V roku 2021 je ústredným motívom medzinárodného dňa Vedkyne bojujú proti COVID-19 a oficiálne podujatie sa uskutoční na webe UNESCO online. Ženy nachádzame v boji proti pandémii v rôznych fázach – od rozširovania poznatkov o víruse, cez vývoj metód testovania až po výrobu vakcín. Pandémia sa negatívne podpísala aj na kariére žien, ktoré v tomto období začínali, a rodový rozdiel sa tak zvýraznil aj v oblasti vedy. Je preto ešte viac ako inokedy potrebné podporovať ženy a dievčatá vo vede.
Ženy predstavujú iba 28 percent výskumných pracovníkov vo svete a ich práca zriedka získa uznanie. Medzi nositeľmi Nobelovej ceny vo fyzike, chémii a medicíne je 17 žien v porovnaní s 572 mužmi. Prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu za fyziku, bola Marie Curie z Poľska v roku 1903 za výskum na radiačných javoch a v roku 1911 sa stala prvou ženou s týmto ocenením aj v oblasti chémie. V Európe je iba 11 percent vedúcich výskumných pracovníčok.[1]
„Vyštudovala som fyziku. Dávno. Občas mi neverili, že tomu rozumiem, mysleli, že to mám nabifľované. Počas kariéry som stretla viacerých vedcov, ktorí na ženy a mužov nepoužívali rovnakú mierku. Tento pohľad ešte nezmizol, ale uvedomujeme si ho, hovoríme o ňom, prestáva byť prijateľným,“ hovorí profesorka Ľubica Lacinová. A apeluje na všetkých a najmä na ženy: „Rada pre kolegyne? Ak sa stretnete s problémom, že na mužov a ženy vo vede bude používané odlišné alebo diskriminačné kritérium, hovorte o tom. Aby tento prístup úplne prestal byť prijateľný.“
Prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc., je vedúcou laboratória biofyziky Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky Centra biovied SAV, profesorkou v odbore fyzika, vedeckú hodnosť DrSc. dosiahla v odbore fyziológia živočíchov, vedeckú hodnosť CSc. v biofyzike. Je členkou združenia ľudí s nadpriemernou inteligenciou Mensa Slovensko.
„Viacero výskumov ukazuje, že voči ženám autorkám sú predsudky a aj preto menej publikujú. I keď sú náznaky, že v súčasnosti tento problém mizne,“ konštatuje Ľubica Lacinová.
Ženy sú často za výskumnú prácu aj menej platené a v kariére nepostupujú tak vysoko ako muži. Aktuálne prebieha vo svete prieskum, ktorý má odhaliť rozhodujúce momenty a bariéry v kariérach žien a mužov vo vede a technike. Analýzou odpovedí sa preukáže, v akej miere rodina, financie, kultúra na pracovisku či diskriminácia formujú kariéru žien.
UNESCO uvádza, že globálne je na vyššom vzdelávacom stupni menší počet študentiek v porovnaní so študentmi v informačno-komunikačných technológiách (podiel žien 28 %) a v strojárstve, vo výrobe a stavebníctve (27 %), naopak, zvyšuje sa ich podiel v prírodných vedách, matematike a štatistike (55 %). Dievčatá a ženy si vyberajú štúdium a kariéru v oblasti vzdelávania (podiel študentiek 71 %), umenia (68 %), zdravotníctva (68 %), sociálnych vied a žurnalistiky (62 %) a obchodu a práva (56 %).
Veda, technológie a inovácie majú za úlohu pomôcť svetu zmierniť následky klimatických zmien, zvýšiť bezpečnosť potravín, kvalitu zdravotníckej starostlivosti a chrániť biodiverzitu. Pre celý svet je dôležité, aby žiadny talent a inovácie neboli prehliadnuté a všetci ľudia dostali rovnakú šancu na rozvoj svojho potenciálu.
