Sociálne siete nám pomáhajú udržiavať kontakty či budovať komunity, avšak okrem toho môžu viesť k depresii, nedostatku spánku či šikane.
V dnešnej dobe má každý z nás účet na sociálnych sieťach. A to nielen na jednej, ale pravdepodobne na viacerých z nich. Keď nás nebaví Facebook, prezeráme si stories na Instagrame, inšpirácie hľadáme na Pintereste, a pracovnú históriu ľudí poznáme z LinkedInu.
Bez pochýb, sociálne siete zmenili spôsob, akým sa s inými ľuďmi spájame, spoznávame, a ako komunikujeme, a v súčasnosti sociálne siete využíva každý štvrtý človek na zemi. Vďaka nim vieme, čo sa vo svete deje, ako sa majú naši kamaráti a rodina, aj keď sú na opačnom konci sveta. Mladí ľudia si svet bez nich už ani nevedia predstaviť. Avšak okrem toho, že nám sociálne siete umožňujú udržať kontakt a rýchly prístup k informáciám, majú aj negatívny dopad na naše mentálne zdravie.
Sociálne siete môžu viesť k depresii či nedostatku spánku
Závislosť na sociálnych médiách ovplyvňuje asi 5% mladých ľudí , a sociálne média sú považovanejšie za návykovejšie než alkohol alebo cigarety. Internet sa používa čoraz častejšie a drvivá väčšina z nás sa aspoň raz denne prihlási na Facebook. Podľa štúdie vykonanej Kráľovskou spoločnosťou pre verejné zdravie vo Veľkej Británii, mladí vo veku 14 až 24 rokov veria tomu, že sociálne siete majú pre nich škodlivé účinky. Vo všeobecnosti vnímajú sociálne siete ako extra nástroj pre vyjadrenie samého seba a ako ďalší nástroj na vybudovanie komunity. Avšak, okrem toho tvrdia, že sociálne siete môžu prispieť k depresii, úzkosti, spánkovej deprivácii, k šikane, viesť k tomu, že sa budú báť o to, ako vyzerajú, či viesť k FOMO, strachu z toho, že o niečo prichádzajú. V niektorých prípadoch sa jedná o začarovaný kruh, ako napríklad s nedostatok spánku - nedostatok spánku vedie k únave, ktorá vedie k problémom v každodennom živote, nízkej sebadôvere. Tieto problémy zapríčiňujú stres a obavy, ktoré opäť vedú k nedostatku spánku.
Strach z toho, že človek o niečo prichádza, je jeden z novších konceptov, a jedná sa najmä o sociálne udalosti či zábavné aktivity, ktoré človek vidí na sociálnych sieťach a je mu ľúto, že tam nie je. Čím viac ľudí sociálne médiá používa, tým väčší môže tento strach byť. Tento strach však môže viesť až k úzkosti.
Sociálne siete využívajú naše slabé stránky
Facebook funguje tak, že využíva slabé stránky ľudskej psychológie. Jeden z experimentov potvrdil, že Facebook spúšťa v mozgu rovnaké impulzívne časti, ako napríklad hranie počítačových hier či užívanie alkoholu a drog.
Aj mnohé akademické štúdie zistili, že tieto problémy môžu byť celkom časté medzi ľuďmi, ktorí trávia na sociálnych médiách priveľa času. Práve dospievanie je obdobím v živote človeka, kedy je najviac náchylný k rôznym mentálnym problémom. Preto je dôležité vedieť, aký vplyv majú sociálne siete na naše mentálne zdravie.
Majú sociálne médiá aj pozitívny efekt?
Okrem množstvo negatívnych efektov majú sociálne médiá aj pozitívne dopady. Vďaka nim dokážu ľudia získať prístup k ostatným ľuďom, ktorí môžu mať rovnaké problémy ako oni, a inšpirovať sa ich osobnými príbehmi. Okrem toho môžu sociálne média poskytnúť aj emocionálnu oporu, upevniť identitu mladého človeka, či vytvoriť a udržať vzťahy.
Najlepšie v hodnotení vyšiel Youtube
Zo všetkých sociálnych sietí, ktoré boli skúmané v štúdii vo Veľkej Británii, vyšiel najlepšie Youtube s pozitívnym efektom na svojich používateľov. Za ním nasledovali sociálne siete, ktoré získali negatívne hodnotenie, a to konkrétne Twitter, Facebook, Snapchat, a najhoršie vyšiel Instagram.
Existuje riešenie?
Očividným riešením by boli obmedziť čas strávený sedením za počítačovou obrazovkou či scrollovaním na telefóne. Aj tí, čo sú na sociálnych sieťach najviac závislí, by mali byť schopní obmedziť čas, ktorý na sociálnych sieťach strávia. Schopnosť kontrolovať svoje správanie je menej narušená v prípade závislosti na sociálnych sieťach, než v prípade závislosti na drogách či gamblení. Údaje z aplikácie, ktorá sleduje aktivitu užívateľov ukazujú, že tí, ktorí netráviac na sociálnych sieťach priveľa času, sú spokojní aj po krátkej dobe. Táto aplikácia sa každý týždeň pýta svojich požívateľov, či sú spokojní s tým, koľko času strávili na sociálnych sieťach. Zistila, že až 63 % používateľov Instagramu, ktorí strávia na Instagrame zhruba hodinu denne, sú nešťastní, zatiaľ čo ľudia, ktorí sú spokojní, strávia na Instagrame iba pol hodinu denne. Instagram prispieva k všetkým vyššie spomenutým negatívnym efektom, avšak taktiež pomáha aj s poskytovaním emocionálnej podpory či umožňuje svojim používateľom vyjadriť sa.
Ďalším možným riešením by bolo, aby sociálne siete ukázali, kedy bola fotografia digitálne upravená. Takéto opatrenie by mohlo pomôcť najmä tomu, aby sa ľudia cítili spokojnejšie vo vlastnom tele a nemali pocit, že o niečo neustále prichádzajú.
