Malé dievčatko ozdobovalo krabičku so sviatočným baliacim papierom, aby ju mohlo položiť pod vianočný stromček. Peňazí v dome nebolo nazvyš, a tak ju otec vyhrešil, že minula všetok drahý baliaci papier.
Na ďalší deň boli Vianoce. Rozžiarené dievčatko podalo hrdo svojmu otcovi darček. „Ocko, toto je pre teba,“ povedala. Otec otvoril krabičku, no nebolo v nej nič. Vyčítavo na ňu pozrel a prísne povedal: „Ty nevieš, že ak chceš dať niekomu darček a potešiť ho, tak sa predpokladá, že v krabičke niečo nájde?“
Dievčatko sa pozrelo so slzami v očiach na otca a povedalo: „Ocko, ale táto krabička nie je prázdna. Naplnila som ju celú pusinkami iba pre teba.“
Otec zostal zaskočený a zároveň očarený jej nápadom. Cítil sa veľmi zahanbene. Silno ju objal a prosil o odpustenie.
Po celé roky si muž opatroval túto krabičku plnú bozkov vedľa svojej postele. A vždy, keď sa cítil smutný a opustený, otvoril malú krabičku a myslel na lásku, ktorú do nej jeho dievčatko voľakedy dávno vložilo.
Každý z nás niekedy dostal darček z čistej lásky od svojich detí, rodiny či priateľov. Pamätajte, že je to ten najvzácnejší majetok, aký môžete mať. Na hodnotu daru vždy pozerajte očami toho druhého. Možno to pre vás nebude na prvý pohľad také cenné, no pre darcu to môže byť všetkým, čo vám mohol v danej chvíli dať.
