Aká je "jahodová generácia"? A prečo ju starší ľudia nechápu?
Pravdepodobne ste sa ešte nestretli s pojmom „Strawberry generation“, čiže jahodová generácia. Tento pojem vznikol v 80-tych rokoch, pre generáciu narodenú po roku 1982, na Taiwane. Jej hlavnými znakmi bola precitlivelosť, neschopnosť zvládať sociálny tlak, nezáujem tvrdo pracovať a prílišná angažovanosť rodičov v živote detí. Prečo jahody? Vybrali sa ako paralela k tomu, že tieto deti sú jednoducho tak citlivé, že ak sa ich len trošku silnejšie dotknete, hneď sa začnú kaziť ako jahody.
Pojem „jahodová generácia“ tu máme opäť. Znovu sa začal používať v Ázii, ako aj západnej Európe v súvislosti s dnešnou generáciou Z (narodení cca 1996 -2009). Spoločnosť ju zvykne charakterizovať ako tých, ktorí nechcú za seba prevziať zodpovednosť, k úspechu sa chcú dopracovať ľahko a rýchlo, rodičia ich až prehnane ochraňujú, veľmi ľahko sa vnútorne zrania a často majú od života nereálne očakávania.
Jahodová generácia vs. spoločnosť
„Jahodová generácia“ sa však veľmi ohradzuje a bráni voči tomuto pomenovaniu. Vyvracajú argumenty spoločnosti a tvrdia, že nie je pravda, že nevedia tvrdo pracovať. Vedia. No práca im musí dávať zmysel. Okrem iného ich musí vnútorne baviť. Naopak nerozumejú tomu, prečo častokrát robíme my (dospelí) to, čo robíme, bez akéhokoľvek naplnenia a zmyslu. Akceptujú argumenty, že človek musí niekedy robiť niečo kvôli zabezpečeniu, prežitiu, no nemal by sa vzdávať a mal by hľadať vyšší zmysel a dobro.
Tvrdia, že prechádzajú mnohými problémami a vôbec nie je pravda, že sa ľahko zrania. To len dospelí, ich neustále posudzujú a hodnotia cez svoje videnie a svoje skúsenosti. Sú názoru, že dospelí ich často používajú na prácu, ktorú oni sami nechcú robiť, s odôvodnením, „Nemôžeš tomu rozumieť, si ešte mladý, nemáš toľko skúseností ako ja. Preto rob toto.“ Častokrát bojujú s odmietaním, nepochopením a opovrhovaním.
Vyjadrenia dospelých, že „dnešná generácia je lenivá, a že je absurdné, aké sú jej očakávania od života, či práce“, považujú za nezmyselné a nefér. Tvrdia, že len majú iné očakávania ako staršia generácia a do čoho ich spoločnosť častokrát tlačí. V živote je pre nich oveľa dôležitejšia rovnováha, ako len naháňanie sa za peniazmi a majetkom. Preto hovoria o väčšej flexibilite v práci, či v iných oblastiach. Hovoria, že si veľmi vážia rodinu, priateľstvá a túžia po životnej radosti. Peňazí chcú mať len toľko, koľko budú potrebovať ku kvalitnému a vyváženému životu. Nechcú sa naháňať, tak ako ich rodičia. Vidia, ako táto „naháňačka“ ničí medziľudské vzťahy, svet a prírodu.
Majú svoj názor a chcú byť vnímaní seriózne. Milujú výzvy a neradi sa nudia. Výzvy im však musia dávať zmysel.
Medzi pozitíva novodobej „jahodovej generácie“ sa radí aj kreativita. Aj keď to tak častokrát na prvý pohľad nevyzerá.
Samostatnou kapitolou sú technológie. Tá je súčasťou ich existencie a bytia. Vďaka nej vedia byť častokrát efektívnejší ako staršia generácia, a dokážu si tak „ukradnúť“ viac času pre seba a svoje záľuby.
Každá generácia sa vždy cítila nepochopená a vnímala dobu cez svoje okuliare. Je preto prirodzené, že tento názorový nesúlad tu je. Inšpiráciu som brala z iných krajín, no podobné je to aj na Slovensku. Možno by preto stálo za to, zamyslieť sa nad tým, čo hovorí tzv. „jahodová generácia“ a asi viac o všetkom diskutovať. Ak chceme zlepšovať naše prostredia v školách, práci, doma mali by sme komunikovať. Komunikovať - človek s človekom, vážiť si a rešpektovať iný názor a mali by sme mať záujem hľadať vzájomné názorové, či hodnotové prieniky.
