Vždy, keď som na prechádzke s deťmi, ukazujem im život okolo nás. Učím ich všímavosti a zameraniu pozornosti.
V dnešnej uponáhľanej dobe mnohí prechádzame ulicami bez povšimnutia, zamyslení alebo s mobilom pri uchu. Sme pohltení vlastnými myšlienkami na minulosť („Čo to zas bolo v práci?“ „Nemusela som tak vybehnúť na syna.“ „Aké by to bolo bývalo, keby...“) alebo na budúcnosť („Čo keby sme išli cez víkend na výlet?“ „ Keď bude leto, pôjdeme k moru.“ „ Čo mám nakúpiť?“) Nie sme TU A TERAZ! Tak, ako sa to píše v mnohých časopisoch alebo to vyskakuje z rôznych motivačných citátov.
TU A TERAZ!
PRÍTOMNÝ OKAMIH.
Minulosť bola. Tú nezmeníme, tak ju nechajme ísť, poprípade sa z nej poučme alebo jej poďakujme. Budúcnosť len príde a nakoniec, môže byť úplne iná, ako si ju predstavujeme. Veď zmeny sa dejú tak rýchlo a zvlášť v tejto zvláštnej dobe.
Tak si užívajme prítomnosť. SPOMAĽME! Vnímajme všetkými zmyslami, čo sa okolo nás práve deje. A učme to aj naše deti. Byť tu a teraz. Uvedomiť si seba v prítomnosti. To je všetko to, čo je teraz v tejto chvíli. Tak si ju užívajme a hlavne ju prežívajme. Uvedomujme si, kde práve sme, ako sa nám kráča, či sa nám vietor hrá s vlasmi, alebo nám dažďové kvapky zmáčajú bundu, či krásne svieti slnko a je nádherný deň. Uvedomujme si, ako sa cítime, nechajme myšlienky voľne prejsť, nepozastavujme sa nad nimi, dýchajme a buďme vďační. Prítomný okamih sa veľmi rýchlo stane minulosťou a život nám pretečie ako voda cez prsty. Nekontrolujme si neustále správy v mobile, neskrolujme sociálne siete, doprajme si čas bez technológií... Nechceme si na sklonku života vyčítať, že sme sa stále niekam ponáhľali, že sme sa stále niečím umárali, že sme sa zaoberali inými ľuďmi. Že sme riešili nepodstatné veci a že sme nežili TU A TERAZ. Nestrácajme čas vecami, ktoré nemôžeme zmeniť. Chceme si predsa pamätať všetky krásne chvíle (aj tie horšie), ktoré sme strávili s najbližšími či priateľmi a chceme, aby si aj naše deti pamätali, že sme boli tu pre ne. Naučme ich všímať si ako listy na stromoch na jeseň krásne menia farby, ako padajú zo stromov. Zastaňme a len to chvíľu pozorujme.
Ukážme im na jar prvé kvietky či prvé púčky na stromoch a kríkoch. Započúvajme sa do spevu vtáčikov. Všímajme si stopy v snehu v zime a hádajme, koho môžu byť. Všímajme si, ako sa ľudia, čo idú okolo nás, tvária. Sú smutní, veselí, nahnevaní? Ponáhľajú sa, alebo sú na prechádzke so svojím psíkom? Všimnime si mačičku ako sedí v okne a vyhrieva sa na slniečku. Usmejme sa na babičku, ktorá ide pomaly s nákupom domov. Zastavme sa a pozorujme ako cestári opravujú cestu, či robotníci zatepľujú panelák a rozprávajme sa o tom.
Naučme deti vnímať všetkými zmyslami svoje okolie TU A TERAZ. Od malička sa deťom sediacim v kočíku, prihovárajme a ukazujme im, čo sa práve okolo nás deje. Opisujme dianie slovami. Nechajme ich dotýkať sa, načúvať zvukom a ochutnávať život.
Oni sa tak učia vnímať, myslieť a komunikovať.
