28.4.2021 - Podnetná diskusia o Pláne obnovy v oblasti vzdelávania pod názvom „Dá sa to aj inak?“ bola v posledný aprílový utorok online. Odborníci z dvanástich asociácií a združení v oblasti školstva a vzdelávania, združení v Zoskupení 12+, poukázali na viaceré nedostatky a riziká v chystanom Pláne obnovy. Najviac rezonuje oblasť digitalizácie, kurikulárna reforma či budovanie kapacít v materských školách.
Ešte v marci informoval minister školstva Branislav Gröhling, že z Plánu obnovy pôjde do školstva celkom 800 miliónov eur. Ráta sa v ňom s digitalizáciou na školách aj kvalitnejšími učebnicami. Reformou by mal prejsť dokonca i obsah vzdelávania, ale malo by pribudnúť aj vzdelávanie pre učiteľov a dobudovanie materských škôl. Zhrnuté a podčiarknuté, fakticky po prvýkrát tak ide o reformný dokument v školstve, ktorý má finančné krytie a spomínané zmeny sa môžu aj skutočne zrealizovať.
Odborníci vidia riziká v 12 oblastiach
Plán obnovy pre školstvo aktívne pripomienkuje Zoskupenie 12+, a to už od začiatku jeho príprav so svojou expertízou. Zapojili sa aj svojimi pripomienkami k návrhu v rámci medzirezortného pripomienkovania. Komplexný materiál Plánu obnovy, ktorý obsahuje aj oblasť školstva a vzdelávania, bude tento týždeň schvaľovať vláda. Zoskupenie 12+ sa ale obáva toho, do akej miery a či vôbec, boli ich pripomienky aj zapracované do materiálu. Dúfajú preto, že odborníci z praxe budú pri implementácii Plánu obnovy zapojení - na rozdiel od jeho textácie - hneď od začiatku, aby sa jeho implementácia urobila spoločne a čo najlepšie pre všetkých aktérov.
Nedostatky vidia v digitalizácii, kurikulárnej reforme, budovaní kapacít v materských školách či inkluzívnom vzdelávaní. Ako uviedli počas utorkovej online tlačovej konferencie, plán obnovy bol zo strany ministerstva školstva nastavený ako ambiciózny plán.
Daniela Čorbová zo Stálej konferencie aktérov vo vzdelávaní uviedla, že sa tešia všetkým prioritám, ktoré boli v Pláne obnovy stanovené, ale majú obavy zo spôsobu, akým sa to ide robiť. Marián Damankoš zo Školského výboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku poznamenal, že oceňuje ministerstvo školstva za to, že sa chce pustiť do veľkých zmien. Podľa neho sa môže stať aj to, že: „Finančné prostriedky z EÚ sa minú a nijaký efekt sa nedostaví.“ Okrem toho poukázal na nedostatočné množstvo verejných diskusií k tomuto Plánu obnovy. Tvrdí, že materiál mali možnosť pripomienkovať len počas dvoch týždňov pred Veľkou nocou, a to sa mu zdalo málo. Navyše vyjadril aj obavy z toho, či ministerstvo zohľadní celkom dvanásť pripomienok, ktoré spísali odborníci z praxe, združení v zoskupení 12+.
„Plán obnovy ako celok vrátane navrhovaných reforiem je dokument, ktorý má v sebe veľké míľniky," uviedla zas v diskusii Eva Ohraďanová z Asociácie pracovníkov súkromných škôl a školských zariadení Slovenska. Ako tvrdí, existuje však obava, že mnohé z procesov sa nebudú vedieť zrealizovať. Zuzana Saganová z Aliancie súkromných jaslí a škôlok poznamenala, že sa snažia poukázať na oblasti, v ktorých podľa nej môže dôjsť k zlyhaniu.
Plán obnovy nepočíta s mierou digitalizácie na školách, ktorá tu už je
Zoskupenie 12+ vidí nedostatky v celkom dvanástich oblastiach v Pláne obnovy pre oblasť školstva a vzdelávania. Najviac, v rámci utorkovej online diskusie, rezonovala téma digitalizácie škôl. Až 180 miliónov eur chce rezort školstva vyčleniť na túto oblasť. V praxi to bude pre školy znamenať vybavenie učební počítačmi a tabletmi. Školám sa má tiež zabezpečiť kvalitné internetové pripojenie a prebehne tiež vyškolenie personálu a žiakov na prácu s digitálnymi technológiami.
Eva Ohraďanová z Asociácie pracovníkov súkromných škôl a školských zariadení Slovenska uviedla, že Plán obnovy nepočíta s mierou digitalizácie na školách, ktorá už je. "Plán obnovy si dáva za cieľ zdvihnúť úroveň digitalizácie na základný štandard," uviedla s tým, že mnohé školy základnú úroveň už dosiahli. V praxi to môže napríklad znamenať aj to, že sa nakúpi veľké množstvo materiálu, ktoré školy možno z krabíc ani len nerozbalia a tento materiál zostane nevyužitý. Už dávno si ho totiž zaobstarali. Ako tvrdí, každá škola sa musí dotiahnuť na inú úroveň. „Pre tie aktívne a šikovné školy, ktoré si už zabezpečili potrebnú techniku v minulosti, aktuálny Plán obnovy neponúka nič nové.“ Doplnila, že napriek názvu Vzdelávanie pre 21. storočie komponent prináša návrhy, ktoré žiaľ akoby vracajú školy späť do minulého storočia. „Plán obnovy ako strategický dokument sa degraduje na úroveň nákupného zoznamu,“ podotkla Ohraďanová.
