Vývin reči je komplexný proces, ktorý sa nezačína vtedy, keď dieťatko povie prvé slovo, ale začína sa dávno predtým, už pred narodením. Totiž, už v brušku matky sa dieťa nepriamo pripravuje na budúci proces hovorenia. Možno ste aj vy videli na ultrazvukovom vyšetrení, ako si vaše bábätko cmúľa palček, zíva, otvára a zatvára pusu... Bábätko tiež začína počuť zvuky, ktoré prichádzajú z vonkajšieho sveta, a teda sa rozvíja sluch, schopnosť veľmi dôležitá pre reč. (Je vedecky dokázané, že dieťa už po narodení rozpozná hlas svojej matky. Úžasné, že?)
Dieťatko sa rodí s biologickou predispozíciou na to, aby sa naučilo rozprávať. Avšak, ak by sa aj narodilo dieťa s perfektnými predpokladmi pre osvojenie reči a nebolo by jej vystavené, rozprávať by sa, samozrejme, nenaučilo. Kontakt s ľudskou rečou je pre vývin reči nepochybne kľúčový. A preto je také dôležité s dieťatkom komunikovať už od prvých dní jeho života. Ale ako na to? Tu je pár tipov, ktoré maminky a ockovia môžu využiť pri komunikácii s dieťatkom veľmi, veľmi skoro.
Tip č. 1: Buďte dieťatku tvárou v tvár a vyhľadávajte očný kontakt
Očný kontakt je dôležitý prvok akejkoľvek medziľudskej komunikácie. Keď sme dieťatku tvárou v tvár prirodzene sa nám stretnú pohľady. Vidíme, o čo dieťa javí záujem, čo ho baví alebo dokáže rozosmiať. V tejto pozícii je ľahšie vnímať aj tie najjemnejšie prejavy snahy dieťaťa o vzájomnú interakciu. Napríklad vidíte, že bábätko sa smeje na smiešnych zvukoch, ktoré vydávate, a keď prestanete, očným kontaktom vám naznačí: “Mama, pokračuj!”. A teda, ak bábätko práve nespí, využite čas bdelosti na vzájomnú komunikáciu a majte pritom svoju tvár blízko jeho tváre. Dieťatko bude pozorovať, ako hovoríte, bude počúvať vaše slová. Napríklad po zobudení sa môžete nakloniť nad dieťatko a milo sa mu prihovoriť. Pri prebaľovaní sa k nemu nakloňte a porozprávajte mu o tom, čo bude nasledovať: “Poď, vymeníme plienku. Dáme dole pyžamo. Jedna noha, druhá noha.” Pri spoločnom kúpaní si môžete bábätko položiť bruškom na hruď, kde umiestnite aj gumené kačičky. Dieťatko tak bude mať výhľad na vašu tvár aj zaujímavé hračky, o ktorých mu môžete porozprávať. Keď bábätko leží chrbátikom na podložke, opisujte mu jeho čiernobielu knižku, ktorú zdvihnite na úroveň svojej tváre. Dieťatko tak bude vidieť aj vašu tvár, aj pútavú knižku. O zaujímavých a efektívnych komunikačných stratégiách si môžete viac prečítať v rodičmi vyhľadávanej Knihe o detskej reči (2005) od odborníčok na vývin reči - Horňákovej, Kapalkovej a Mikulajovej.
Tip č. 2: Využívajte reč orientovanú na dieťa
Výborné je v rámci takejto interakcie využívať prvky reči orientovanej na dieťa. Ide o fenomén, ktorý dospelí celkom intuitívne využívajú, keď sa bábätku prihovárajú. Je to snaha rodiča prispôsobiť svoju reč tak, aby bola čo najviac zrozumiteľná a zároveň vzbudzujúca pozornosť dieťaťa. Ako znie reč orientovaná na dieťa? Medzi jej typické prejavy patrí pomalšie tempo reči, vyššie položený hlas, melodické rozprávanie alebo zvýraznená intonácia a mimika tváre, zdôrazňovanie a opakovanie kľúčových slov, predlžovanie niektorých zvukov, používanie jednoduchších (ale gramaticky správnych) viet a pod. S veľkou pravdepodobnosťou sa už takto bábätku prihovárate. Ak je to tak, skvelé! Pokračujte! Ale možno si niektorí z vás hovoria, že sa takto “maznavo” rozprávať nechcú. Možno ste si totiž pod tým predstavili neprimerané či prehnané používanie zdrobnenín (napr. buvinkať, loptička atď.). No táto forma komunikácie nie je o zdrobneninách, ale o pútavom prihováraní sa, zvýraznenej mimike, gestách, hlase a jednoduchšej produkcii, používaní jednoduchých – detských slov (ham, bác, bába, kako a i.). Práve zdrobneniny sú občas v komunikácii s dieťaťom zbytočné, pretože predlžujú slovo, ktoré sa preň stáva náročnejším na opakovanie. Používanie reči orientovanej na dieťa má veľký význam a podporuje zdravý rečový vývin. Výskumy napríklad ukazujú, že čím viac boli deti v dojčenskom veku vystavené reči orientovanej na dieťa, tým viac džavotali vo veku 6 mesiacov a mali viac slov vo veku 14 mesiacov v porovnaní s deťmi, ktoré takejto reči vystavené neboli. Reč orientovaná na dieťa s danými charakteristikami je veľmi prirodzená. A ako deti rastú a zdokonaľujú sa v komunikácii, prejavy reči orientovanej na dieťa sa postupne u dospelých vytrácajú.
Tip č. 3: Opakujte po dieťatku a ono vám to vráti
Okolo 2. mesiaca detičky začínajú vydávať zvuky, ktoré sa však ešte nepodobajú na ľudskú reč (to príde trošku neskôr). Hrkútajú si – zvyčajne, keď sú spokojné, oddýchnuté, napapané. Hrajú sa a experimentujú s hlasom, jazýčkom, objavujú pery. Nebojte sa tieto zvuky po bábätku opakovať. Tákáto hra sa bábätku bude páčiť. Opäť, buďte si tvárou v tvár a snažte sa napodobniť zvuky, ktoré dieťa vydáva. Možno sa vám podarí vymeniť si takto s dieťatkom hneď niekoľko zvukov! Výskumy ukazujú, že bábätká, ktorých matky napodobňovali ich hlasové prejavy, boli ochotnejšie opakovať po svojich matkách. A imitácia je veľmi, veľmi dôležitá schopnosť – jeden zo stavebných kameňov pre rozvoj reči. Dieťa sa musí totiž naučiť kopu iných schopností, predtým než povie prvé slová, napríklad opakovať, čo počuje a vidí. :-)
Zdroje:
Kniha o detskej reči:
https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KL/Texty__knihy/Kniha_o_detskej_reci.pdf
Mehler J, Bertoncini J, Barriere M. Infant recognition of mother's voice. Perception. 1978;7(5):491-7. doi: 10.1068/p070491. PMID: 733440.
Ferjan Ramírez N, Lytle SR, Fish M, Kuhl PK. Parent coaching at 6 and 10 months improves language outcomes at 14 months: A randomized controlled trial. Dev Sci. 2019; 22:e12762. https://doi.org/10.1111/desc.12762
Ramírez-Esparza N, García-Sierra A, Kuhl PK. Look Who's Talking NOW! Parentese Speech, Social Context, and Language Development Across Time. Front Psychol. 2017 Jun 20;8:1008. doi: 10.3389/fpsyg.2017.01008. PMID: 28676774; PMCID: PMC5477750.
