Články: Pre študentov
O projekte

 

Na zamyslenie: Zajtra


  

Muž otvoril zásuvku a vybral z prádelníka svojej manželky krabičku zabalenú do hodvábneho papiera. Nebola to hocijaká krabička.  Bol to balíček s krásnym ženským spodným prádlom. Odhodil papier a zamyslene pohladil jeho jemnú luxusnú krajku. „Toto som jej kúpil, keď sme boli spolu po prvý raz v New Yorku. Odvtedy ubehlo asi 8 alebo 9 rokov. Nikdy si to neobliekla. Chcela si to nechať na zvláštnu príležitosť. Myslím, že prišiel ten správny moment.“

 

 

Priblížil sa k posteli a položil spodné prádlo k ostatným veciam, ktoré chcel vziať do pohrebného ústavu. Jeho žena práve umrela. Keď sa ku mne otočil, povedal: „ Neschovávaj nič na zvláštnu príležitosť. Každý deň, ktorý žiješ je výnimočný...“ Stále dnes myslím na jeho slová, lebo zmenili môj život.

 

Dnes čítam ďaleko viac ako predtým a upratujem ďaleko menej. Sedím na svojej terase a vychutnávam si prírodu bez toho, aby som si všímal burinu v záhrade. Trávim viac času s rodinou a mojimi priateľmi a menej času v práci. Pochopil som, že život je zbierka skúseností, ktoré si treba chrániť. Od toho času nič neschovávam. Denne používam krištáľové poháre. Keď sa mi chce, oblečiem si svoje nové sako aj na nákup do supermarketu. Aj moju obľúbenú vôňu používam vždy, keď mám na to chuť a nenechávam si ju na sviatky.

 

Vety ako „Jedného dňa...“ zmizli z môjho slovníka. Pokiaľ sa to vyplatí, chcem veci hneď, chcem ich vidieť, počuť, vnímať a chcem ich robiť. Nie som si istý, čo by robila manželka môjho priateľa, keby vedela, že už tu zajtra nebude.

 

„Zajtra“ – slovo, čo berieme až príliš často na ľahkú váhu. Myslím, že by ešte zavolala svojej rodine a blízkym priateľom. Možno by zavolala aj ďalším priateľom, aby sa udobrila alebo ospravedlnila za spory. Myšlienka, že by ešte išla na večeru do čínskej reštaurácie sa mi pozdáva tiež. Čína bola totiž jej obľúbené jedlo. To sú všetky tie malé neurobené veci, ktoré by ma veľmi hnevali, keby som vedel, že sú moje dni spočítané.

Hnevalo by ma, ak by som už nemohol vidieť priateľov, s ktorými som sa chcel ešte „jedného dňa“ stretnúť. Hnevalo by ma, ak by som nenapísal listy, ktoré som chcel „jedného dňa“ napísať. Hnevalo by ma, že som nepovedal svojej drahej dosť často, ako ju mám rád. Teraz už nepremeškám nič. Nič, čo mi môže priniesť úsmev a radosť do života neposúvam na neskôr.

Na každom dni je niečo výnimočné a zvláštne...

Každý deň, každá hodina, každá minúta znamená niečo výnimočné.


Foto:jolenes-cuppajo.blogspot.com, imgfave.com

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Príbehy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.