Čo myslíte, kedy vieme byť v živote autentickí? Takí úprimní ako len deti vedia byť.
Keď sa smejeme, keď plačeme, keď sa hneváme, keď sme smutní, keď sa tešíme...
Keď si DOVOLÍME naplno prejaviť svoje emócie.
Keď si DOVOLÍME cítiť a správať sa podľa toho.
No koľkí z nás si dovolia kedykoľvek prejaviť svoje emócie? Koľkí z nás si dovolia byť samy sebou?
Kontrolujeme sa, ovládame sa, nedovolíme si, lebo...
Robíme veci, na ktoré mnohokrát nemáme chuť, lebo...
Chodíme do práce, ktorá nás nebaví, lebo...
Správame sa podľa predstáv niekoho iného- rodiča, nadriadeného či partnera, lebo...
A prečo vlastne?
Prečo si nedovolíme spraviť si voľno, keď naň máme chuť? Odmietnuť pozvanie, keď sa nám to nehodí? Nesúhlasiť so šéfom, keď to tak cítime? Neuvariť obed, keď sa nám nechce? A naopak - prečo nerobíme to, čo nás baví?
👉Prečo?
Veď život je cesta, tak prečo si tú cestu neužívať podľa seba? Prečo ísť rovno, keď chceme odbočiť? Chvíľu trebárs ísť aj po prašnej ceste, aby sme potom prišli na diaľnicu. Byť hlavne autentickí. Byť šťastní. Veď to chceme aj pre naše deti, nie? Aby boli v živote šťastné. Aby si išli za svojimi snami.
Že sa to druhým nebude páčiť? No a čo? Hlavne, že sa to bude páčiť nám.
Že sa to nebude páčiť vašim blízkym? No a čo? Už aj tak nie ste podľa ich predstáv. Tak prečo konečne nebyť podľa tých svojich? Nehrať sa už na nič, žiť naplno. Nepotláčať svoje ja, ale si ho naplno uvedomiť. Uvedomiť si, kto som, čo chcem. A tiež si byť vedomí svojich silných ale aj slabých stránok a prijať sa. Neporovnávať sa s inými!
✨Pretože SEBAUVEDOMENIE a SEBAVEDOMIE buduje SEBADÔVERU.✨
Strach.
To je to, čo nás brzdí. Strach, že čo povedia druhí. Strach, že zlyháme. Strach, že si ublížime. Strach že budeme odmietnutí. Strach, že budem samy.
Ale čo hovoríme deťom, keď majú strach?
"Neboj sa, skús to, dokážeš to, pomôžem ti..."
A prečo nás zrazu ten strach tak ovláda?
Pretože si neveríme. A keď neveríme sebe, ako môžeme veriť druhým?
Nebojme sa výziev, nebojme sa plniť si sny. No a čo, že niečo nevyjde? To nás nesmie zastaviť, to nás predsa posúva ďalej. Aj deti sa učia systémom pokus- omyl. Len neskôr ich brzdíme, usmerňujeme, karháme, staviame mantinely. Je čas ich zbúrať. A začať teraz. Vyhoďme z nášho slovníka slová:
"nemôžem, nedá sa, neviem, nezvládnem, nesmiem..." Počúvajme svoje srdce, vnímajme svoje pocity, verme si a majme sa radi. A DOVOĽME SI!
Že nie sme dokonalí? Kto je? Každý sme iný, jedinečný a v tom je tá krása. Každý máme nejaký potenciál. Nedovoľme iným, aby ich názor či hodnotenie ovplyvnili naše rozhodnutia.
👉Dostali sme do daru život, tak ho žime naplno!
DOVOĽME si užívať si ho, aby sme si na jeho konci, nemuseli vyčítať, že sme to aspoň neskúsili.
