BRATISLAVA 6. septembra - Na predposlednom mieste spomedzi štátov EÚ sa umiestnilo Slovensko v Indexe rodovej rovnosti 2015, ktorý dnes v Bratislave predstavil Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE). Index zachytáva situáciu v šiestich základných oblastiach (práca, peniaze, znalosti, čas, moc a zdravie) a zároveň kvantifikuje rozdiel v situácii žien a mužov v členských štátoch EÚ. Na základe týchto informácií prideľuje členským štátom EÚ skóre od jedného do 100 bodov, pričom jeden predstavuje úplnú rodovú nerovnosť a 100 úplnú rodovú rovnosť. S priemerným skóre 36,5 bodu je Slovensko na predposlednom mieste tesne pred Rumunskom. Index rodovej rovnosti 2015 mapuje vývoj v rokoch 2005 až 2012.
Najnižšie skóre v Indexe rodovej rovnosti 2015 dosiahlo Slovensko v oblasti času (17,7 bodu). Iba osem percent mužov v porovnaní so 62 percentami žien varí a vykonáva domáce práce najmenej jednu hodinu denne. Primárna starostlivosť o rodinu a domácnosť je stále na pleciach žien. Táto skutočnosť ovplyvňuje kvalitu ich života, možnosť zamestnať sa a celkovo súvisí so štruktúrnymi nerovnosťami v spoločnosti a na trhu práce. Preto je dôležité usilovať sa o odstraňovanie rodových stereotypov. Znížilo sa zastúpenie žien v oblasti moci, najmä v ekonomickej sfére, pričom v tejto oblasti dosahuje Slovensko veľmi nízke skóre – 21,1 bodu. Kým distribúcia politickej moci bola v roku 2012 o niečo vyrovnanejšia než v roku 2005, v ekonomickej sfére vidno značný pokles. K zhoršeniu v ekonomickej oblasti došlo v dôsledku zníženia účasti žien na rozhodovaní v Národnej banke Slovenska.
Skóre Slovenska v oblasti znalostí od roku 2005 mierne kleslo na 34 bodov a nedosahuje priemer Európskej únie (49,1 bodu). Úroveň dosiahnutého vzdelania sa zvýšila a podiel žien s ukončeným vysokoškolským vzdelaním sa takmer zdvojnásobil. Zatiaľ čo v roku 2005 malo vysokoškolské vzdelanie viac mužov ako žien, v súčasnosti je situácia opačná. Pretrváva však rodová segregácia v študijných odboroch, ktoré sa tradične považujú za ženské (napríklad vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna práca, humanitné a spoločenské odbory), kde študuje 47 percent žien a 24 percent mužov. Rodová segregácia vo vzdelávaní ovplyvňuje kariérne možnosti žien a mužov a premieta sa do rodovej segregácie na trhu práce. Oblasť práce zostáva od roku 2005 na stabilnej úrovni, hoci došlo k mierne negatívnym zmenám. Skóre v oblasti práce je 52,8 bodu. Miera zamestnanosti žien je výrazne nižšia ako 75 percent, čo je cieľ EÚ stanovený v stratégii Európa 2020.
Z dlhodobého hľadiska sa situácia zlepšila najmä v oblasti financií, príjmy žien pritom narástli viac ako príjmy mužov. Ženy však stále dostávajú za rovnakú prácu nižšiu mzdu ako muži, v dôsledku čoho majú nižšie dôchodky a počas celého života čelia vyššiemu riziku chudoby. Skóre v oblasti zdravia je vysoké (86,7 bodu) a meria sa na základe prístupu k službám v zdravotníctve a subjektívneho vnímania zdravotného stavu. Počet rokov prežitých v dobrom zdraví sa však znížil u žien aj mužov.
