Čo je dôvodom dnešnej neplodnosti? Hormonálna antikoncepcia, zženštilí chlapi a pomätené názory v spoločnosti

Helena Máslová je lekárka - psychogynekologička, ktorá sa zaoberá dnešnou neplodnosťou párov, ktorú zapríčiňujú psychosomatické problémy. Založila Centrum psychosomatické péče, lebo je presvedčená, že „čokoľvek, čo pohne dušou, pohne i telom.“

Myslí si, že za stále rastúcim trendom neplodnosti párov sme my sami. Mnohé veci dokážeme negatívne ovplyvniť už v tínedžerskom veku a pokračujeme v tom do dospelosti. Neplodnosť je podľa nej choroba, ktorá sa vyvíja rovnako ako ktorákoľvek iná choroba a svoje telo na ňu pripravujeme 10 – 15 rokov dopredu.

Ako sa rodia deti na svete dnes?

Na nedávnej TED konferencii v Brne[1] sa Helena Máslová venovala téme neplodnosti. Demografovia sú podľa nej zdesený, pretože plodnosť ľudí je dnes veľmi vysoká a planéta sa výrazne zahusťuje. V súčasnosti nás je na svete 7,1 miliárd a v roku 2050 nás bude podľa aktuálneho vývoja 9,4 miliardy. Problém je však v tom, že vysokú plodnosť majú hlavne rozvojové krajiny. USA a Európa má stále väčšie problémy s plodnosťou.[2]

V rozvojových krajinách dávajú ženy prednosť kvantite pred kvalitou. V priemere sa tam rodí aj 7 detí na ženu. Naopak ľudia na západe uprednostňujú kvalitnú výchovu na menšej vzorke detí. Máslová hovorí o novom jave v spoločnosti – depopulácii, kedy sa vo väčšine západných štátov rodí menej detí, ako je potrebných na zachovanie populácie, čo predstavuje priemerne 2,1 dieťaťa na ženu. To znamená, že dvaja dospelí by mali mať 2 deti plus nejakú rezervu na možné detské úmrtia. To sa, bohužiaľ, u nás nedeje.

 

Ženy sa pochlapili

Prvé známky poklesu pôrodnosti badať v období po prvej svetovej vojne. Pred vojnou bola pôrodnosť okolo 7 detí na ženu, ale už po vojne klesla na 2,4 – 2,8 dieťaťa na ženu. V tomto období ženy začali koketovať s myšlienkou, že byť mužom je ďaleko výhodnejšie. Veľmi populárnym sa v tomto období stal film La Garconne. Spôsobil, že si ženy nechali ostrihať vlasy a začali sa obliekať ako muži. "Mať deti nie je tá najlepšia kariéra, aká by sa mi mohla prihodiť,“ hovorí o ich vtedajšom zmýšľaní Máslová.

 

Ženy začali časom pracovať a robiť veci, ktoré dovtedy robili iba muži. Museli sa pochlapiť, aby boli brané vážne a aby ich niekto počúval.

Ženy vzhliadali k ženským ikonám, ktoré hlásali,  že si chcú samé vychovávať svoje vlastné deti, zarobiť svoje vlastné peniaze a chlapa potrebujú len ako milenca do postele.

Máslová tvrdí, že rokmi ženám začal zmenou životného štýlu v tele stúpať testosterón (mužský hormón) a prolaktín (stresový hormón), čo je jeden z dôvodov, prečo dnes niektoré ženy nemôžu mať deti.

 

Doktorka je zarytou odporkyňou hormonálnej antikoncepcie. Je to ďalšia z vecí, ktorej negatívne následky si skutočne neuvedomujeme. Voľakedy ženy začínali menštruovať v 17 rokoch a do 1-2 rokov sa vydali a mali prvé dieťa.

Dnes meštruujú už medzi 11-13 rokom. Vznikla preto prirodzene potreba plodné dievčatá viac chrániť. Ideálnym riešením je nasadiť im v 15 rokoch hormonálnu antikoncepciu. Ako rodičia však už nedbáme na to, kedy by mali dcéry hormonálnu antikoncepciu vysadiť, pretože sme presvedčení, že dospelé deti už najlepšie vedia, čo robia. Čas, kedy sa ale naše dcéry rozhodujú o počatí detí, sa v porovnaní s minulosťou od prvej menštruácie niekoľko násobne predĺžil. Takto berú neraz dievčatá nepretržite hormonálnu antikoncepciu aj 12 rokov a potom sa čudujú, že bojujú s neplodnosťou. Máslová hovorí, že počas týchto rokov môže dochádzať k opakovaným oplodneniam, no vajíčko sa vplyvom hormonálnej antikoncepcie neuhniezdi. Telo takúto situáciu môže začať považovať za „reprodukčné fiasko“ a postupne skutočne rezignuje na reprodukciu. Čiže ak 30 ročná žena vysadí antikoncepciu, že by rada počala svoje prvé dieťa, môže sa stať jej dočasná neplodnosť trvalou. Antikoncepciu odorúča brať dievčatám len počas najkritickejšieho obdobia dospievania cca 5 rokov.

Stúpajúca rozvodovosť je ďalšou psychickou prekážkou na ceste k dieťaťu. Dnešné mladé ženy odmietajú žiť ako ich matky. Mnohé dievčatá vidia nešťastné osudy, kedy sa ich matky obetovali pre rodiny – porodili deti, starali sa o domácnosť, chodili do práce a uspokojili sa s horšou kariérou len preto, aby mohli byť k dispozícii manželovi a deťom, no ich manžel ich v 50-tke opustil. Našiel si mladšiu partnerku, prípadne založil novú rodinu. Toto zažiť nechcú. Preto sa rozhodnú nebrať na mužov v ničom ohľad.

