Začnime však pekne po poriadku. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo to porozumenie príbehu vlastne je? Rozumie dieťa príbehu vtedy, keď dokáže vymenovať zvieratká, ktoré sa v ňom objavili? Alebo vtedy, keď opíše ako vyzerala rozprávková víla?
Múdre knihy hovoria, že porozumenie príbehov nespočíva v schopnosti zrekapitulovať čo najviac udalostí alebo vymenovať čo najviac detailov, ktoré dieťa počulo alebo videlo v príbehu. To odráža skôr pamäťové schopnosti. Porozumenie príbehu súvisí so schopnosťou chápať zmysluplným vzťahom, rozumieť príčinám a ich dôsledkom. Predstavme si, že v príbehu vystupuje dievčatko. Nazvime ju Hanka. Táto Hanka pomaly, po špičkách kráča ku kuchynskej linke, na ktorej je položená čokoláda. Ak dieťa uvedie, že dôvodom Hankinho prikrádania sa je asi to, že si chce potajme a nepozorovane malý kúsok uchmatnúť (a nechodí tak preto, trebárs, že ju bolia nohy :-)), tak viete, že dieťa je na dobrej ceste porozumenia. Kľúčovým prvkom porozumenia príbehu je schopnosť zohľadniť perspektívu postavy a simulovať vo svojej mysli nejaký jej zámer, túžbu, či presvedčenie a s tým súvisiace emócie.
A teraz späť k detským knihám.
Príbehy v detských knihách sú úžasné v tom, že dokážu efektívne rozvíjať aj inú gramotnosť než čitateľskú. Je to gramotnosť emocionálna. Mnohé detské príbehy kopírujú realitu, rôzne životné situácie - radosti aj starosti, s ktorými sa hlavná postava potýka. Množstvo detských kníh je nabitých emocionálne ladenými udalosťami. Je v nich preto obsiahnutá rozmanitá slovná zásoba, ktorá sa vzťahuje na prežívanie postáv. Knihy vo všeobecnosti majú obrovskú výhodu vo vzťahu k reči v tom zmysle, že sú priam nasiaknuté takou slovnou zásobou, s ktorou sa dieťa bežne nestretne. Napríklad, dieťa a rodina často používajú slovo smutný. Avšak slovo smutný znamená niečo trošku iné ako slovo skleslý, sklamaný, zúfalý či osamelý. Ak sa dieťa naučí rôzne odtienky emocionálnej slovnej zásoby, ktoré knihy ponúkajú, rozšíri tým okruh aj svojho vlastného prežívania.
Okrem toho, že knihy rozvíjajú emocionálnu slovnú zásobu u detí, napomáhajú porozumenie perspektívy postáv, činov a ich dôsledkov. Napríklad v príbehu vystupuje dráčik, ktorý šľahá plamene vždy, keď sa mu niečo nepáči. Pri tejto príležitosti vieme rozvíjať porozumenie perspektívy dráčika, porozumenie jeho emócie hnevu, ale zároveň je to príležitosť pre dieťa pochopiť perpektívu jeho kamarátov - kamaráti sú nešťastní, keď sa dráčik v hneve neovláda. V tomto kontexte môžeme s dieťaťom diskutovať o tom, ako sa v hneve správať tak, aby to bolo prijateľné pre okolie. Kvalitná detská literatúra, ktorá obsahuje autentické postavy, reálne problémy a ich možné riešenia, ponúka aj modely na zvládanie silných emócií.
Ba čo viac, detské knihy dokážu rozvíjať porozumenie morálnosti ľudských činov. Ako? Ak v príbehu vystupuje Ferko, ktorý ukradne Žofke ceruzku, je to príležitosť pre dieťa naučiť sa, že brať veci iných bez ich súhlasu je neakceptovateľné. Alebo iný, pozitívny príklad. V príbehu vystupuje malá lienka, ktorej chýbajú kamaráti. Pri tejto príležitosti vieme u dieťaťa rozvíjať altruizmus, empatiu alebo všímavosť vo vzťahu k rovesníkom: “Ak vidíš, že spolužiak je smutný, nenechaj ho tak, možno mu chýba kamarát”.
Využiť tento knižný potenciál však môžeme len za splnenia istých podmienok. Vyzdvihnem dve:
Prvá podmienka je správny výber kníh. Dobré knihy sú také, v ktorých je množstvo pútavých ilustrácií s výstižne zakreslenými výrazmi tváre postáv. Zároveň by tieto ilustrácie mali dopĺňať text. Textu by nemalo byť príliš veľa, ale primerane vzhľadom na vek dieťaťa. Knihy majú byť po obsahovej stránke pútavé a zábavné, aby dieťa podnecovali k zvedavosti.
Druhou - kľúčovou - podmienkou je správny spôsob čítania kníh s deťmi. Výskumy ukazujú, že najviac deti čerpajú z toho, keď sa o knihe diskutuje, keď dospelý vedie interaktívny rozhovor s dieťaťom o rôznych aspektoch príbehu. “Len ticho seď a počúvaj” už vôbec neplatí. Čím viac sa dieťa zapája, tým lepšie.
Skúsme dnes oprášiť knihy z police a zavítajme spolu s drobcami do sveta príbehov.
