Duševné zdravie na pracovisku je tento rok hlavnou témou Svetového dňa duševného zdravia, vyhláseného už po 25-krát Svetovou federáciou za duševné zdravie (WFMH). Na celosvetovú kampaň slovenská Liga za duševné zdravie SR tradične nadväzuje celonárodnou zbierkou Dni nezábudiek 2017. Jej cieľom je upozorňovať verejnosť na dôležitosť duševného zdravia. V slovenských mestách stretnete dobrovoľníkov s modrou nezábudkou od 29. septembra do 3. októbra.
Liga za duševné zdravie na Slovensku už 16 rokov mení postoje slovenskej verejnosti k zdraviu a svojimi aktivitami znižuje stigmatizáciu ľudí s duševnými poruchami. Staré predsudky nás obmedzujú a môžu spôsobovať diskrimináciu. Súčasťou kampane je Zbierka DNI NEZÁBUDIEK, aby sa získané financie mohli rozdeliť do slovenských regiónov na projekty, ktoré pomáhajú ľuďom s duševnými poruchami. Prevencia je vždy lacnejšia ako liečba.
„V súvislosti so Svetovým dňom duševného zdravia sa v rámci osvety zaoberáme témou, ktorá sa týka naozaj každého z nás. Ide o duševné zdravie na pracovisku, stavy a situácie, ktoré ho ovplyvňujú a menia tak fungovanie nielen jedinca, ale aj jeho kolegov v práci a rodiny. Našim cieľom je destigmatizovať predovšetkým vnímanie ľudí s duševnými problémami zo strany ich okolia – čiže zbaviť ich predsudkov, krivého a diskriminačného pohľadu na blízkeho s komplikáciami, ktoré môžu postihnúť kohokoľvek,“ povedal Martin Knut, riaditeľ Ligy za duševné zdravie.
Zbierka DNI NEZÁBUDIEK 2017 začína v piatok, 29. septembra a trvá do 3. októbra. Má, ako tradične, tri formy. Stačí buď poslať SMS v hodnote 2 € na číslo 833, alebo prispieť na malú modrú nezábudku od dobrovoľníkov v uliciach miest, či podporiť Zbierku v banke - priamym vkladom na účet Ligy za duševné zdravie SR. Výnos minuloročnej zbierky predstavoval 34 304,31 EUR.
Podrobne o zbierke na www.dusevnezdravie.sk
Duševné zdravie je základ toho fyzického
Nenadarmo sa hovorí, že ak hlava funguje, telo si s chorobami poradí rýchlejšie a lepšie. Ak je to naopak, fyzická nepohoda je toho prirodzeným dôsledkom. Práca a kariéra sú dôležitou súčasťou nášho života. Okrem toho, že sú zdrojom príjmu, pomáhajú nám plniť osobné ciele, budovať sociálne siete, realizovať sa v rámci našich profesií i v komunitách. Prispievajú k rozvoju zdravého európskeho obyvateľstva. Avšak tempo a charakter práce sa mení, čo môže spôsobiť, že pracovné miesta sú hlavným zdrojom emočného napätia.
„Medzinárodný výskum ukazuje, že duševné problémy a poruchy spôsobujú práceneschopnosť rovnako často ako telesné problémy a ochorenia. Duševné zdravie je neoddeliteľnou súčasťou celkového zdravia. Tak ako sa staráme o bezpečnosť a ochranu telesného zdravia pri práci pomocou rôznych ochranných pracovných prostriedkov a postupov, mali by sme sa konečne začať starať aj o duševné zdravie na pracovisku“ hovorí doc.MUDr. Alexandra Bražinová, PhD. MPH, epidemiologička z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, zaoberajúca sa výskytom duševných porúch.
