Je veľmi jednoduché mať rád dieťa, ktoré prichádza do školy medzi prvými, na tvári mu žiari úsmev a hneď po svojom príchode príde k stolu, kde nahlas a radostne pani učiteľku pozdraví. Pridá vtipnú historku o tom, aká bola cesta do školy, čo milé sa udialo, prípadne na čo sa dnes teší, a tým vyčarí úsmev na tvári i mne. Spokojne si odkráča k svojej lavici, kde si pripraví všetky pomôcky, poskladá stoličky spolužiakom, ktorí ešte nie sú v škole, poleje kvety a opýta sa ma, či mi môže s niečím pomôcť.
A to už stojí okolo mňa hlúčik veselo štebotajúcich detí, ktoré pripravia to, čo budeme dnes potrebovať, rozstrihajú, dajú na kôpky či pobalia do obálok kartičky na skupinovú prácu. Následne sa presunú na koberec, kde si zahrajú spoločenskú hru alebo si vyberú knihu z našej triednej knižnice a so záujmom sa do nej začítajú. A potom sa ma ešte prídu opýtať, či som vedela, že ak sa surikaty rozhodnú presťahovať, prenesú svoje mláďatá na chrbte. Lebo ani oni nie. Na hodine majú všetky pomôcky po ruke, pohotovo reagujú a so záujmom a zvedavosťou sa vrhajú do akejkoľvek aktivity. Obľúbiť si takéto deti skutočne nestojí žiadnu námahu.
No i tak mám rovnako rada každé jedno zo svojich detí. Bez ohľadu na to, či má ukážkovo vypracovanú každú úlohu alebo si úlohy niekedy zabúda. Bez ohľadu na to, či je v škole medzi prvými alebo prichádza pravidelne po zvonení. Bez ohľadu na to, či sa aktívne zapája a hľadá odpovede i na náročnejšie otázky alebo odpovedá až po tom, čo ho vyzvem. Bez ohľadu na to, či sa oblečie do 20 sekúnd alebo sa v šatni motká 10 minút a po tom, čo vyjdeme do školskej záhrady, si všimnem, že má na nohách papuče.
Skutočný vzťah sa nebuduje v momente, keď predpokladám, že dieťa urobí vždy presne to, čo očakávam. Budovať vzťah znamená ctiť si výnimočnosť.
Každé z nich je u mňa obľúbené.
Každé iným spôsobom.
Kým pri jednom žasnem nad tým, aké má výborné komunikačné a organizačné zručnosti a vybaví čokoľvek – od drobných opráv u pána školníka až po zbierku pre útulok, pri inom nevychádzam z údivu, koľko dôvtipu, samostatnosti a zodpovednosti sa zmestí do jednej malej bytosti. Iné je výnimočne všímavé a aj vďaka nemu máme parapetné dosky plné kvetín, ktoré nikdy nezabudne poliať. A pri ďalšom ma priam dojíma jeho nezištná starostlivosť o iných - podporuje, povzbudzuje, motivuje a pomáha.
Mám teda v triede obľúbené deti?
Aha, vlastne áno.
Je ich presne 26.