http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Prečo aj spachtoši môžu získať od života veľa?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Ilustračná foto: Shutterstock
  Ilustračná foto: Shutterstock

Žijeme v dobe, v ktorej sme neustále tlačení do nadpriemerných výkonov, k neustálej aktivite, predbiehame sa v tom, kto má koľko aktivít naplánovaných a tí, ktorí ich majú najviac, sa stávajú víťazmi týchto imaginárnych súťaží, ktoré sme si vlastne nielen sami vymysleli, ale sme aj dobrovoľne ich pravidlá prijali. Niektorí z nás sú už z tohto nekonečného zápasu dosť unavení, a tak kašlú na pravidlá. Jednoducho, rozhodli sa vystúpiť z hry. A tak sa možno stávajú skromnejší, dovolia si viac oddychu i spánku. A možno robia dobre, pretože posledné lekárske výskumy tvrdia, že dostatok spánku a leňošenie predsa len má pre človeka veľký význam. Takže pri čítaní tohto článku môžu spachtoši odhodiť zlé svedomie a potešiť sa z informácií, ktoré im ozrejmia, prečo je dlhý spánok veľmi dôležitý.

Vedci tvrdia, že výdatný spánok je nielen zdravý, ale šetrí aj cennú životnú energiu, posilňuje obranyschopnosť organizmu a má tiež omladzujúce účinky. Zatiaľ čo spíme, organizmus pracuje na nižšom rýchlostnom stupni. Tráviaci systém odpočíva, svaly ochabnú, teplota klesá, dych je hlbší a pomalší ako cez deň. Mozog v spánku spracúva a ukladá informácie, ktoré cez deň nazbieral. Najdôležitejšie je však to, že sa šetrí energia. Dostatok spánku tak predlžuje život. Táto skutočnosť sa dá dobre demonštrovať aj na zvieratách. Zvieratá, ktoré dlhšiu časť dňa driemu alebo spia, spravidla dlhšie žijú.

 

REAKCIE ORGANIZMU NA SPÁNOK A ODDYCH


1. Znižuje sa tlak krvi.

2. Zlepšujú si frekvencie srdca.

3. Po desiatich minútach uvoľnenia sa zníži spotreba kyslíka a dych sa spomalí. Frekvencia dýchania klesne od 40 nádycho v strese na 12 nádychov v spánku.

4. V spánku sa tvorí menej stresových hormónov, vyplavuje sa omladzovací hormón  melatonín.

 

Ako môže chronický nedostatok spánku poškodiť ľudský organizmus, dokazuje pokus  u univerzity v Chicagu, kde skupina odborníkov uskutočnila výskum, ktorý v roku 1999 zverejnili v medicínskom časopise The Lancet. V laboratóriu pozorovali skupinu mladých, zdravých mužov, ktorí mohli v noci spať len štyri hodiny. Týždenný nedostatok spánku zapríčinil u týchto mužov taký zdravotný stav, ktorý možno zistiť len u starých ľudí.  Vedci sa domnievajú, že nedostatok spánku môže spôsobiť také choroby, ktoré sú známe hlavne u starých ľudí: cukrovku, nadváhu, vysoký krvný tlak a poruchu pamäti. Aj zlá nálada, poruchy koncentrácie a tiež depresie môžu byť následkom nedostatočného spánku.

Nielen dostatočný spánok, ale aj čas, kedy ráno vstávame, môže mať vplyv na náš život. Podľa časopisu NEW (4.11.1999), tí, ktorí vstávajú skôr, oveľa viac podliehajú stresu ako tí, ktorí si radi dlho pospia. Výskum Westminsterskej univerzity zistil v slinách ľudí, ktorí museli vstávať skôr ako do 7.20 viac stresového hormónu kortizolu ako u tých, ktorí vstávali po 7.20. Podľa tohto výskumu o tom, či budeme v strese alebo v pokoji, rozhoduje čas, kedy ráno vstávame.

Podobný výskum, ale s deťmi, robil  robil tím Dr. Epsteina z Izraela, keď vyšetrovali viac ako 800 detí vo veku 10-11 rokov. Zatiaľ čo jedna skupina detí musela ráno vstávať o 7.15, druhá skupina mohla spať do 8.00. Hoci rozdiel v stávaní bol len 45 minút, tie deti, ktoré vstávali skôr sa častejšie sťažovali na únavu a poruchy koncentrácie.

 

Prečo v spánku mladneme?

Efekt mladnutia vyvoláva hormón melatonín, ktorý pripravuje náš organizmus na nočný spánok. Krvný tlak klesá, srdce nám bije pomalšie, oči sa zatvárajú. Tento hormón však dokáže oveľa viac, nielen spôsobiť únavu. Melatonín pôsobí omladzujúco a môže predlžovať život. Keď pridali myšiam do potravy melatonín, žili o 20 – 30 percent dlhšie  ako myši v kontrolnej skupine, ktorým hormón nepodávali. Ďalším omladzujúcim efektom spánku je spomalenie látkovej výmeny znížením telesnej teploty. Hormón melatonín spôsobuje aj zníženie telesnej teploty. Predovšetkým u mladých ľudí, ktorí majú veľmi hlboký spánok, je rozdiel medzi telesnou teplotou cez deň a v noci výrazný. Starším ľuďom, ktorí často spávajú horšie a majú kratší spánok, klesá teplota menej.

Melatonín sa tvorí v epifýze, malej žľaze v mozgu. V potrave prijímame aminokyselinu tryptofan, z ktorej  náš organizmus cez deň produkuje nosnú látku serotonín. Keď sa stmieva, epifýza premieňa serotonín na spánkový hormón melatonín.

Aj stravou sa dá ovplyvniť tvorba melatonínu. Popoludní a večer by sme mali jesť najmä potraviny, ktoré obsahujú veľa tryptofanu a dodávajú telu základnú látku na tvorbu melatonínu. Napríklad: hrach, fazuľa, jahňacina, vajíčka, morské živočíchy, banány, ananás, morčacie mäso, orechy.

Takže, ako vidíme, leňošenie a dostatok spánku má pre človeka oveľa väčší zmysel, ako sme si možno doteraz mysleli. A tak, keď sa spánok hlási o slovo, lepšie je všetko ostatné nechať tak a podvoliť sa mu. Veď aj vďaka nemu máme veľkú šancu byť nielen spokojnejší, veselší, ale aj mladší.

 

Spánok, ty pokoj sveta. Spánok, ty najsladšie z božstiev, mier duše ukrytej pred starosťami, pohladíš telo znavené ťažkou službou a opäť ho službe navraciaš.
OVIDIUS

 


ZDROJ: Prof.Dr. Peter Axt, Dr. Michaela Axt – Gadermann: Lenivci sú šťastnejší a žijú dlhšie
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Výskum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si vysokoškolák? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a zaujímavé informácie z oblasti vzdelávania.