V súčasnosti mnoho adolescentov popíjanie alkoholu nepovažuje za nič zvláštne alebo škodlivé. Pije sa hlavne kvôli lepšej nálade, ľahšej komunikácii a zábave. Občasné pitie takmer nikto nepovažuje za závažnejší problém. Hovoria o tom aj rôzne prieskumy. V porovnaní s dospelými je výskyt pitia alkoholu podobný, ale rozdiel je v tom, že sa vyskytuje menší počet mladých ľudí, ktorí by pili denne. Musíme si však uvedomiť, že pitie alkoholu prináša so sebou aj isté problémy. V poslednom období vedci skúmajú predovšetkým vplyv alkoholu na fungovanie mozgu. Fínski vedci v roku 2016 sa dopátrali k ďalším zisteniam, a to predovšetkým k tomu, že u tých adolescentov, ktorí sa v dospievaní venujú popíjaniu alkoholu, sa znižuje objem šedej hmoty v niektorých oblastiach mozgu. Hovoria o tom výsledky vedeckej štúdie fínskych vedcov z University of Eastern Finland a Kuopio University Hospital . Celkove boli uskutočnené tri prierezové štúdie, a to v rokoch 2005, 2010 a 2015.
Vedci porovnali údaje o štruktúre mozgu 62 mladých ľudí, z ktorých 35 pravidelne konzumovalo alkohol v priebehu dospievania. Účastníkov pozorovali po dobu desiatich rokov, od 13 do 18 rokov rokov. Magnetická rezonancia mozgu účastníkov odhalila významné rozdiely medzi skupinami. U tých, ktorí konzumovali alkohol v čase dospievania, bol významne znížený objem šedej hmoty v dvoch oblastiach – v prednom cingulate kortexe a v ostrove (vklesnutá časť kôry) – lobus insularis (insula).
Predná cigulárna kôra hrá dôležitú úlohu pri kontrole impulzívneho správania a jej zredukovanie môže mať vplyv na rozvoj rôznych závislostí v dospelosti, tvrdia vedci. Štrukturálne zmeny v insule v mozgu odrážajú pokles citlivosti k negatívnym účinkom alkoholu, a preto zvyšujú riziko vzniku závislosti.
„Dozrievanie mozgu pokračuje v priebehu celého dospievania až do 20 roku a viac. Náš výskum ukazuje, že konzumácia alkoholu počas tohto obdobia môže narušiť proces dozrievania mozgu,“ vysvetlila autorka štúdie Noora Heikkinen.
