Neustúpime a štrajkujte si koľko chcete. Opakovane odkazuje vláda slovenským učiteľom a zamestnancom škôl. Najnovšie to v stredu potvrdil minister financií Peter Kažimír, ktorý ponúkol učiteľom päťpercentné zvýšenie miezd. Pre vysokoškolsky vzdelaného pracovníka je ale almužna v podobe 36 eur doslova výsmechom.
Pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci škôl sa už 13. septembra po vzoru lekárov a zdravotných sestier pustili do štrajku. Podľa Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku zostali brány takmer 90 % základných škôl, 70 % stredných a 30 % vysokých škôl zatvorené.
Išlo o najmasovejší protest v histórií slovenského školstva, ktorý podporili aj viaceré zahraničné odborové zväzy, napríklad z Holandska, Francúzska, Malty, Litvy, Poľska či Českej republiky. Odborárom to však nestačilo. Po tom, čo minister školstva Dušan Čaplovič spolu s ministrom financií Petrom Kažimírom nesplnili ani len čiastočné podmienky, učitelia vyjdú 26. novembra znovu do ulíc. Odbory žiadajú, aby reálne mzdy zamestnancov v školstve porástli v roku 2013 aspoň o 10 percent. Na stole majú i ďalšie požiadavky ohľadom financovia. Chcú povýšiť status učiteľa v spoločnosti, teda zvýšiť platy na úrovni 1,2 až 2,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Priemerný nástupný plat slovenského učiteľa na základnej škole je žalostne malý – 541 eur. Pre porovnanie, v Česku je 800 eur, Rakúsku 2 235 eur, Nemecku 3 307 eur a švajčiarski učitelia zarábajú viac ako 5 000 eur (ZDROJ: Organizácia pre obnovu a rozvoj - OECD). Na školách učí v súčasnosti 150 tisíc pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Okrem zvýšenia platov požadujú aj preplácanie práceneschopnosti v plnej výške či možnosť výberu päťročného neplateného voľna s garantovaným udržaním pracovného pomeru na dobru neurčitú. Chcú tak zabrániť prípadnému emočnému vyhoreniu v dôsledku silnej psychickej záťaže. Odbory majú požiadavku i v oblasti stravovania, a to školské jedálne nahradiť preplácanými gastrolístkami.
Chcieť je síce pekná vlastnosť, no realita úplne iná. Premiér Róbert Fico zaujal voči štrajku pozíciu mŕtveho chrobáka. Bude ho síce akceptovať, s odborármi je dokonca ochotný aj rokovať, ale nič sa podľa neho v danej situácii nevyrieši. V dobe uťahovania opaskov tak radšej prispeje na nový futbalový štadión ako ľuďom, ktorí vychovávajú budúcu pracovnú silu. Načo sa už teraz zbytočne zaoberať budúcnosťou. Veď ako hovorí text známej slovenskej pesničky, „žijeme práve tu a práve teraz“.
