Naivný trik ministra Čaploviča

  

Ak sa oficiálne zverejnená druhá verzia správy o stave školstva tvári, že bola zostavená za účelom jej predloženia na verejnú diskusiu, tak ide o zle predvedený trik, ktorý má na verejnosti vylepšiť imidž ministra školstva. Jeho rezort nemá pripravený žiadny plán verejnej diskusie a ani verejnosť neinformoval ako, kde a dokedy s ňou plánuje diskutovať. Zmysluplná verejná diskusia má svoje pravidlá aj „dobré spôsoby“, ktoré ministerstvo školstva ignoruje.

 

1. Materiál určený na verejnú diskusiu sa v ideálnom prípade vo verejnej diskusii tvorí už od samého začiatku

Ide o náročný proces, ktorý si vyžaduje strategickú koordináciu mnohých aktérov a veľa energie aj kreativity pri spracúvaní podnetov a pri tvorbe finálneho dokumentu. Jeho súčasťou môžu byť otvorené verejné prednášky a diskusie, seriózne prieskumy, fokusové skupiny, produkcia analytických materiálov s recenzným pokračovaním a podobne.  V každom  prípade je to ťažká práca,  do akej sa na Slovensku zväčša radšej vôbec nepúšťame. Aktuálna Správa o stave školstva sa pripravovala za zatvorenými dverami ministerstva školstva.

2. V prípade rezortných materiálov určených na verejnú diskusiu sa tieto zverejňujú predtým, než ich minister predloží na rokovanie vlády a parlamentu

Zmätok, aký vyvolalo v médiách správanie ministerstva školstva pred Veľkou nocou je dôkazom, že minister nemal do poslednej  chvíle jasno, komu je vlastne Správa o stave školstva určená – či verejnosti na diskusiu alebo vláde na schválenie alebo poslancom Národnej rady na prerokovanie. Pracovná verzia dokumentu, ktorá presiakla do médií pred jeho oficiálnym zverejnením, jasne ukazuje, že pôvodným zámerom ministerstva bolo predložiť  Správu o stave školstva len na rokovanie parlamentu, bez predchádzajúcej verejnej diskusie. Ak chcel splniť termín, ktorý mu uložili poslanci parlamentu, verejnú diskusiu stihnúť ani nemohol.

Ak sa teraz oficiálne zverejnená správa tvári, že bola zostavená za účelom predloženia na verejnú diskusiu, ide o zle predvedený trik, ktorý má na verejnosti vylepšiť imidž ministra školstva. Jedna rezortná mailová adresa na zbieranie pripomienok je iba pomocným nástrojom na diskusiu, nie diskusiou samotnou.

3. Účelom verejnej diskusie je zbieranie spätnej väzby od verejnosti

Verejnosť by preto mala byť včas informovaná, že sa verejná diskusia vôbec otvára, dokedy trvá, aké sa budú konať v rámci verejnej diskusie podujatia, ako sa môže do diskusie zapojiť a ako rezort školstva s jej pripomienkami naloží.

Ministerstvo školstva nemá pripravený žiadny plán verejnej diskusie, verejnosť vôbec neinformovalo o tom, ako a dokedy s ňou plánuje diskutovať. Za začiatok verejnej diskusie považuje okrúhly stôl, ktorý narýchlo zorganizovalo a zrealizovalo dňa 29. apríla 2013. Ním však namiesto verejnej diskusie odštartovalo frašku. Ak sa v ministerskej zasadačke na pozvanie ministra stretne zopár vybraných predstaviteľov vybraných organizácii, nejde o verejnú diskusiu ale o debatný klub, zvolaný za účelom podpory ministra. Čítaj ďalej...

 

Zdroj: http://blog.etrend.sk

Zdieľať na facebooku