Vysoké školy sa musia viac venovať prvákom

  Foto: Bigstock

Bratislava, 24. 9. 2021 – Tento týždeň sa na väčšine vysokých škôl na Slovensku začal akademický rok. Pre vyše 30-tisíc študentov a študentiek je to ich prvý rok na vysokej škole. Z prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ) Akademická štvrťhodinka vyplýva, že väčšina prvákov potrebuje podporu pri adaptácii na vysokú školu, avšak tá je systematicky poskytovaná len časti z nich. S tým môže súvisieť aj skutočnosť, že až takmer tretina prvákov nedokončí ani prvý rok štúdia. Pokračujúca pandémia COVID-19 a súvisiace opatrenia navyše sťažujú adaptáciu prvákov s možným rizikom, že zo školy odídu.

 

Pre študentov, ktorí začínajú študovať na vysokej škole, je vysokoškolské štúdium veľkou životnou zmenou. „Na nižších stupňoch sú študenti zvyknutí na predpísané učivo a priebežné skúšanie. Na vysokej škole sa od nich očakáva väčšia samostatnosť tak pri samotnom štúdiu, ako aj pri jeho organizovaní (napr. výber predmetov, zostavenie rozvrhu, získanie ubytovania či finančnej podpory alebo podpory pre študentov so špecifickými potrebami),“ uvádza Renáta Hall, koordinátorka analytického tímu SAAVŠ. Podľa dát ministerstva školstva v uplynulých rokoch približne tretina prvákov bakalárskeho stupňa (a spojeného štúdia) školu predčasne opustila, či už z vlastného rozhodnutia, alebo z dôvodu nedostatočného prospechu.[1] Z analýzy To dá rozum vyplýva, že na rozdiel od zahraničia sa veľká časť z nich do školy už nevráti.[2] Prichádzame tak ako krajina o naplnenie potenciálu veľkej skupiny mladých ľudí, z ktorých časť by pri dostatočnej podpore mohla vysokoškolské štúdium zvládnuť.

 

Študentom by v úspešnejšom zvládaní prechodu na vysokú školu mohla pomôcť systémová podpora zo strany školy. V prieskume Akademická štvrťhodinka len malá časť študentov označila, že podporu nepotrebuje (17%). Tí, ktorí o podporu mali záujem, sa s ňou stretli skôr na úrovni jednotlivcov. Najviac im so zvykaním si na vysokú školu pomohli spolužiaci či kamaráti (75 %). Takmer každému tretiemu prvákovi pomohol individuálny prístup vyučujúcich. S potrebnou systémovou podporou sa stretla len malá časť respondentov, a to formou pomoci študijného oddelenia (18 %), úvodného orientačného týždňa (15 %), pomoci mentora z radov učiteľov (5 %) alebo študijného poradcu (3 %).

 

Pokračujúca pandémia COVID-19 a súvisiace opatrenia navyše sťažujú adaptáciu prvákov, lebo sa znižuje možnosť tvorby vzťahov medzi študentmi. Len 44 % minuloročných prvákov uviedlo, že trávia čas so spolužiakmi mimo vyučovania. Týmto významne zaostávali za spolužiakmi z vyšších ročníkov, z ktorých až 60 % spolu trávilo čas mimo vyučovania. Podľa Mateja Bílika, analytika SAAVŠ, „z dát vyplýva, že pandémia sťažila adaptačný proces minuloročných prvákov v porovnaní so študentmi, ktorí sa v minulosti vzdelávali prezenčne“. Tým sa mohla znížiť aj ich úspešnosť a ešte zvýšiť odchod študentov zo škôl. „To, či sa tak stalo, zistíme až po zverejnení dát za uplynulý rok,“ dodáva Matej Bílik.

 

Dáta odhaľujú aj konkrétne oblasti, kde by sa školy mohli zlepšiť. Prvou z nich je doplnenie vedomostí, ktoré prváci na strednej škole nezískali, ale na vysokej škole im chýbajú. Každý piaty prvák (23 %) mal pocit, že mu škola nepomohla doplniť si chýbajúce vedomosti zo strednej školy. Ďalším problémom je, že len približne tretina prvákov (35 %) má na škole osobu, ktorá im pomáha v napredovaní v štúdiu v zmysle výberu predmetov či radou, ako získať chýbajúce kredity a ako si doplniť potrebné vedomosti. Podľa Petra Maňa, analytika SAAVŠ, „obe tieto skutočnosti môžu študentom sťažiť dosiahnutie potrebného prospechu na zvládnutie prvého roka“.

Systematická podpora začínajúcim študentom, obzvlášť študentom so špecifickými potrebami, zo strany vysokej školy je súčasťou nových akreditačných štandardov. Jednoducho po novom vyžadujeme, aby sa vysoké školy systematicky starali o svojich študentov. A budeme sa na to pýtať pri akreditácii ich vnútorného systému kvality,“ hovorí Robert Redhammer, predseda výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Zároveň dodáva, že „kvalitná podpora študentov nie je zadarmo a je potrebné, aby štát na ňu poskytol dostatočné zdroje, napríklad zo štrukturálnych fondov“.
 


[1] Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2017, 2018, 2019. Dostupné na: https://www.minedu.sk/vyrocne-spravy-o-stave-vysokeho-skolstva/
[2] VANČÍKOVÁ, K. Predčasné ukončenie VŠ štúdia. In HALL, R., DRÁĽ, P., FRIDRICHOVÁ, P., HAPALOVÁ, M., LUKÁČ, S., MIŠKOLCI, J., VANČÍKOVÁ, K. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum. Bratislava : MESA 10, 2019. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/432871002mr0a/

Zdieľať na facebooku