Dve tretiny mladých Slovákov zvažujú štúdium v zahraničí. Domov sa chce vrátiť menej ako tretina

Najznámejšie slovenské príslovia.
Najznámejšie slovenské príslovia. / Zdroj: Bigstock

17.5.2022 - Takmer dvaja z troch mladých (18 až 25 rokov) zvažujú štúdium v zahraničí alebo tam už teraz študujú. Pre rodičov je to ešte akútnejšia téma – až 85 % potvrdilo, že má deti v zahraničí alebo zvažuje ich tam poslať na štúdium. Mladí odchádzajú za vyššou kvalitou škôl, kvôli uplatneniu v budúcnosti alebo si chcú život v zahraničí vyskúšať. Menej ako tretina mladých má jasno v tom, že sa chce vrátiť domov. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu* Slovenskej sporiteľne.

 

Za posledných 15 rokov opustilo Slovensko viac ako 300-tisíc prevažne mladých ľudí a mnohí ďalší o tom uvažujú. Najväčšia slovenská banka preto spustila kampaň, aby ich pritiahla domov. „Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje ľudí, ktorí veria v jeho budúcnosť. Len tak sa nám bude všetkým lepšie žiť, podnikateľom a podnikateľkám lepšie podnikať, a iba tak budeme všetci spolu ako krajina úspešní. Chceme ľudí povzbudiť k tomu, aby verili v budúcnosť na Slovensku, aby sa na našu krajinu pozerali s optimizmom a realizovali si tu svoje sny. Preto sme sa rozhodli mladých motivovať, aby sa vrátili domov,“ vysvetľuje Dáša Juríková, riaditeľka Brand HUBu Slovenskej sporiteľne.

 

Slovenská sporiteľňa preto na unikátnej microsite www.buducnostjevasa.sk spolu s partnermi Growni, Profesia a Innovate Slovakia prináša napríklad aktuálne pracovné ponuky na Slovensku, možnosti na rozbeh podnikania či startupov alebo letné stáže pre študentov, ktorí sú na vysokých školách v zahraničí. 

 

Domov sa vracajú vedci aj podnikatelia

Medzi úspešných Slovákov, ktorí sa vrátili na Slovensko, patrí aj Samuel „Vedátor“ Kováčik. “V Írsku mi chýbal pocit zázemia a to sa už ťažko buduje nanovo. Mal som pocit – a stále mám – že na Slovensku dokážem viac prispieť, vytvoriť nejakú pozitívnu zmenu. V oboch krajinách som vnímal samozrejme aj negatíva, ale tu mám pocit, že s ich riešením dokážem trochu pomôcť. A to je povzbudivý pocit!,“ vysvetľuje známy fyzik a popularizátor vedy, ktorý v minulosti získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie na Dublinskom inštitúte pokročilých štúdií. 


Jozef Žatko, úspešný podnikateľ z ovocinárskej farmy Bioplant, študoval marketing a biznis na londýnskej University of Westminster a na newyorskej Seton Hall University. Po siedmich rokoch v zahraničí sa vrátil na Slovensko, pretože chce prinášať inovácie a technológie do rodinného biznisu a pôdohospodárskeho segmentu. „Okrem toho som ako najstarší z ôsmich detí chcel niekam firmu potiahnuť. Zároveň sa veľa mojich kamarátov z prestížnych svetových univerzít začalo vracať na Slovensko. Videli, že sa tu dajú realizovať nadobudnuté vedomosti a skúsenosti.“

 

Mladí odchádzajú za vzdelaním a uplatnením

Dôvodov na odchod do zahraničia je viacero. „Podľa nášho prieskumu sa 92 % mladých rozhodlo študovať v zahraničí kvôli vyššej kvalite škôl. Necelých 60 % respondentov uviedlo lepšie uplatnenie na trhu práce, 44 % si chce život v zahraničí jednoducho vyskúšať. Takmer tretina odchádza aj preto, aby získala lepšie jazykové schopnosti a menej ako štvrtina na základe odporúčania od kamarátov,“ vysvetľuje Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.  

 

 

Najviac chcú ísť hneď k susedom

Mladí na štúdium a prácu v zahraničí preferujú najmä Česko (44 %), nasleduje Nemecko, Rakúsko a Veľká Británia. Pracovať v zahraničí plánuje viac ako polovica opýtaných roky či dokonca dlhšie. 

 

Mladí a rodičia nemajú rovnaký pohľad na návrat

Mladí chcú ostať v zahraničí, rodičia chcú, aby sa vrátili. „Iba tretina mladých má jasno v tom, že sa chce vrátiť domov, pričom až polovica rodičov by si želala návrat ich detí späť na Slovensko. Rodina je pre mladých jednoznačne kľúčová - domov by sa vrátili predovšetkým kvôli rodine a priateľom  (72 %), aby si založili si vlastnú rodinu (35 %) či zmenili Slovensko k lepšiemu (27 %). Od návratu ich naopak odrádzajú  nízke platy, politická situácia, korupcia či nižšia životná úroveň,“ uzatvára Horňák. 

 

Iba tretina rodičov si na štúdium detí neodkladá peniaze bokom

Slováci sú zodpovední, na vzdelanie svojich detí myslia dopredu. Takmer každý šiesty rodič dokáže vykryť vzdelanie detí z bežného rozpočtu, na štúdium má zriadené investičné sporenie takmer pätina rodičov, klasické sporenie 17 % a už odloženú potrebnú sumu bokom takmer desatina opýtaných rodičov. 

 


Poznámka: Prieskum realizovala Slovenská sporiteľňa v apríli 2022 na vzorke 700 dospelých respondentov

Zdieľať na facebooku