Večný nedostatok miest v škôlkach – čo s tým?

  Foto: Yan Krukov / Pexels

30.8.2022 - Nedostatok kapacít v škôlkach v slovenských mestách je jedným z exemplárnych príkladov nedostatočne fungujúcich verejných služieb, ktoré každý rok robia tisícom rodičov vrásky na čele. Najvypuklejší je tento problém v Bratislave a Košiciach. Aké kroky by mali podniknúť samosprávy a ako majú túto situáciu riešiť rodičia? 

 

Správy o tom, že do škôlok sa nepodarilo prijať všetky deti, ktoré o to žiadali počúvame so železnou pravidelnosťou azda viac ako 15 rokov. Kým väčšina ľudí tieto správy už asi ani nevníma, rodičia ich vnímajú veľmi citlivo. Je to totiž vždy obraz verejnej správy a jej záujmu o rodičov a ich požiadavky. Najmä tí rodičia, ktorí mali problém pre svoje deti nájsť miesto v materskej škole, ostávajú rozčarovaní, nahnevaní, a dlho im ostáva pachuť v ústach. Najmä ak musia pre nedostatok kapacít voziť svoje dieťa do inej mestskej časti či obce, ostať s ním aj po rodičovskej dovolenke doma, či investovať nedobrovoľne do súkromného zariadenia. 

Tento problém je asi najvypuklejší v Bratislave, ktorá má dlhodobo najvyšší prírastok obyvateľov, avšak investície do verejnej infraštruktúry v nej dlhé roky úplne absentovali. Zvyčajným argumentom bol nedostatok financií spôsobený tým, že Bratislavský kraj vzhľadom na svoju štatistickú úroveň „bohatstva“ nemal nikdy nárok na čerpanie zdrojov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Obyvatelia hlavného mesta však úplne pochopiteľne vždy očakávali, že minimálne pre deti z rodín s trvalým pobytom v Bratislave predsa verejná materská škola musí byť garantovaná po dovŕšení veku 3 rokov. Očakávali a stále očakávajú, že keď mesto, resp. ich mestská časť vie o ich dieťati, presne musia vedieť dátum dovŕšenia veku 3 rokov a teda potreby nastúpiť do škôlky. Zjavne tomu tak ale nie je. Zároveň však treba uznať, že mestské časti Bratislavy čelia prílevu detí z okrajových častí mesta a blízkych obcí, kde škôlky nie sú, prípadne sú hlboko poddimenzované, alebo rodičia chcú mať deti bližšie miestu svojej práce. Tomu sa v dobe, kedy rodičia často pracujú do večerných hodín, nemožno vôbec čudovať.   

Veľmi pekne si vývoj tohto fenoménu môžeme ilustrovať na mestskej časti Karlova Ves. Podobne ako zvyšok Bratislavy zažívala od roku 2008 prudký nárast dopytu po verejných materských školách, ktorý sa pokúšala uspokojiť v rámci 8 materských škôl vo svojej pôsobnosti. 

 

Počet nevybavených žiadostí a počet prijatých detí mladších ako 3 roky v Karlovej Vsi 2007 do 2021

Počet nevybavených žiadostí a počet prijatých detí mladších ako 3 roky v Karlovej Vsi 2007 do 2021 / Zdroj: Centrum vedecko-technických informácií SR

 


Poznámka: Rodičia dávajú prihlášky zásadne na viacero materských škôl   

 

Vďaka údajom dostupným v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), ktoré ponúka štatistiky o počte nevybavených žiadostí a počte prijatých detí mladších ako 3 roky, je od roku 2008 jasne vidieť postupný nárast nevybavených žiadostí a pokles prijatých detí pod 3 roky. Aj keď sú tieto údaje pomerne povrchné a neúplné (rodičia dávajú prihlášky na 2 až 3 materské školy v rôznych častiach mesta), dá sa z nich vypozorovať základný trend. Problém kulminoval v roku 2013, kedy už každá škôlka v Karlovej Vsi evidovala nevybavené žiadosti, pričom dokopy ich bolo len v tejto mestskej časti 297. Mestská časť však zareagovala otvorením novej škôlky v roku 2014 a následne aj v roku 2015, čo sa okamžite pozitívne prejavilo v praxi a dnes sa škôlky v Karlovej Vsi začínajú opäť blížiť k prijatiu takmer všetkých detí, čo je skvelé. Bohužiaľ, nie všetky mestské časti sa môžu pochváliť tým, že nárast dopytu zvládli a majú ho pod kontrolou. Čo je horšie, tie časti mesta, ktoré problém systematicky neriešili, zažili v roku 2021 po zavedení povinnej predškolskej výchovy rok pred nástupom do školy absolútny kolaps. Škôlky vtedy zaplnili 5-ročné deti z celého okolia a rodičom 3-ročných detí najmä v centre Bratislavy vtedy ostali len oči pre plač. Mohli sa rozhodnúť, ktorí z rodičov ostane s dieťaťom doma, alebo do ktorej súkromnej škôlky, ktoré si mesačne pýtajú minimálne 400 €, svoje dieťa umiestnia. Toto sú momenty, ktoré by žiadny rodič nemal vo fungujúcej krajine zažiť. Vtedy sa rodičia sami seba pýtajú, či sú neviditeľní, či všetky tie vyplnené formuláre za 3 roky života ich potomka nikto neeviduje, alebo načo vlastne platia dane. Ak navyše dodatočne zistia, že ich dieťa nedostalo miesto v miestnej škôlke na úkor dieťaťa z inej časti mesta alebo dokonca mimo Bratislavy, často vďaka „finančnej podpore“, miera hnevu a frustrácie je absolútna. 

