Výskumná štúdia Mladí ľudia v kyberpriestore – šance a riziká pre demokraciu poukázala na úroveň praktického využívania digitálnych nástrojov v procesoch demokracie a aktuálne negatívne trendy ako šírenie konšpiračných teórií, hejtovanie, trollovanie alebo príklon k politickému extrémizmu. Projekt uskutočnil Inštitút pre verejné otázky s podporou Nadácie ESET.
Výskum bol realizovaný na 1083 respondentoch od 18-39 rokov. Výsledky štúdie poukázali na to, že nenávistné správanie na sociálnych sieťach, ktoré prevažuje v diskusiách pod článkami online médií je negatívny fenomén, voči ktorému mladá generácia zostáva pasívna. Ak to rozmeníme na drobné, tak údaje hovoria o tom, že 33 percent považuje „hejtovanie“ za prejav slobodnej vôle, 28 percent si myslí, že zasiahnuť voči nenávisti na internete nemá význam a 15 percent si takéto správanie nevšíma. Pasívni zostávame aj voči trollovaniu – provokatérskemu správaniu v diskusiách.
e-Demokracia má aj svoje negatíva
Osobná angažovanosť pre verejné veci, kedy je potrebné odhaliť svoj postoj a mienku alebo identitu, je vlastná sotva 9-tim percentám na internete. Naopak čítanie príspevkov v diskusných fórach, blogov, lajkovanie statusov si nevyžaduje osobný vklad, takže výsledky výskumu ukázali, že vysoké percento – napr. lajkovanie statusov a príspevkov na sociálnej sieti (77 percent) si vyberá anonymnú občiansku angažovanosť.
Podľa štúdie môžeme chápať e-Demokraciu ako výsledok implementácie informačných a komunikačných technológií do tradičných demokratických procesov, resp. prenesenie tradičných foriem demokracie do jej virtuálnej podoby. Odvrátená strana aktivít e-Demokracie môže viesť šíreniu demagógie a populizmu, čoho sme v súčasnosti svedkami. Jedným z argumentov „pre“ je angažovanosť mladých ľudí v politických témach na sociálnych sieťach, ktorí nástroje e-Demokracie preferujú viac ako tradičné formy.
Zo súčasného diania v spoločnosti na internete uprednostňujú mladí napr. svetové udalosti – téma migrácie, boj proti rasizmu a za ľudské práva, príp. enviromentálne témy.
Horúcou tému súčasnosti sú konšpiračné weby. Výsledky štúdie odhaľujú, že mladá generácia si vyberá „ničím neobmedzovanú slobodu“ a zavádzajúce informácie z konšpiračných webov toleruje. Až 86 percent si myslí, že na základe slobody slova a prejavu takéto weby môžu existovať a sú alternatívou pre tradičné médiá (73 percent). Len 55 percent opýtaných súhlasí s tým, že konšpiračné weby šíria dezinformácie, polopravdy, protispoločenské nálady a nedôveru v tradičné médiá.
Mladí sa zaujímajú o politiku málo
Domácu politickú scénu sleduje 60 percent opýtaných a prevažuje téma korupcie a klientelizmu. Podľa výsledkov štúdie sa mladá generácia láme na „liberálov a radikálov“, kedy väčšinu liberálov tvoria sympatizanti strany Sloboda a solidarita a radikáli sympatizujú s Ľudovou stranou Naše Slovensko M. Kotlebu.
Výskum sa zameral aj na to, ako vníma mladá generácia aktivity, program a hodnoty Kotlebovej ĽSNS. Medzi mladými ľuďmi má podporu 30 percent M. Kotleba, no samotní prívrženci strany 28 percent. No viac ako štvrtina sympatizantov iných strán potvrdila, že prejavuje súhlas s hodnotami, aktivitami a programom Kotlebovej strany. Nesúhlas prejavili iba prívrženci strany KDH.
Súhlas s aktivitami ĽSNS vyplýva z frustrácie opýtaných zo súčasnej politiky. Medzi riešeniami, s ktorými mladá generácia súhlasí patrí napr. znižovanie platov politikov, zníženie počtu poslancov NR SR zo 150 na 100 (70 percent) alebo obmedzenie sociálnych dávok pre Rómov (dve tretiny opýtaných). S takýmito riešeniami sa respondenti stotožňujú bez ohľadu na to, či ide o efektívne riešenia alebo populizmus.
Štúdia vyhodnotila aj to, aký záujem prejavuje mladá generácia o možnosť elektronicky hlasovať. 83 percent opýtaných by túto možnosť využilo v akýchkoľvek voľbách. Ako protiargumenty štúdia uvádza uprednostňovanie tradičného hlasovania a nezáujem o hlasovanie vo voľbách.
Narastajúci počet percent pre elektronické hlasovanie sa bude zvyšovať, pretože pre mladých voličov je komunikácia prostredníctvom internetu prirodzenou súčasťou ich vyjadrovania.
Štúdia je súčasťou dlhodobého projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku. Realizácia výskumu prebehla od augusta do novembra 2016.
