Články: Pre študentov
O projekte

 

Plytvanie jedlom je silná stránka slovenských domácností. Koľko kilogramov potravín končí v koši?

Sponzorovaný článok
TS
Autor článku
Foto: PBK
V Európskej únii končí v koši okolo 89 miliónov ton potravín ročne. / Foto: PBK

Kým viac ako desatina ľudí vo svete hladuje, v Európskej únii končí v koši okolo 89 miliónov ton potravín ročne. Zjednodušene povedané, každý z nás vyhodí štyri jedlá za týždeň, a to napriek tomu, že na ne vynakladáme značnú časť príjmu. Jednou z príčin tohto stavu je nadmerné nakupovanie potravín, ktoré nestíhame zjesť, čo sa deje aj teraz, pred sviatkami.

 

Z údajov Poštovej banky o platbách ich klientov vyplýva, že od januára do októbra tohto roka mesačne „prejedli“ v priemere 15-miliónov eur. Najviac transakcií a najväčšie objemy platieb obchodníci evidujú v decembri. Naopak, v obchodoch s potravinami míňame najmenej v prvých dvoch mesiacoch roka. Asi nikoho neprekvapí, že ženy v týchto predajniach platia kartou o 20 % častejšie ako muži. Napriek stieraniu rozdielov medzi mužskými a ženskými rolami je dopĺňanie chladničky a špajze ešte stále záležitosťou hlavne nežnejšieho pohlavia.

 

Potraviny, spolu s bývaním, patria medzi najnákladnejšie položky, ktoré nám odkroja najväčšiu časť príjmu. V priemere je to až 19 % z nášho mesačného zárobku. A to je približne toľko, koľko platíme i za bývanie, elektrinu, vodu, plyn a ďalšie služby vzťahujúce sa na bývanie. No napriek tomu koľko nás potraviny stoja v Európskej únii ročne vyhodíme okolo 89 miliónov ton jedla. „Odhady potravinového odpadu v číslach sa u nás pohybujú od 35 do 168 kg na osobu ročne. Slovensko teda určite nepatrí medzi uvedomelé krajiny riešiace tento problém. Napríklad v severských krajinách, predovšetkým v Dánsku, je táto téma denne diskutovaná v médiách a v spoločnosti. Považujú ju za vážny problém, ktorý sa snažia riešiť,“ hovorí Alexandra Kolarik z Občianskeho združenia Free Food a dodáva, že za posledných 5 rokov sa v spomínanom Dánsku podarilo znížiť potravinový odpad o 25 % .

 

Podľa údajov OZ Free Food najviac plytváme ovocím, zeleninou a pečivom. Problémom býva aj varené jedlo, keďže zvykneme variť vo veľkom, ale potom sa nám nechce jesť tri dni po sebe to isté. Priznávajú sa k tomu najmä ľudia vo veku 19 až 40 rokov. Zaujímavé je, že plytvanie narastá s narastajúcim vzdelaním. Je preto nevyhnutné, aby u každého z nás, v našej vlastnej kuchyni a chladničke, nastala zmena postoja k jedlu. „Začnime sa správať k potravinám zodpovedne. Nákupy si plánujme. Ak nie sme plánovači, nakupujme častejšie, ale menej,  len to, čo zjeme v daný deň. Do obchodu odporúčam chodiť s nákupným zoznamom. Spoznajte svoju chladničku a mrazničku, zaveďte si v nich systém. Veci, ktoré je potrebné spotrebovať, dajte dopredu, naplánujte si aké jedlo z nich pripravíte. Poznajte rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Nevyhadzujte, s jedlom, ktoré nevládzete zjesť, sa dá naložiť aj inak - mrazenie, blanšírovanie, fermentovanie či zaváranie,“ radí A. Kolarik.  

 

Inšpiráciou pre vás môžu byť aj zamestnanci Poštovej banky, ktorí už začali so zmenou postoja k potravinám. O plytvaní jedlom, a hlavne o tipoch ako tento stav zvrátiť, hovoria s odborníkmi na prednáškach a čítajú v interných blogoch. „Na centrále sme zriadili aj komunitnú špajzu ´Naša špajzka´. Zamestnanci do nej môžu priniesť potraviny, ktoré už nestihnú spotrebovať, sú ešte riadne uzavreté a iným kolegom sa môžu zísť. Aj takýmito aktivitami napĺňame misiu #dobrosanosi a budeme v nich pokračovať aj naďalej,“ dodáva Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.