Minulá jeseň a časť zimy ostanú pre mňa jedny z najpamätnejších. Strávil som vo Fínsku študijný pobyt vďaka programu Erasmus+. Pôvodne som premýšľal aj nad Dánskom, ale v konečnom dôsledku som veľmi spokojný s tým, ako som sa rozhodol. Fínsko ma ohúrilo mnohým, no najviac asi tradíciou saunovania a sáun, ktorých je tam veľa na „každom kroku“.
Každý deň som sa presviedčal, že Fínsko je aj krajina krásnych jazier (okolo 188 000) a lesov. Najčastejšie farby, ktoré som vídaval, boli preto zelená a modrá. Ako som si to predstavoval a očakával, Fínsko je krajina nádhernej prírody. Okrem mnohého iného.
Šancí zažiť niečo výnimočné je len zopár
Ku koncu vysokej školy som zhodnotil, že by bolo hriechom nevyužiť jeden z najlepších benefitov študenta v Európskej únii – možnosť ísť na výmenný študijný pobyt cez program Erasmus+. Moja fakulta má partnerskú školu v Joensuu, hlavnom meste regiónu Severná Karélia na východe Fínska.
Názov mesta doslova znamená “ústie rieky”, a to rieky s názvom Pielisjoki, ktorá sa na svojom konci vlieva do jazera Saimaa. Pielisjoki je pre mňa jedna z najkrajších vecí v meste, ktoré táto rieka rozdeľuje. Mesto s počtom obyvateľov okolo 75 000 je takmer porovnateľné s Nitrou.
V rámci celého pobytu som skúmal hlavne jedinečnosti ich školy, mesta, prírody, samotnej fínskej spoločnosť či ich kultúrneho života. Zaujímaví boli pre mňa taktiež výmenní študenti z iných krajín ako i ľudia z Fínska. To je práve to, čo robí Erasmus výnimočným, a teda spoznať nové pohľady a spôsoby nazerania na svetové dianie, naučiť sa (obzvlášť základy Fínštiny), prípadne sa zdokonaliť v cudzích jazykoch a objavovať taje krajiny, v ktorej sa nachádzam. Čo sa týka študentov, bola tu silná československá komunita. Mimo nej tu bolo pomerne veľa študentov z Francúzska, Španielska, Nemecka, Poľska, Belgicka, USA, ale i študentka z Tatarstanu a študenti z iných častí rozľahlého Ruska, a, samozrejme, veľa študentov z ázijských štátov ako Čína, Japonsko či Thajsko.
Po príchode do Joensuu
Do Joensuu sme prileteli (ja a moja priateľka, ktorá sa tiež rozhodla pre Fínsko) z Helsínk o polnoci 1. septembra. Už v autobuse z letiska do mesta bolo vidieť dlhé aleje stromov, čo bol prvý náznak, že tu bude veľmi pekná príroda. Buddy (asistentka výmenným študentom) menom Pilvi nás v ten deň ráno odniesla do nášho prázdneho nezariadeného bytu, nakoľko sme obetovali vybavenosť pre súkromie. V to ráno sme boli riešiť administratívu a ešte v ten deň sme si kúpili v second-hande (obchodov s rozličným tovarom z druhej ruky je tu mnoho) jeden matrac. Potom počas týždňa sme následne dokúpili postele, lampy a stôl. Z nezariadeného bytu sa stal jednoduchý luxus a bývanie tak bolo hneď oveľa ľahšie a pohodlnejšie.
Život na fínskej univerzite
Bájne fínske školstvo a možnosť zažiť ho na vlastnej koži bola jedným z najväčších lákadiel. Hoci sa tento aspekt týka základných a stredných škôl, chcel som vidieť, aké to je byť študentom na fínskej univerzite a vidieť jej systém, pedagógov, univerzitný campus, knižnicu či školské podujatia. Pokiaľ ide o vzhľad, mohol by som tunajšiu univerzitu opísať ako univerzitu s veľkolepým areálom, ale ako vždy, lepšie je raz vidieť, ako o tom stokrát počuť či čítať.
Áno, fínsky školský systém je od slovenského odlišný a podľa môjho názoru efektívnejší. Jednou z odlišností bol vyučovací proces výrazne založený najmä na diskusiách, prezentáciách a debatovaní študentov a učiteľov na hodine na danú tému. Nie je to žiadna povinná jazda učiteľa odprednášať učivo na dnešný deň a pasivita študentov, ktorí chcú byť čo najskôr doma a balia sa 10 minút pred koncom hodiny. Diskusie a vzájomná výmena názorov (navyše v cudzom jazyku) človeka veľmi obohatia a dodajú mu neoceniteľné skúsenosti. Učitelia si nepotrpia na oslovovanie titulmi. Keď raz povedia, že vzťah učiteľ-študent je rovnocenný, tak to platí a nezáleží im na tom, či ich študent osloví titulom alebo krstným menom (tobôž v emaily). Študentom záleží na takých drobných veciach. Mne na nich určite záleží, lebo aj to robí učiteľa dobrým učiteľom. Učitelia nikoho nefavorizujú na základe iných faktorov, než na aktivite študentov a sú veľmi ústretoví.
Najväčšou odlišnosťou v systéme je pre mňa rozvrhnutie predmetov v semestri. U nás sa učí predmet celý semester a počas skúškového obdobia musí študent spraviť skúšku, ktorú sa napokon aj tak (ne)naučí noc pred tým. Nie je nútený učiť sa predmet poriadne, nie je motivovaný a spohodlnie. Na fínskej škole je predmet vyučovaný intenzívne istú časť semestra, počas ktorej musí študent urobiť viacero úloh, prezentácií a prípravy, na základe ktorej je nakoniec ohodnotený. Tento predmet skončí a príde nový predmet. Samozrejme, nie je to univerzálne, v prípade niektorých predmetov je aj skúška.