Sprievodca témou duševného zdravia na pracovisku, ktorú WFMH vydala poukazuje na to, že mnohé problémy v oblasti duševného zdravia na pracovisku ako stres, konflikty medzi pracovným a súkromným prostredím, obťažovanie a násilie vedú k významnému sociálnemu diskomfortu a bránia produktivite. Napríklad dlhotrvajúci stres súvisiaci s prácou môže drasticky ovplyvniť fyzické zdravie. Vysoké pracovné tempo, časový i mentálny tlak často vedie k nesprávnemu stravovaniu, nedostatku pravidelného pohybu, siahaniu po škodlivých látkach ako sú tabak a alkohol,čo súvisí s problémami s hmotnosťou, vysokým tlakom a zvýšením hladiny cholesterolu. To môže spôsobiť vyhorenie, ktoré môže viesť k depresii. Tá je spojená s mnohými ďalšími zdravotnými problémami, ako sú srdcové choroby a mŕtvica, obezita a poruchy stravovania, cukrovky a niektoré formy rakoviny. Chronická depresia takisto znižuje imunitu voči iným typom ochorení a môže dokonca prispieť k predčasnej smrti.
Depresia a stres stoja veľa síl i peňazí
Podľa štatistiky Európskej únie je depresia na pracovisku hlavnou príčinou straty produktivity práce, práceneschopnosti a skorých odchodov do dôchodku; niektoré kľúčové zistenia naznačujú, že jeden z desiatich pracujúcich si berie voľno v dôsledku depresie a každý rok sa v EÚ „stratí“ približne 350 miliónov pracovných dní v dôsledku stresu a depresie.
„Depresia neoberá zamestnanca len o prítomnosť v práci, ale aj jej mierna forma znižuje jeho pracovný výkon. V dnešnom psychiatrickom slovníku sa stále častejšie skloňuje pojem „prezentizmus“, ktorého podstatou je síce prítomnosť, ale nedostatočná výkonnosť v práci. Namiesto naozajstného pracovného výkonu sa chorý v práci iba „prezentuje“ svojou prítomnosťou,” hovorí MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.
Duševné poruchy sú v Európe veľmi rozšírené a sú na pleciach ako jednotlivcov, tak spoločnosti a hospodárstva. Celkové finančné náklady na duševné poruchy vrátane priamych nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako aj nepriamych nákladov na zdravotnú starostlivosť v dôsledku straty produktivity predstavujú v EÚ viac ako 450 miliárd EUR ročne.
Pracovný stres je jedným z najväčších problémov v oblasti zdravia a duševného zdravia. Vysoký výskyt tohoto stavu na pracovisku dokumentujú mnohé štúdie. Len v Európe sa odhaduje, že polovica pracovníkov považuje stres za bežný na svojom pracovisku a stres prispieva k približne polovici všetkých práceneschopností či strát zamestnania.
Vyhorieť do tla
Fenomén „vyhorenia“ nie je žiadnou neznámou. Tým podnetom je zadusenie všetkého tvorivého, dynamického a empatického v mentálnom nastavení v každom z nás. Pracovné vyhorenie môže byť dôsledkom vysokej pracovnej záťaže a zložitosti úloh, časového tlaku, pracovných konfliktov, problémov s vedením, šikanovania, nedostatku autonómie či nízkej spokojnosti s prácou.
Fenomén doby – stigmatizácia ľudí s duševnou poruchou
Stigma je odsudzujúce označenie človeka na základe jednej z jeho vlastností. Stigma duševnej poruchy spočíva v odsudzovaní človeka kvôli jeho duševnému ochoreniu. Je založená na negatívnych predsudkoch a mýtoch, ktoré sú spojené s duševnými poruchami.
Hoci v našom okolí môže byť niekto, kto sa lieči, nemusíme o tom vôbec vedieť, pretože duševné ochorenie často nie je vidieť. Niekedy ale môže spôsobiť, že sa človek správa neobvykle, neočakávane, alebo pre nás nepochopiteľne. V takom prípade sa môže stať, že ho začneme brať inak ako ostatných, zmeníme voči nemu svoje správanie, vyhýbame sa mu často bez toho, aby sme si to uvedomili - to znamená, že ho začneme tzv. stigmatizovať.
