Výskum: Slováci viac veria digitálnym médiám ako inštitúciám

Foto: Bigstock
Slováci podľa výsledkov najviac čerpajú zdroje z digitálnych médií, menej dôverujú inštitúciám a viac autoritám. / Foto: Bigstock

Trnava 10. decembra (TASR) – Na Slovensku chýba záujem o vedeckú komunikáciu. Zistili to sociológovia z Trnavskej univerzity (TU), ktorí sa zúčastnili na medzinárodnom projekte CONCISE. V ňom s výskumníkmi zo Španielska, Talianska, Portugalska a Poľska skúmali, ako si Európania vytvárajú názory na témy očkovania, alternatívnej medicíny, klimatickej zmeny a geneticky modifikovaných potravín. Slováci podľa výsledkov najviac čerpajú zdroje z digitálnych médií, menej dôverujú inštitúciám a viac autoritám.


"Našim cieľom bolo zistiť, ako sa vedecké informácie dostávajú k verejnosti a ako ovplyvňujú postoje a konanie spoločnosti v súvislosti s diskutovanými témami," uviedol vedúci katedry sociológie na TU a organizátor verejnej diskusie v projekte CONCISE Peter Guráň. Rozhovory so vzorkou 100 Slovákov nad 18 rokov preukázali, že na Slovensku je všeobecne nízky záujem o vedeckú komunikáciu a je o nej aj nedostatočná verejná diskusia.
      

Informácie opýtaní najčastejšie získavali z digitálnych médií, pričom sociálne siete boli respondentmi považované za komunikačné kanály, ktorými sa najčastejšie šíria falošné informácie. "Odborníkov a názorových lídrov vnímali respondenti až ako druhých v poradí, čo sa týka dôležitosti využívania zdrojov informácií. Výskumníkov prekvapilo, že Slováci nepovažujú za dôležitý informačný kanál organizácie či inštitúcie, s výnimkou inšpektorátov a kontrolných orgánov a niektorých medzinárodných organizácií, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)," konštatoval Guráň.
      

Najdôležitejšiu úlohu vo všetkých vekových kategóriách, podľa dosiahnutého vzdelania i pôvodu, zohrávajú, ako uviedol Guráň, autority. Účastníci potvrdili spoľahlivosť zdrojov založených na vedeckých dôkazoch a faktoch, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby informácie prezentované v médiách vychádzali z vedeckých poznatkov. "Práve preto by mal byť vymedzený širší priestor uznávaným a dôveryhodným komunikátorom, vedcom, odborníkom a novinárom," myslia si výskumníci z TU.
      

Hlavným cieľom projektu CONCISE, ako informoval Guráň, bolo otvoriť celoeurópsku diskusiu o vedeckej komunikácii a predložiť návrhy na zlepšenie vedeckej komunikácie v Európe. Práve s týmto zámerom sa 18. novembra uskutočnil online dialóg Online EU Policy Dialogue on Science Communication, ktorého sa zúčastnili členovia tímov CONCISE, novinári a poslanci národných parlamentov a europarlamentu.

Čítajte viac o téme: Technológie, Hoaxy a dezinformácie
Zdieľať na facebooku