Plný žalúdok je dôležitý všade na svete
Veľmi obľúbenou časťou dňa bol pre mňa čas obeda. V ravintole, teda reštaurácii, funguje systém samoobsluhy, človek si môže nabrať relatívne veľkú dávku, ak to nie je príliš očividné do tej miery, že mu jedlo vypadáva z taniera. Stále sa platí študentských 2,40€ (na fínske ceny je to rozumná cena), mimo hlavného jedla si k tomu nakombinujem šalát podľa ľubovôle a ako taký “dezert” si nakoniec dám 3 krajce chleba s maslom so zaujímavou príchuťou. Nemôže sa stať, že odídem z reštaurácie nenajedený.
Kultúrne vyžitie v Joensuu
Napriek tomu, že je Joensuu malé mesto, nikdy som sa nenudil. Môže to byť spôsobené aj tým, že som stále cítil nadšenie z neustáleho bicyklovania po meste, vzhľadom na vzdialenosť školy od nášho bydliska, resp. vzdialenosť čohokoľvek od nášho bydliska, nakoľko sme bývali od centra asi 4,5 km. Využitie mestskej hromadnej dopravy neprichádzala do úvahy, jednorazový lístok na autobus stojí 3,30€ a je to vidieť aj na prázdnych autobusoch. Preto som, pochopiteľne, preferoval jazdu bicyklom, pokiaľ neboli vonku záveje alebo extrémna zima. Bicykel je tu ako dopravný prostriedok úplne vyhovujúci – je to zadarmo a dostanete sa ním takmer všade. Či už do mesta alebo do prírody. Treba však priznať, že každodenné bicyklovanie dáva nohám niekedy zabrať.
Ísť vo Fínsku do mesta na pivo, naozaj znamená doslova ísť do mesta na pivo, maximálne dve, v prípade, že nie ste super bohatí výmenní študenti alebo nechcete už nič iné počas svojho pobytu vidieť. V takom prípade môžete zainvestovať peniaze do “spoločenskej unavenosti”. Pivo vás tu vyjde na 6€. Samozrejme, keď v nejakom klube býva v stredu a nedeľu študentská zľava na pivo a stojí 2€, študenti to radi využijú.
Ďalšia vec, ktorá mi vo Fínsku urobila neskutočnú radosť, bol koncert fínskej kapely Poets of the Fall. Čo už predsa len môže byť lepšie, ako ísť na koncert fínskej kapely vo Fínsku. Boli s nami fínski kamaráti Tuulia a Anton a bola to číra brilantnosť. Taký skvelý rock naživo v autentickom pube som už dlho nezažil. Ani pivo za 6€ z plechovky. Ale ten večer stál za to.
Konečne je piatok. Požurújeme?
Myslíte si, že sú Fíni nadšenci nadmerného pitia? Nie, sú horliví nadšenci sáun. Na meniny som teda dostal aj ja od priateľky ako darček vstup do fínskej sauny. Behať viackrát za sebou z 82 stupňovej sauny do 17 stupňového jazera je nezabudnuteľný zážitok. Zaujímavý bol systém samoobsluhy bez personálu. Vhoď 5€ do automatu a máš lístok na celý deň. Na to, že bol september, bola už voda príliš studená, predsa len sa nachádzame bližšie k severnému pólu. Vojsť do nej rozhorúčený zo sauny nebol je až taký problém. A už vôbec nie z vody vyjsť, nakoľko nie som žiadny polárny medveď a 10 sekúnd akurát stačilo. A potom nasledovali ďalšie kolá saunovania. Nečudo, že majú Fíni saunu v každom vchode v bytovke. Je to skvelý pocit.
Národný park za rohom
ESN (študentská organizácia pre výmenných študentov) počas pobytu zorganizovala turistický výlet do Národného parku Koli. Ako nadšenci turistiky sme to nemohli vynechať. Hoci to nebola veľmi náročná túra, Koli bol jeden z ďalších príkladov krásnej prírody spojenej s hikingovaním s erazmákmi z rôznych kútov sveta.
Za mesiac a pár týždňov sme videli toho celkom veľa. Pred odletom do Fínska som si však, zrejme ako jeden z mnohých, zadal jeden z hlavný cieľov – vidieť polárnu žiaru. To sa nám nakoniec aj podarilo, aj keď to nebolo nič prevratné. Tieto žiary totiž možno spozorovať nielen na severe v Laponsku, ale aj v Joensuu. Ako sa hovorí, trpezlivosť polárne žiary prináša. Avšak ako naschvál v deň, kedy bola snáď najväčšia aktivita polárnych žiar v Joensuu, som bol chorý a priateľka mala povinnosti. Povedali sme si, že ešte bude určite šanca vidieť také žiary v Joensuu. Nakoniec sa to nepodarilo.
Polárnu žiaru sme nakoniec spozorovali, keď sme išli ako partia na výlet autom po Fínsku smerom na sever do Laponska a následne na juh do Helsínk. O tomto výlete už však v inom článku.
Poznámka: Stereotyp o Fínsku, že má väčšina obyvateľstva blond vlasy, platí. Aspoň v Joensuu určite.
Foto: Michal Bardiovský, Paulína Rusnáková