Psychické poruchy ako anorexia či obezita, vyplývajúce zo zlého životného štýlu, znemožňujú počatie dieťaťa. Tuk je hormonálne aktívne tkanivo, o ktoré ak žena príde a prestane menštruovať, tak sa zastaví jej reprodukčný cyklus. Je to obranný mechanizmus tela napr. v prípade hladomoru, sucha, aby sa telo nevysililo zbytočnou reprodukciou.

Francúzsky pôrodník Michel Odenta vidí aj ďalší problém v plodnosti žien. Tvrdí, že ženy majú dnes v tele veľmi nízke množstvo oxytocínu ( hormónu lásky ). Ten je dôležitý pre uhniezdenie oplodneného vajíčka a mnohé ďalšie procesy v tele ako dojčenie či samotný pôrod.

Muži zženšteli

Ak sa v minulosti objavil problém s neplodnosťou páru, automaticky sa riešila žena. Dnes sú za viac ako polovicu neplodnosti párov zodpovední partneri.

Muži sú dnes podľa odborníkov ďaleko viac ženskejší, ako tomu bolo v minulosti. Chlap sa rovnako ako žena mení i fyziologicky. U neho naopak hladina testosterónu klesá a tuk sa začína ukladať v ženských partiách. Tento jav môžeme pozorovať podľa Máslovej už u tínedžerov.  Myslí si, že chlapcom chýba stimulácia svalstva, čo následne produkuje testosterón. V minulosti boli chlapci hneď ako trochu povyrástli začlenení do práce spolu s otcom a ostatnými členmi rodiny. Mali pohyb a trávili veľa času na vzduchu. Dnes toto všetko chýba a v dôsledku toho sa vytráca i prirodzená chuť na sex.

Medzi mužom a ženou už nie sú jasne stanovené nové role, kto má koho požiadať o ruku, kto má aký krok vo vzťahu urobiť, keď sme si rovnocenní. Roky letia a my prichádzame v 3, 5, 7... ročných nezáväzných vzťahoch o najplodnejšie roky svojho života.

Muži sa vzdávajú svojej role živiteľa rodiny a vnímajú rovnosť partnerov vo všetkých oblastiach života. Hlavne vo financiách. Prax ale ukazuje, že mnoho manželov si stráži svoje financie, podieľa sa na výchove detí, ale stále očakávajú, že o domácnosť sa postará žena. Ženy navyše zarábajú menej a sú viac a viac preťažované. To im k plodnosti tiež nepomáha.

Myslenie spoločnosti sa vo vzťahu k rodine zmenilo

Spoločnosť prirodzene akceptovala určité správanie a myslenie, ktoré brzdí rast plodnosti.

Mladí ľudia mrhajú časom a nie je na tom nič zlé

Väčšina ľudí si myslí, že mladí ľudia sú sebeckí, uprednostňujú vlastný komfort, nechcú prevziať zodpovednosť, dávajú prednosť cestovaniu, nekonečným Erasmus programom, štúdiám PhD., výhodám bývania a starostlivosti rodičov.

Deti sú priveľmi drahé

Ďalšia správa, ktorá zaznieva je, že „dieťa je veľmi drahé.“ Podľa Máslovej je to naozaj pravda, že dieťa nikdy nevyžadovalo toľko finančných prostriedkov, ako je tomu dnes. Pôrod dieťaťa v súčasnosti vyostruje sociálne rozdiely a môže stiahnuť rodinu až na dno.

Vo svete bolo ale realizovaných niekoľko iniciatívnych projektov, ktoré sa pokúšali zistiť, či je toto tvrdenie pravda. Zistili, že dieťa skutočne potrebuje len minimálne množstvo peňazí. Človek nemusí všetko kupovať nevyhnutne nové. Je to náš konzumný spôsob života, ktorý ho robí drahým a naša túžba vlastniť všetko.

Rodičia podceňujú fakt, že by mali byť pri výbere partnera nápomocní

Vohľady boli v minulosti najdôležitejším obdobím, ktoré bolo v živote mladých ľudí potrebné zvládnuť. Rodičia sa vtedy plnohodnotne zúčastňovali na výbere partnera svojich dcér. Brávali ich na miestne zábavy, plesy a do 1-2 rokov si počas týchto vohľadov dievčatá vybrali partnera. Celá spoločnosť pomáhala tomu, aby sa tieto vohľady vydarili a vznikla nová rodina.

Dnes dávajú rodičia svojím deťom absolútnu voľnosť. Nechcú im do výberu zasahovať a dievčatá si tak prechádzajú šialenými životnými zlyhaniami. Voľakedy sa otcovia cítili zodpovední za svoje dcéry. Boli v ich životoch ich ochrancami a sprevádzali ich aj pri výbere manžela. Takto sa bežne stretávame s tridsiatničkami, ktoré sú slobodné, bez stáleho partnera a permanentne nešťastné, lebo nevedia, čo so svojím životom.

 

Rodičia odovzdávajú nesprávne správy o živote

Máslová tvrdí, že "strach z nechceného tehotenstva" je tou hlavnou správou , ktorú roky dcéram predávame. Chybne im odovzdávame informáciu, že otehotnieť v 20 rokoch je dnes absolútna tragédia. No vôbec to tak nie je. Začať budovať kariéru s deťmi naopak považuje za vhodnejší variant.