Výsledky testovania PISA 2018: prečo sme pozadu?

Autormi komentára sú Juraj Hipš a Vladimír Šucha, odborníci PS/SPOLU pre vzdelávanie

 

V decembri 2019 boli zverejnené výsledky pravidelného medzinárodného testovania žiakov PISA za rok 2018, ktoré nám hovoria, že hoci sme dosiahli mierne zlepšenie v matematike a dotiahli sme sa na priemer OECD, v oblastiach čitateľskej a prírodovednej gramotnosti stále výrazne zaostávame a vo všetkých oblastiach pozorujeme dlhodobo klesajúci trend. Aby sme však vedeli, ako sa pohnúť ďalej a situáciu zlepšiť, potrebujeme lepšie porozumieť, čo tento stav spôsobuje.

 

Akí dobrí sú naši najlepší

Jednou zo základných otázok je, ako vyzerá rozloženie skóre našich žiakov v porovnaní so svetom a v čase. Je napríklad problém v tom, že naši najlepší žiaci nie sú takí dobrí ako top žiaci v iných krajinách?

 

Na toto porovnanie nám môžu poslúžiť dva ukazovatele. Prvým z nich je priemerné skóre skupiny žiakov na vrchole rebríčka (95. percentil) a skupiny na konci rebríčka (5. percentil). Vo všetkých troch oblastiach platí, že horných 5 % našich žiakov zaostáva za hornými 5 % žiakov OECD oveľa menej ako žiaci s najhoršími výsledkami. V matematike naši najlepší žiaci dokonca dosahujú lepšie výsledky než najlepší v OECD.

 

V čitateľskej gramotnosti naši top žiaci síce neprekonávajú priemer OECD, ale doťahujú sa naň. Dosiahli skóre 623 bodov, čo je 96,6 % výsledku najlepších v OECD (645 bodov). Žiaci s najhoršími výsledkami pritom dosahujú len 91,6 % výsledku (skóre 291 bodov voči 318). V skratke – rozdiely medzi našimi najšikovnejšími a najmenej výkonnými žiakmi sú veľké a ťažkosti máme najmä pri vzdelávaní slabších žiakov. Analýza OECD navyše ukazuje, že pri pohľade na dlhodobý trend pozorujeme podstatne väčší pokles vo výsledkoch slabších žiakov v porovnaní s najlepšími.

 

Koľko je najlepších a koľko v rizikovej skupine

Druhý dôležitý ukazovateľ je podiel žiakov, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň znalostí, nachádzajú sa teda v rizikovej skupine.^[1] Najnižšie percento ohrozených žiakov pozorujeme v oblasti matematickej gramotnosti. Základy matematiky chýbajú približne štvrtine žiakov a podobný je aj priemer OECD. Pri čitateľskej a prírodovednej gramotnosti sú však čísla alarmujúce – bez základnej zručnosti je takmer tretina žiakov (31,4 % a 29,3 %), čo je výrazne nad priemerom OECD a opäť nás stavia na koniec rebríčka. Vyšší podiel rizikových detí v čitateľskej gramotnosti má z  krajín OECD už len Čile, Mexiko a Kolumbia. Oproti roku 2009, keď bolo v rizikovej skupine približne 20 % detí, sa podiel výrazne zvýšil. Tento trend potrebujeme čo najskôr zvrátiť.

 

 

 

Pri pohľade na percentá našich žiakov, ktorí, naopak, dosahujú top úroveň (teda dosiahnu skóre vyššie ako hranica definovaná OECD), pozorujeme podobný trend. V matematike sme na úrovni priemeru OECD – do najvyššej znalostnej úrovne sa dostalo približne 11 % žiakov. Naopak, v čitateľskej gramotnosti máme v top skupine výrazne nižšie percento žiakov ako v OECD (v čítaní 4,6 % na Slovensku voči 8,7 % v OECD). Tento podiel sa však na rozdiel od rizikových žiakov v čase výrazne nezmenil, čo podporuje záver, že naše zhoršujúce sa výsledky súvisia najmä s nižšou úrovňou vzdelania medzi slabšími žiakmi.

 

 

Čo z toho vyplýva

Hoci analýza percentilov a bodov sa môže javiť ako príliš technická, môže odhaliť užitočné zistenia. V slovenských výsledkoch totiž pozorujeme konzistentné rozdiely medzi slabšími a lepšími žiakmi. Neexistuje dôvod, prečo by žiaci v jednej krajine mali mať prirodzene lepšie schopnosti ako inde. Príčiny môžeme hľadať vo vzdelávacom systéme a v jeho schopnosti vzdelávať deti zo slabého socioekonomického prostredia, ktoré majú horšie materiálne podmienky doma či menej podpory v učení zo strany rodiny. Práve žiaci z tohto prostredia tvoria neúmerne veľkú časť žiakov v rizikovej skupine. Faktorov, ktoré môžu spôsobovať túto dynamiku, je veľa a je dôležité lepšie ich pochopiť.

 

V koalícii PS/SPOLU vidíme riešenie hlavne v učiteľoch a učiteľkách. Ich schopnosť obmieňať či spestriť učivo a posúvať žiakov s rôznou úrovňou znalosti je úplne kľúčová a zaslúžia si v nej väčšiu podporu. Väčšia dostupnosť asistentov na školách môže v tomto smere nepochybne pomôcť, podobne ako širšia škála riešení na pomoc žiakom zo znevýhodneného prostredia.

 

Rozdiely medzi lepšími a horšími žiakmi sú prirodzené a nájdeme ich všade. Dôležité je však uvedomiť si tri zásadné zistenia:

1) Tieto rozdiely sú na Slovensku väčšie než v okolitých krajinách.

2) Zásadný vplyv na výsledky má finančné zázemie rodiny žiaka alebo žiačky. 

3) Na Slovensku je štvrtina až tretina žiakov vo veku 15 rokov funkčne negramotných.

 

V koalícii PS/SPOLU sme presvedčení, že tieto zistenia vyžadujú jasnú reakciu a zásadné zmeny vo vzdelávacom systéme. Výsledky PISA testov nás utvrdzujú v tom, že sa potrebujeme pustiť do nich – do riešení pre férové Slovensko.