávať, či akí sú vlastne hráči. V tomto článku si v krátkosti tieto témy predstavíme.
Čo je to hra?
Základná otázka, ktorú si každá veda musí zodpovedať je: Čo vlastne skúmame? Dostatočne definovať hru sa nám však doteraz nepodarilo. Preto sa ešte aj dnes najčastejšie stretávame s definíciou, ktorá je vlastne pomerne nevedecká. Kulturológ Johan Huizinga ešte pred 2. svetovou vojnou označil hru za dobrovoľnú aktivitu odohrávajúcu sa v takzvanom „magickom kruhu“. V ňom fungujú svojské pravidlá, no výsledok nemá vplyv na reálny život. Táto definícia samozrejme otvára množstvo otázok. Čo v prípade, že hra hráčovi niečo prinesie, či už je to sláva, peniaze či praktické schopnosti do života? Môžeme stále hovoriť o hre? A čo keď takáto hra nie je dobrovoľná? V antickom Ríme väčšina gladiátorov bojovala o život nedobrovoľne, no aj tak sa tieto masakre označovali ako gladiátorské hry. Dnešné herné štúdiá sa samozrejme takýmito krajnosťami zaoberajú len výnimočne a výskum sa oveľa viac sústredí na počítačové hry a ich fungovanie.
Ako hry fungujú?
Na to, aby sme sa naučili tvoriť hry, nepotrebujeme presnú definíciu. No na to, aby sme ich tvorili dobre, potrebujeme rozumieť tomu ako fungujú. Počítačové hry sa v mnohom líšia od ostatných médií. Najvýznamnejším rozdielom je ich interaktivita, teda možnosť ovplyvňovať čo sa stane. Veľký problém však je, že počítačové hry tvoria tak širokú skupinu, že sa ťažko hľadajú nejaké ďalšie jednotiace prvky. Jeden z najvýznamnejších odborníkov na počítačové hry Jaspers Juul pritom rozdelil hry na dva hlavné typy, či presnejšie krajnosti, medzi ktorými sa hry pohybujú. Na jednej strane máme takzvanépostupujúce hry, v ktorých hráč viac menej plní zadania autorov a postupne sa posúva v príbehu. Na strane druhej stoja hry označené ako vyvierajúce, ktoré dávajú hráčovi súbor pravidiel, a je viac menej na ňom, ako si s nimi poradí. Tomuto typu hier sa niekedy hovorí aj pieskovisko, lebo tak ako na pieskovisku nikdy nebudú dve rovnaké bábovky, tak ani žiadne nové hranie nebude úplne rovnaké. Tento typ hier je starší a typický aj pre tie nedigitálne. Nakoniec, mnoho výskumníkov sa zhoduje, že počítačové hry sú len prirodzeným vyústením kultúrnej potreby hrať sa.
Aká je úloha hier v spoločnosti?
Spomínaný Huizinga samozrejme nehľadal definícu hry len tak, ale ako kulturológ sa snažil prísť na to, na čo vlastne hra slúži. Každému, kto mal niekedy domáce zvieratko, je jasné, že hra nie je vlastná len ľuďom, ale všetkym živým tvorom s mozgom. Huizinga preto hovorí o hre dokonca ako o predkultúrnej potrebe. Hra nepochybne slúži na socializáciu. Učí nás rešpektovaniu pravidiel, hľadaniu nových riešení, spolupráci a hlavne nás učí prehrávať a vyhrávať. Úlohu hry oceňoval už Ján Ámos Komenský, ktorého heslo „škola hrou“ je obľúbenou frázou každého reformátora školstva. V realite však hry do vyučovacieho procesu prenikajú len pomaly. Dúfajme, že sa to bude (aj vďaka snahe Vĺčat a podobných projektov) zlepšovať.
Ako hry predávať?
Na univerzitách sa samozrejme neučí len „nepraktická“ teória, ale aj veľmi konkrétne spôsoby ako hry predávať a ako im robiť reklamu. Či dokonca ako predávať reklamu priamo do hier. Niektoré hry totiž umožňujú vloženie reklamy, napríklad bilbordu, do mestskej mapy. Tieto reklamy sa dokonca dajú aktualizovať. Zaujímavosťou je, že to nevyužívajú len firmy, ale aj politici. Napríklad bývalý americký prezident Barack Obama mal predvolebnú reklamu v niekoľkých závodných hrách. Tejto oblasti sa hovorí advergaming a odborníci ešte len zisťujú účinky takejto reklamy.
Predaj hier je samostatnou kapitolou, ktorej sa venujú herní marketéri. Hry totiž zarábajú nie len predajom kópií, ale aj rozličných doplnkov, vylepšení a podobne. Na to, ako hry dobre cieliť, preto marketéri potrebujú poznať hráčske publikum.
Akí sú hráči?
Mastná tvár, obaly od pizze a tmavá miestnosť ožiarená iba svetlom monitora. Taká bola donedávna štandardná predstava hráča. Ak aj tento obraz niekedy platil, dnes už to pravda nie je. Podľa výskumov je totiž priemerný vek hráčov u nás okolo tridsať rokov (v Amerike je to ešte o 5 viac). A čo možno mnohých prekvapí – rozdiel medzi pohlaviami sa pohybuje v jednotkách percent. Iste, mnohí hrajú pomerne jednoduché hry a aj to len niekoľko hodín týždenne. Preto sa pri diskusii o hráčoch často hovorí o takzvaných casual (teda príležitostných) a o hardcore hráčoch, alebo gameroch. Druhá skupina pritom často bude tvrdiť, že casual hráči vlastne nehrajú skutočné hry. Tým sa nám kruh uzatvára a dostávame sa opäť k základnej otázke, čo to vlastne tá hra je.
Hry tu s nami v budúcnosti budú, či to chceme alebo nie. Riešením preto nie je deťom hry zakazovať, ale naopak dať im možnosť preniknúť do sveta tohto výnimočného nového média. Rozprávajte sa s nimi o tom, ako hry fungujú, čo je na nich pozitívne a čo negatívne. Ktovie, možno z neho raz bude úspešný herný dizajnér, herný marketér, či herný výskumník.
Článok vznikol v spolupráci s portálom Vĺčatá.sk, ktorý sa špecializuje na videohry a zdravé využívanie času detí s digitálnymi technológiami.
