„Mesto bez rodín s deťmi je skôr či neskôr mŕtve mesto,“ hovorí Tim Gill, britský expert, ktorý sa venuje výskumu a plánovaniu miest priateľských k deťom. Nedávno mal v Bratislave prednášku na odbornom seminári, ktorý organizovala IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže a hovoril práve o tom, prečo by nám malo záležať na tom, aby naše mestá mysleli na deti, čo preto treba urobiť a ktorým mestám sa to darí.
Mesto, v ktorom ľudia dbajú na blaho detí, s množstvom zelene a so službami, ktoré sú deťom i mládeži dostupné pešo či na bicykli a rodičia nemusia báť, že ich zrazí auto - to sú základné znaky mesta priateľského k deťom. „Mesto nemôže byť zároveň priateľské k autám aj k deťom. Autá sú pre deti veľkým problémom, a to nielen tie, ktoré sa hýbu, ale i tie, ktoré stoja na uliciach,“ hovorí Tim Gill.
Podľa štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie o bezpečnosti na cestách (Global Status Report on Road Safety) sú dopravné nehody hlavnou príčinou úmrtia detí a mladých ľudí vo veku 5-29 rokov. Na Slovensku zomrú ročne pri dopravných nehodách desiatky chodcov a cyklistov, minulý rok ich bolo 69, posledný rok pred pandémiou (2019) to bolo 89.
Aj samotné deti a mládež uvádza chýbajúce bezpečné priechody v okolí škôl ako kľúčový dôvod preto, že nechodia do školy pešo či na bicykloch. A tiež im chýbajú úložné priestory na bicykle na školách. Hustú premávku vníma ako závažný problém aj štvrtina samotných škôl. Tieto údaje vyplýva zo štúdie správania detí HBSC (Health Behaviour in school-aged children), do ktorej sa zapojilo 10-tisíc detí na Slovensku vo veku 11, 13 a 15 rokov a vyše stovka škôl.
Mestské štvrte úplne bez áut
Viaceré európske mestá to už pochopili a budujú školské ulice, cyklocesty oddelené od ciest či dokonca vytláčajú autá za hranicu kompaktných obytných zón. Sú medzi nimi mestá západnej, ale aj východnej Európy.
V Londýne a ďalších anglických mestách pribúdajú cyklocesty v rámci projektu Active Travel England. Zastrešuje ho bývalý olympijský cyklista Chris Boardman, ktorý má jasný cieľ - presun cyklochodníkom cez mesto musí zvládnuť samé 12-ročné dieťa.
V Tirane, hlavnom meste Albánska sa rozhodli prebudovať na priateľské deťom celé centrum. Pribudlo v ňom vyše 40 ihrísk, 20 kilometrov cyklochodníkov, ktoré nie sú len namaľované na ceste, ale bezpečne oddelené od ciest, parkovanie auta na uliciach bolo spoplatnené a v meste pribúdajú školské ulice. „Tirana zrušila desiatky tisíc parkovacích miest, samozrejme, že to bolo spojené so spormi a kritikou, tomu sa nedá vyhnúť. Sto rokov sme budovali mestá priateľské pre autá a vodičov, je však najvyšší čas to zmeniť,“ hovorí Tim Gill a radí politikom a aktivistom, ktorí o túto zmenu usilujú: Nehovorte o rýchlosti či presadaní na bicykle, hovorte o tejto téme s dôrazom na bezpečnosť detí. To nás spája, na tom nám musí všetkým záležať.
To, že to ide, ukazuje mestská štvrť Vauban v nemeckom Freiburgu, ktorá bola postavená zhruba pred 20. rokmi, v ktorej autá nemajú miesto. Majitelia musia zaparkovať auto v garážach na okraji štvrte. V princípe ho však ani nepotrebujú, pretože spojenie s centrom zabezpečuje dostupná električková doprava. Ulice vo Vauban sú tak plné chodcov či cyklistov, slúžia na prechádzky rodín, na kočíkovanie, deti a mládež sa po nich pešo či na bicykli bezpečne dostanú do škôl, na športoviská či do parkov.