 

Štatistiky materských škôl jednotlivých mestských častí Bratislavy v roku 2021

Štatistiky materských škôl jednotlivých mestských častí Bratislavy v roku 2021 / Zdroj: Centrum vedecko-technických informácií SR  

 

Od roku 2021 pribudli v štatistikách CVTI SR aj údaje o počte žiadostí o prijatie a počet nevybavených žiadostí podľa veku. Bohužiaľ, štatistiky zjavne evidujú žiadosti duplicitne, neobsahujú počet detí prijatých a neuvádzajú, ktoré žiadosti sú od miestne príslušných rodín a ktoré nie. Samosprávam by to určite pomohlo v plánovaní svojich služieb občanom a rodičia by sa tiež vedeli lepšie na tento dôležitý moment pripraviť (údaje za 2022 by mali byť dostupné k 15.9.2022). 

 

Aké z toho celého plynú ponaučenia? 

 

Odporúčania pre zriaďovateľov – samosprávy

  1. Samosprávy si musia byť vedomé svojej povinnosti mať kapacity pripravené pre nových škôlkarov. Pre rodičov a ich deti je to nesmierne dôležitý moment a zlyhanie samosprávy je zásadným zásahom do kvality ich života. 
  2. Pracovať s dátami, ktoré majú k dispozícií a pripravovať svoje kapacity vopred. Majú na to 3 roky a v prípade povinnosti splniť predškolskú dochádzku 5. To je dosť času na vybudovanie nových kapacít, prípadne zabezpečenia náhradného riešenia. Pri narodení dieťaťa vieme, že o 3 roky bude chcieť ísť s 80% pravdepodobnosťou do škôlky a jeho rodič pracovať (pri 4-ročných deťoch s 95% pravdepodobnosťou).
  3. Viesť si podrobnejšiu evidenciu, ktorá pomôže pri tvorbe verejnej politiky v tejto oblasti a zverejňovať ich. CVTI a iné organizácie by mali k dispozícii kvalitnejšie dáta a následne aj ústredná štátna správa, verejnosť atď.
  4. Kompenzovať rodičom s trvalým pobytom v danej obci (minimálne rok, prípadne 2) vzniknuté náklady v prípade, ak pre ich dieťa nemajú pripravené miesto v materskej škole. Napr. formou finančnej kompenzácie rozdielu medzi súkromnou a štátnou škôlkou, aby mal každý rodič rovnaké a spravodlivé podmienky pri umiestňovaní dieťaťa v predškolskom zariadení.

 

Odporúčania pre rodičov

  1. Myslite na tieto dôležité aspekty rodičovstva už pri výbere lokality na bývanie. Ak premýšľate, kam sa s rodinou nasťahujete, presvedčte sa, aké kvality a kapacity verejných služieb daná obec či mestská časť má. 
  2. Sledujte pomery vo vašej lokalite na stránke Centra vedecko-technických informácií SR, prípadne komunikujte s rodičmi v okolí a zástupcami miestneho úradu.
  3. Ak žijete v lokalite, ktorá má zjavne problém, komunikujte o tom s poslancami v miestom zastupiteľstve a dožadujte sa včasných krokov. V ideálnom prípade buďte ako komunita nápomocní svojej samospráve pri riešení problému. 
  4. Ak Vaše dieťa do škôlky neprijmú aj napriek dostatočným kapacitám, určite využite možnosť sa voči rozhodnutiu odvolať a skontrolujte, či miesto v miestnej materskej škôlke nebolo pridelené niekomu, kto nemá u vás v obci trvalý pobyt. V takom prípade sa dožadujte nápravy.  

 

Odporúčania pre štát a jeho inštitúcie

  1. Kompetentné orgány štátnej správy musia dbať o to, aby tieto služby boli vo všetkých kútoch Slovenska zabezpečené. Rovnako ako dostupnosť materských škôlok zároveň treba bezodkladne začať riešiť tému jaslí, ktoré sa za posledných 30 rokov takmer úplne vytratili, čím dramaticky komplikujú matkám skorší návrat po pôrode do pracovného a spoločenského života, nehovoriac o vplyve na slovenské hospodárstvo, zápasiace s nedostatkom pracovnej sily.
  2. Centrum vedecko-technických informácií SR by malo doplniť a skvalitniť svoje štatistiky, aby boli pre úrady a verejnosť skutočne čitateľné a jasné. V tomto prípade by malo žiadať k štatistikám aj upresňujúce údaje, v rámci zákonných možností, aby nedochádzalo k duplicite a aby okrem počtu neprijatých detí informovali aj o počte detí prijatých. Momentálne sú údaje mätúce a teda aj neobjektívne. 

Posledné roky radi debatujeme o tom, ako udržať šikovných ľudí doma, prípadne ako prilákať úspešných profesionálov späť na Slovensko. Jedna rada pre kompetentných – ak u nás nebudú fungovať tieto základné služby pre rodičov, nebudú sa sem úspešní ľudia hrnúť. Ak totiž nefungujú takéto základné služby, ako asi vyzerá zdravotníctvo!...

 


Autor: Občianske združenie Rodičia.sk

Zdieľať na facebooku