Mnohým študentom robí tradičný školský deň problémy až tak, že to ovplyvňuje výsledky ich skúšok.
Vo vedeckom magazíne Scientific Reports bola nedávno publikovaná štúdia, ktorá sa zamerala na to, ako je učenie a pozornosť človeka ovplyvnené jeho denným rytmom. Štúdia analyzovala správanie takmer 1500 študentov na Northeastern Illinois University (NEIU), pričom sa zamerala na online aktivity a prihlasovanie na školský server vo voľnom čase.
Ľudský cirkadiánny systém koordinuje naše vnútorné hodinky, aby vytvoril stabilný 24-hodinový deň. Každý človek však má iné stabilné fázy, a preto sa niektorí ľudia zobudia skôr, niektorí neskôr, a niektorí chodia neskôr spať. Tieto chronotypy sú určené genetickou kompozíciu hodín každého jednotlivca. Je možné zmeniť čas, kedy človek spí, obeduje alebo vykonáva aktivity, avšak je možné, že tieto časy nebudú sedieť s jeho vnútornými hodinami.
Nesúlad medzi cirkadiánnym systémom jedinca a jeho prostredím je známy aj ako sociálna pásmová choroba. Táto choroba sa stáva čoraz bežnejšou a vedie k zvýšenému výskytu viacerých ochorení.
Súčasný systém na školách je nastavený pre skoré ranné typy, so začiatkom o 8 ráno. Študenti, ktorí však patria k neskoršiemu chronotypu, majú v dôsledku toho zvýšené riziko sociálnej pásmovej choroby vo vzťahu k akademickému prospechu na školách.
Sú rozdiely v aktivite študentov počas školských dní a dní bez školy?
Všetci študenti zdieľajú podobný čas, kedy spia – od neskorej noci, do skorého rána. Počas školských dní je veľká aktivita študentov v období, kedy sa škola začína. Avšak počas voľných dní sa študenti prihlasujú na školský server neskôr, a takisto ich je menej.
Rozdiely sú však viditeľné aj v iných kategóriách. Muži chodia spať neskôr ako ženy, a ich aktivita je viditeľná najmä medzi polnocou a 6 ráno, zatiaľ čo ženy sú najaktívnejšie od 6 večer do polnoci. Starší študenti sú aktívnejší počas rána od 6 do 12 so zníženou aktivitou vo večerných hodinách. Avšak rozdiel je aj v ročných obdobiach. Počas jesenného semestra sú študenti najaktívnejší počas dňa, avšak počas jarného semestra sú aktívnejší večer alebo ráno, v závislosti na počasí. Dni, kedy študenti nie sú v škole, lepšie odrážajú chronotypy a cykly študentov.
Čas vyučovania nevyhovuje každému
Na základe tohto výskumu sa tiež zistilo, že hodiny v škole nevyhovujú každému. Zatiaľ, čo 10 % triedy sa najlepšie dokázalo sústrediť už pred začiatkom hodiny, až 50 % študentov malo najlepšiu pozornosť až po hodine. Väčšina vyučovacích hodín je totiž ráno.
Nočné sovy sú však v nevýhode nezávisle od toho, kedy im začína rozvrh, a vo všeobecnosti majú horšie známky ako ostatné chronotypy. Okrem toho majú v priemere najväčšie rozdiely medzi svojimi dennými rozvrhmi počas školských a voľných dní. Taktiež majú aj väčšie množstvo akademických hodín ráno.
Až viac ako 60 % študentov má viac ako polhodinový posun, ak porovnáme ich chronotyp so školským rozvrhom. „Väčšina študentov má problém s pásmovou chorobou v čase, kedy sú ich vyučovacie hodiny, čo koreluje so zníženým akademickým výkonom,“ tvrdí spoluautor štúdie Dr Benjamin Smarr z University of California Berkeley. Napriek tomu, že každý chronotyp sa dokáže najľahšie sústrediť v inú časť dňa, známky z predmetov sú lepšie s pribúdajúcimi hodinami. Z vyučovacích hodín, ktoré sú poobede, majú študenti v priemere najlepšie známky.
„Rôzni ľudia majú rôzne biologické načasovanie, takže riešenie problému vo vzdelávaní, ktoré by sedelo všetkým, neexistuje.“ Avšak autori štúdie si myslia, že keby študenti mali možnosť vybrať si v škole vyučovacie hodiny tak, aby viac sedeli ich prirodzenému rytmu, výsledky testu by mohli byť lepšie.“ Radšej, ako prikázať nočným sovám ísť skôr spať, čo je v konflikte s ich prirodzeným rytmom, by sme mali pracovať na tom, aby vzdelávanie sedelo každému, aby učenie sa a hodiny boli štruktúrované tak, že každý študent bude schopný učiť sa,“ tvrdí Dr Smarr.
Okrem problémov s učením sa však sociálna pásmová choroba spája aj s obezitou, nadmerným užívaním alkoholu a fajčením.
Zdroj: telegraph.co.uk