A celé to má ešte širšie dôsledky, ako by sme si na prvý pohľad mohli myslieť – deti sa v takomto meste či štvrti viac hýbu, znižuje sa riziko obezity, ulice nie sú znečistené exhalátmi, čo tiež prospieva detskému zdraviu. A v neposlednom rade sú deti aj mládež samostatnejší. Sami objavujú širšie okolie, nielen ihrisko vedľa domu, z ktorého sa na ulicu neraz pozerajú len cez plot.
Ako vidí ulicu malé dieťa?
Prvé lastovičky v urbanizme priateľskom deťom sa už objavujú aj na Slovensku. V Cíferi pribudol priebežný chodník pre chodcov a cyklistov oddelený od cesty, ktorý vedie naprieč celou obcou do školy. A žiaci ho využívajú. Rodičia ich do školy nevozia autom napriek tomu, že veľká časť z nich sa odchádza ráno autom do práce mimo obce.
Zriadenie prvej školskej ulice avizuje Bratislava. Projekt pripravuje Metropolitný inštitút v Bratislave, ako pilotnú vybral základnú školu na Tbiliskej ulici v Rači. Dopravná situácia je tu zložitá, len nedávno priamo na priechode pred školou auto zrazilo žiačku. Rodičia sa obávajú o bezpečnosť detí, preto ich vozia priamo pred školu a vytvárajú „začarovaný kruh“, kedy s pribúdajúcim množstvom áut rastú obavy rodičov o bezpečnosť, ktorí potom deti do školy nepúšťajú pešo či na bicykli.
Bratislavský projekt začal prieskumom názorov na zlepšenie situácie, pričom mestských urbanistov a urbanistky zaujímal nielen názor rodičov, ale aj žiakov a žiačok. „Až 95 % rodičov v Bratislave má základnú školu dostupnú pešo do 15 minút. Do školy však deti väčšina vozí autom. Keď sme sa v dotazníkovom prieskume pýtali rodičov žiakov, ktorí chodia na základnú školu Tbiliská, nebolo hlavným kritérium preto, aby dieťa išlo do školy samé, dovŕšenie istého veku. Pre rodičov bolo hlavným kritériom to, že dieťa zvládne zložitú dopravnú situáciu v okolí školy a dostane sa do nej bezpečne. Tento dôvod uviedlo až 86 % rodičov, “ hovorí Sandra Štasselová, urbanistka Metropolitného inštitútu Bratislavy.
Rodičia v prieskume hovorili o tom, čo by im pomohlo zvýšiť pocit bezpečia, deti svoje návrhy kreslili a s urbanistami dokonca na ulice pozerali cez masky upevnené na paličke s výškou 95 centimetrov. Skrčení za maskou v tejto výške sa pokúšali prejsť aj priechody pre chodcov. 95 centimetrov je priemerná výška trojročného dieťaťa. Je to výška, v ktorej nemáte rozhľad a prichádzajúce auto nevidíte včas. A ani vás auto nemusí zahliadnuť dostatočne skoro. Spoza zaparkovaných áut nevidíte na ulicu vôbec.
Na Tbiliskej v rámci projektu v budúcom školskom roku pribudnú priechody pre chodcov od zastávok MHD, ktoré tu chýbajú. Priechod, ktorý je miestom nehôd, bude zvýšený a cesta, ktorá vedie priamo k budove školy sa stane priebežným chodníkom, kde auto musí vždy dať chodcovi prednosť. V ďalšom kroku by tu mala byť vyznačená prvá školská ulica, z ktorej sú autá vylúčené buď úplne, alebo v čase rannej a popoludňajšej špičky. A plán je takéto projekty realizovať postupne na ďalších školách. „Deti sú indikátormi dobrých verejných priestorov, s ich pomocou a s ich pohľadom môžeme zmeniť Bratislavu na mesto priateľské nielen pre deti, ale pre všetkých,“ hovorí Sandra Štasselová.
Andrea Settey Hajdúchová (Dajme deťom hlas)
