V tomto príspevku sa chcem podeliť o to, ako sa dá v materskej škole, ale aj doma rozvíjať emocionálna inteligencia detí.
Na trhu už nájdeme rôzne knižky pre deti zamerané na emócie, na ich uvedomovanie, prežívanie a pochopenie.
U nás v materskej škole sme si jednu "prisvojili" a každý týždeň si s deťmi prečítame jeden príbeh, ktorého hlavným hrdinom je malý opičiak- predškolák. Tak ako naši škôlkari, aj on zažíva rôzne situácie či doma, alebo v škole, ktoré ho dostávajú do rôznych emócií a s pomocou rodičov sa ich učí zvládať, pochopiť a vhodným spôsobom ich prejaviť. Po každom príbehu sa s deťmi o danej emócií rozprávame. Necháme ich pospomínať si, či už boli aj oni v takej situácii, ako bol náš opičiak. Či zažili radosť, hnev či prežívali smútok, prekvapenie, strach....
Pýtame sa ich, kde to cítili, aké to bolo, ako sa pri tom tvárili, čo im pomohlo, čo robili, ako oni zistili a či vôbec zistili, že niekto doma alebo v škôlke je smutný, nahnevaný, prekvapený...
Pomáha nám pri tom aj samotný opičiak, ktorého bábku sme si dali vyrobiť podľa knižnej predlohy a tiež kartičky s emóciami.
Deti sa na neho vždy veľmi tešia, hladkajú ho a zverujú sa mu. Na záver si urobíme malú aktivitu na prebratú emóciu. Napríklad sme kreslili opičiakovi jeho portrét, aby mal radosť, alebo sme deti zobrali na zmrzlinu ako prekvapenie, či im urobili radosť hraním sa obľúbenej hry a zároveň sme si zažili aj hnev z prehry.
Vedieme ich k tomu, aby boli všímaví jeden voči druhému ale aj sami voči sebe. Aby si uvedomovali, že či sa vzniknuté situácie nedajú aj inak riešiť, hľadáme spôsob ako zvládnuť emócie, ako sú hnev, prežívanie pocitu viny, smútok...
A prečo je dôležité rozumieť emóciám a rozvíjať tak emocionálnu inteligenciu?
Človek, ktorý rozumie sám sebe a svojim pocitom a vie ich primerane zvládať je šťastnejší, spokojnejší, sebavedomejší, priateľskejší a citovo vyrovnanejší. Citová rovnováha je predpokladom toho, že sa nám v živote darí, či v osobnom alebo pracovnom a dokážeme udržiavať zdravé medziľudské vzťahy.