Človek s duševnou poruchou, ktorý je ľuďmi vo svojom okolí stigmatizovaný, prežíva často pocity hanby, viny, beznádeje a úzkosti a bojí sa vyhľadať pomoc, hoci on sám za svoje ochorenie nemôže, pretože duševná porucha je ochorenie ako každé iné. Zamestnanci, ktorí čelia problémom s duševným zdravím, sa často rozhodnú radšej trpieť, mlčať, potláčať problém, ako čeliť stigme a diskriminácii.
„Neskoro diagnostikované a liečené duševné ochorenie býva nielenže ťažšie liečiteľné, ale ohrozuje chorého aj vznikom ďalších duševných a telesných ochorení. Viacero duševných ochorení môže mať aj smrteľný priebeh v dôsledku samovražedného konania,” dopĺňa MUDr. Ľubomíra Izáková.
Rady pre zamestnávateľov
Pre zamestnávateľov je dôležité, aby sa vzdelávali v otázkach duševného zdravia, aby boli citliví na všetky potreby zamestnancov, ktoré môžu vzniknúť. Zamestnanci môžu mať z mnohých dôvodov problémy s duševným zdravím a psychickou nepohodou, nie vždy však v súvislosti so zamestnaním. Je ale dôležité, aby pracovisko bolo citlivé a bezpečné miesto pre zamestnancov v každej situácii. Uistite sa, že tieto otázky sa týkajú všetkých zamestnancov vrátane manažmentu.
Programy pomoci pre zamestnancov:
- Väčší zamestnávatelia by mali zabezpečiť, aby duševné zdravie bolo súčasťou akýchkoľvek programov pomoci pre zamestnancov.
- „Bezpečné“ rozprávanie / priestory - vytvorte prostredie, v ktorom sa ľudia cítia bezpečne, aby mohli hovoriť o problémoch, ktoré môžu zapríčiniť ich „neprítomnosť" na pracovisku.
- Otvorené rozhovory - zdôraznite všetkým zamestnancom, že nesmie existovať žiadna stigma spojená s problémami duševného zdravia a buďte príkladom.
- Samotný život môže byť veľmi stresujúci a pracovisko by malo byť útočiskom a pomocou. Zahrňte koncept dobrého duševného zdravia a posilnite jeho postavenie pri riešení problémov psychickej nepohody zamestnancov, aby pomohli svojmu komfortu a bezpečnosti v organizácii.
- Vytvorte atmosféru nádeje - hľadajte aktivity, ktoré podporujú tímovú prácu a pocit, že na pracovisku "nie ste sám." Podporuje to tvorivosť, produktivitu a nádej zamestnancov.
Odporúčanie pre zamestnancov
Na prvom mieste je váš vlastný blahobyt - v prvom rade sa postarajte o svoju duševnú pohodu, hľadaním pomoci tam, kde je to možné. Uistite sa, že máte silný systém osobnej podpory v zamestnaní aj mimo neho. Môže byť užitočné zdieľať svoju osobnú zdravotnú a duševnú situáciu s nadriadeným, aby vás vedel pochopiť, porozumieť vám a pomôcť.
Školenia:
- Pochopte, ako vaše telo/mozog fungujú. Je to veľmi dôležité pre vašu psychickú pohodu. Existuje veľa osobných alebo online školení a tréningov, ktoré vám v tom pomôžu. Zúčastnite sa všetkých programov týkajúcich sa duševného zdravia, ktoré vám zamestnávateľ ponúka.
- Staňte sa iniciátorom zmien - ak vaša organizácia nie je duševne bezpečné miesto pre prácu, hľadajte spôsoby, ako to začať meniť. Rozprávajte o tom individuálne s kolegami, ale aj na spoločných stretnutiach, kde je príležitosť povedať nápady všetkým – neformálne stretnutia, školenia, teambuildingy, pohovory s nadriadenými, hodnotenie kolegov a pod.
