Brazílski vedci prišli so zistením, že rozprávanie (čítanie) príbehov ovplyvňuje deti až na ich biologickej úrovni. Táto aktivita má totiž efekt na hormonálny profil – konkrétne zvyšuje hladiny oxytocínu a znižuje hladiny kortizolu. Pre lepšie porozumenie významu tohto (veľkého) zistenia sa na chvíľu rozpamätajme na hodiny biológie. Oxytocín je hormón, ktorý sa označuje aj ako “hormón lásky”, veľmi úzko súvisí s pocitom pohody, ovplyvňuje vytváranie sociálnych kontaktov či empatiu. Je to hormón, ktorý zabezpečuje tzv. “bonding” alebo väzbu medzi matkou a dieťaťom. Na druhej strane kortizol je hormón, ktorý sa označuje aj ako “hormón stresu”. Jeho hlavnou funkciou je zvyšovanie celkovej pohotovosti organizmu pri záťažových situáciách. Kortizol stavia organizmus dopozoru.
A teraz späť k brazílskemu výskumu, v ktorom vedci skúmali účinok rozprávania (čítania) príbehov na deti, ktoré boli hospitalizované z dôvodu ich respiračných ochorení. Hospitalizované deti sú všeobecne ohrozené z hľadiska ich psychického zdravia. Hospitalizácia totiž dieťa vytrhne z bežného života, zo sociálnych kontaktov. Takéto dieťa zároveň prežíva psychickú záťaž spojenú s jeho ochorením. Brazílskych vedcov teda zaujímalo, či aktivita spojená s čítaním príbehov ovplyvňuje ich psychické, ale aj fyziologické procesy. V ich výskume boli deti náhodne rozdelené do dvoch skupín. Prvá skupina detí sa zúčastnila aktivity, v ktorej im boli čítané tematicky zábavné a odľahčené detské príbehy. Druhá, kontrolná skupina detí sa zúčastnila aktivity, pri ktorej im boli kladené detské hádanky. Pred a po týchto aktivitách boli deťom odoberané vzorky slín. V porovnaní s kontrolnou skupinou, v ktorej sa riešili hádanky, deti zo skupiny, v ktorej sa rozprávali príbehy, vykazovali po 30-minútovej intervencii výrazné zvýšenie oxytocínu v kombinácii s poklesom kortizolu v ich slinách. Tieto deti tiež po terapii uvádzali zníženie pocitu bolesti a používali viac pozitívnych hodnotení na zdravotnícky personál a nemocničné prostredie.
Tieto výsledky naznačujú, že jednoduchá a nenákladná aktivita – čítanie a rozprávanie príbehov – môže pomôcť zmierniť fyzickú a psychickú bolesť u detí. Ide o poznatok, ktorý môžeme využiť my sami v našich rodinách. Ako sme spomenuli, oxytocín je “hormón lásky”, ktorý ovplyvňuje psychickú pohodu. Tento hormón sa však vyplavuje aj pri dotyku – pri takých aktivitách ako je pohladenie, objatie, túlenie a maznanie sa s deťmi. A teraz si predstavte, ako musí byť dieťa zaplavené “hormónom lásky” v náručí milujúcej mamy, ktorá s ním číta zábavnú detskú knihu … :-)
Zvlášť v období pandémie, keď sú mnohé deti izolované, vytrhnuté zo sociálnych kontaktov a vo veľkom strese, myslime na tento vedecký poznatok, že rozprávanie príbehov a čítanie detských kníh ovplyvňuje psychickú pohodu dieťaťa.
Výskumná štúdia:
Brockington G, Gomes Moreira AP, Buso MS, Gomes da Silva S, Altszyler E, Fischer R, Moll J. Storytelling increases oxytocin and positive emotions and decreases cortisol and pain in hospitalized children. Proc Natl Acad Sci U S A. 2021 Jun 1;118(22):e2018409118. doi:10.1073/pnas.2018409118. PMID: 34031240; PMCID: PMC8179166.
Rozprávanie príbehov deťom – účinný liek i prejav lásky?
Rozprávanie príbehov deťom – účinný liek i prejav lásky? Pexels
Rozprávanie alebo čítanie príbehov deťom má nespočetné množstvo benefitov. Domáce i zahraničné výskumy dokazujú, že táto deťmi obľubovaná aktivita stimuluje ich jazykové a komunikačné schopnosti na úrovni produkcie aj porozumenia, podporuje ich predstavivosť, zlepšuje pamäťové schopnosti, rozvíja empatiu či napomáha spracovaniu emócií. Kreatívne rozprávanie vlastných príbehov alebo ich čítanie z detských kníh však pôsobí pozitívne nielen na jazykové či psychické procesy, ale pozitívne ovplyvňuje aj biologické procesy u dieťaťa. Ako je to možné?
