Či už je to pozornosť, pracovná výdrž, pamäťové schopnosti, grafomotorika... Niektorým maminkám, keby to vedeli, by to možno povedali takto:
Áno mami, teším sa do školy. Veľmi sa teším, ako si dám na chrbát krásnu školskú tašku a spoznám nových kamarátov a nové pani učiteľky. Naučím sa čítať, písať, počítať...ale!
Nemusím ísť do školy, len za to, že mám šesť rokov.
Som trochu neposedný a moja myseľ je rozlietaná.
Pršteky ma ešte celkom neposlúchajú a moje čiaročky sú trošku kostrbaté.
Trošku dlhšie mi trvá, kým si zapamätám básničky či pesničky.
Neviem presne, aký je dnes deň, čo bolo včera a čo bude zajtra...
Viem sa sám napapať, ale používanie príbora mi ešte celkom nejde.
Viem, koľko mám rôčkov ale neviem, aké povolanie majú moji rodičia.
Aj môj jazýček je niekedy neohybný a niektoré slová či hlásky ešte neviem správne vysloviť.
Neponáhľajme sa, maminka. Škola ma počká. A ja do nej nastúpim, keď budem pripravený.
Vieš, nechcem byť smutný, že sa mi nedarí.
Veď to, že mám šesť rôčkov, ešte neznamená, že musím do školy.
Áno, teším sa do nej, ale ešte potrebujem trochu času.
