Pred mnohými rokmi bol jeden chlapec. Bol chytrý, talentovaný a krásny. No bol i veľmi sebecký a jeho povaha bola veľmi komplikovaná. Nikto sa s ním nedokázal priateliť. Často prepadal hnevu a robil rôzne veci, ktoré ubližovali ľuďom okolo neho.
Chlapcovi rodičia sa veľmi obávali o jeho povahu. Premýšľali, čo by mohli pre neho urobiť. Jedného dňa otec dostal skvelý nápad. Zavolal si syna a dal mu kladivo, vrecko plné klincov a povedal: „Vždy, keď sa nahneváš, vezmi si klinec a pribi ho do starého plota najsilnejšie ako vieš.“
Plot bol veľmi tvrdý a kladivo veľmi ťažké. Napriek tomu, vždy keď bol chlapec zúrivý, prišiel k plotu a urobil to. V prvý deň pribil do plota 37 klincov.
Deň po dni, týždeň po týždni sa množstvo klincov stále zväčšovalo. Po nejakom čase chlapec pochopil, že zvládanie jeho hnevu bude menej vyčerpávajúce, ako pribíjanie klincov do plota.
Až nakoniec jedného dňa chlapec nepotreboval žiadne kladivo ani klince, aby udržal svoj hnev pod kontrolou. Išiel preto za svojím otcom a povedal mu, čo dokázal. „Odteraz, vždy, keď budeš mať celý deň pokojný, choď a jeden klinec z plota vytiahni“, povedal otec.
Ako čas plynul, chlapec bol na seba hrdý. A darilo sa mu naozaj dobre. Až jedného dňa prišiel za svojím otcom povedal mu, že plot je prázdny. Vtedy ho otec vzal k plotu a hovorí: „Synu, urobil si skvelú prácu. No teraz dávaj dobrý pozor. Vidíš všetky tie diery v plote? Tento plot už nikdy nebude taký, aký bol voľakedy. Pamätaj si, že ku každému sa musíme správať s láskou a rešpektom, pretože nezáleží na tom, že si povedal prepáč. Jazvy na srdci, ktoré si spôsobil, sa viac už nikdy nestratia.“
Foto: Deviantart by Jarrettayerhimself