Zoskupenie 12+ preto navrhuje, aby sa namiesto plošného a unifikovaného nakupovania jednotného zariadenia radšej sporné položky rozpočtu v celkovej výške 120,5 mil. eur zjednotili iba do jednej položky. Jej názov by mal byť: Príspevok na zvýšenie digitálnej úrovne škôl. Práve z tejto jednotnej položky, by tak školy v závislosti od svojho zamerania i veľkosti mohli autonómne, slobodne a cielene dizajnovať svoj vlastný rozvoj, podľa potrieb a úrovne, ktoré chcú dosiahnuť.
Každá škola, tak podľa Zoskupenia odborníkov v školstve 12+, získa možnosť zvýšiť svoju digitálnu vybavenosť, čím sa zvýši úroveň vzdelávania na celonárodnej úrovni. Systém ako celok bude výrazne posilnený, modernizovaný a pripravený čeliť výzvam v budúcnosti.
Nedostatky má aj kurikulárna reforma
Problém vidia organizácie 12+ aj v kurikulárnej reforme. Ako sa uvádza v materiáli Plánu obnovy, tak táto reforma základnej školy vytvorí nový obsah vzdelávania usporiadaný do troch viacročných cyklov. „Výučba bude namiesto odovzdávania hotovej informácie vytvárať situácie, pri ktorých žiaci môžu informácie interpretovať v konfrontácii s reálnou skúsenosťou. Nové kurikulum si bude vyžadovať zabezpečenie nových učebníc a zmenu v príprave učiteľov tak, aby boli tieto zmeny schopní aplikovať v každodennej praxi."
Odborníci z 12+ radšej navrhujú zadefinovať základné učivo ako súbor pojmov a vzťahov medzi nimi. Tie sú podľa nich nutné a postačujúce na to, aby žiak sám alebo efektívnejšie s učiteľom rozvíjal svoje poznanie, charakter a nadobudol kompetencie použiteľné pre svoj život. Tvrdia, že redukcia učiva je pre úspešnosť a budúcnosť detí priam nevyhnutná.
Z Plánu obnovy je na reformu kurikula vyčlenených celkom 40 miliónov eur. Odborníci zoskupení v organizácii 12+ sa zamýšľajú tiež aj nad tým, či využijeme tieto peniaze zmysluplne.
Chýba komplexná analýza využitia existujúcich kapacít predškolských zariadení
V rámci online diskusie o Pláne obnovy v oblasti vzdelávania, pod názvom „Dá sa to aj inak?“, sa živo diskutovalo aj o dobudovaní nových kapacít materských škôl. Presne s tým ráta aj Plán obnovy. Odborníkom ale stále chýba a dlhodobo volajú po komplexnej analýze využitia už existujúcich kapacít všetkých predškolských zariadení. Namiesto plošného budovania úplne nových zariadení v regiónoch s nedostatkom štátnych materských škôl navrhujú využitie všetkých už existujúcich kapacít, vrátane nesieťových zariadení, prostredníctvom nenávratného finančného príspevku na vzdelávanie detí v rukách rodiča. „Stavajme materské školy tam, kde ich je nedostatok, no zároveň podporme finančne rodiny s deťmi a nechajme rodičom možnosť slobodného výberu predškolského zariadenia pre plnenie povinného predprimárneho vzdelávania podľa individuálnych potrieb ich dieťaťa,“ uzatvorila Zuzana Saganová z Aliancie súkromných škôlok a jaslí.
Inkluzívne vzdelávanie má byť pre všetky deti
Odborníci z praxe ešte poukázali aj na problém inklúzie. Tvrdia, že Plán obnovy v texte špecifikuje pomoc len skupine detí z marginalizovaných rómskych komunít a so zdravotným znevýhodnením, no nevytvára priestor na inkluzívny prístup ku každému dieťaťu. „Všetky deti sú dôležité. Neredukujme potrebu inklúzie iba na deti z marginalizovaných komunít či so zdravotným znevýhodnením. Ako ukázala kríza, špecifický prístup potrebuje každé jedno dieťa a to už od raného veku,“ vysvetlila Miroslava Robinson, z Asociácie neštátnych zariadení špeciálnopedagogického poradenstva.
Pripomeňme, že Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, je súčasťou spoločnej reakcie krajín EÚ na silný pokles hospodárstva v dôsledku pandémie koronavírusu. Európska únia nám ale v tejto situácii podáva pomocnú ruku. Slovensko sa na oplátku zaväzuje, že do roku 2026 príjme 66 kľúčových reforiem, ktoré zvýšia kvalitu života.
Vláda SR rozhodne o finálnom návrhu Plánu obnovy tento týždeň v stredu, na svojom rokovaní. Európskej komisii ho musí Slovensko oficiálne predložiť do 30. apríla. Na základe tohto plánu by malo Slovensko v rokoch 2021 až 2026 preinvestovať takmer 6,6 miliardy eur v piatich prioritných oblastiach, kde je aj oblasť vzdelávania.
