Neagresívna spolupráca s druhými ľuďmi predstavuje jeden z podstatných cieľov výchovy dieťaťa a tvorí základ úspechu v priateľských vzťahoch, v manželstve i v zamestnaní.
- April Bay – Hintzová (University of Nevada-Reno)
Veľmi veľa rodičov vštepuje deťom názor, že život je súťaž, ktorá má vždy svojich víťazov a porazených. Mnoho odoborníkov však jednoznačne poukazuje na to, že neexistuje nič také ako zdravá súťaživosť. Viacero výskumov naznačuje, že zavádzanie súťaživosti znižuje školskú úspešnosť. Keď majú žiaci a študenti na starosti to, aby sa vyhli problémom a prípadne v niečom vyhrali, nevenujú veľkú pozornosť samotnej úlohe, ale hľadajú cesty, ako zvíťaziť. Niekedy práve veľká túžba vyhrať vedie deti k tomu, že podvádzajú, klamú, združujú sa do skupín, ktoré majú zabrániť druhým, aby vyhrali. Niekedy im v tom „pomáhajú“ aj dospelí. Veľmi často mi moji žiaci rozprávajú o tom, ako tréneri falšujú dátumy narodenia a dávajú hrať staršie deti v kategórii mladších žiakov len preto, aby vyhrali. Je to naozaj smutné, lebo takýto prístup k ničomu dobrému nevedie. Učí deti len klamať a podvádzať.
Psychológ a odborník v oblasti využitia hier v psychoterapii detí Lawrence E. Shapiro vo svojej knihe Emoční inteligence dítěte a její rozvoj jednoznačne poukazuje na to, že rodičia a pedagógovia by mali deti učiť, aby si viac vážili spoločné úsilie a úspech celej skupiny. Len takto sa podarí zmeniť zabehnuté zmýšľanie o tom, že len súťaživosť je dôležitá. Lawrence E. Shapiro tiež poukazuje na to, že spolupráca a ústretovosť patria k najdôležitejším predpokladom spoločenského prijatia malých detí. Keď odborníci sledovali predškolákov pri hre na začiatku, uprostred a na konci školského roka, zistili, že deti, ktoré viac spolupracovali s druhými, zvýšili si svoje spoločenské postavenie. Tie deti, ktoré nespolupracovali, boli menej obľúbené a menej si ich deti vyberali ako spoločníkov do svojich hier.
Kooperatívne hry predstavujú primárny spôsob, vďaka ktorému sa deti môžu učiť rôzne sociálne zručnosti. Keď si deti osvoja tieto zručnosti pri hre, môžu ich potom využiť aj pri kooperatívnom učení. Podľa výsledkov viacerých štúdií (Johnson 1981, Sharan 1980, Slavin 1983, Felder a Brent 1994 a iní) má kooperatívne učenie vo viacerých oblastiach mnohé výhody:
- žiaci dosahujú lepšie výsledky pri osvojovaní si učiva, t.j. vedomostí ako aj rôznych zručností,
- zvyšuje sa sebadôvera žiakov a motivácia k učeniu,
- žiaci sa učia kritickému mysleniu,
- vytvárajú sa pozitívne vzťahy medzi žiakmi, učia sa pracovať v tíme,
- dochádza k lepšej integrácii žiakov v skupinách, k rozvíjaniu sociálnych zručností a kompetencií,
- kooperatívnym vyučovaním sa znižuje úroveň strachu a stresu žiakov, objavuje sa menej disciplinárnych ťažkostí,
- kooperatívne vyučovanie môže mať silný výchovný efekt (dieťa vie prijať názor iného dieťaťa, toleruje rozdiely, vie byť empatické...).
Ak učíme deti hrať kooperatívne hry, pomáhame im tak vytvoriť si základ pre lepšie zvládanie úspechu či neúspechu v našom vysoko súťaživom svete, pretože si pri nich uvedomujú, že úspech je výsledkom skupinového úsilia.
V činnosti založenej na skutočnej spolupráci neexistuje niečo také ako individuálny neúspech. Buď všetci vyhrajú, alebo prehrajú.
Výskumy ukazujú, že keď deti majú 12-13 rokov, zhoršuje sa ich motivácia a začnú mať aj viac rôznych problémov. Kým mladšie deti chápu zmysel svojho úsilia v dosahovaní cieľov svojho vzdelávania, staršie deti majú často starosti v súvislosti so svojimi schopnosťami a urobia čokoľvek, aby neboli vnímané ako neúspešné. Aby sa v súvislosti s týmto nenaučili klamať a podvádzať, je dobré deti učiť, aby si vážili vynaložené úsilie, ktoré vedie k poznatku a nielen výsledok. Tiež by mali vidieť, že človek sa často dopracuje k úspechom aj vďaka prekonávaniu prekážok a vďaka neúspechom. Tiež je dobré deti podporovať v tom, aby dokázali prežívať radosť zo spoločne vytvoreného diela v rámci nejakej skupiny a aby nepreferovali len individuálny úspech, ktorý často vedie k egoizmu.
V podpore vnímania úspechu ako spoločného diela môžu deťom pomôcť aj kooperatívne hry, ktoré sa môžete hrať s deťmi doma, ale dajú sa využiť aj v školskom prostredí.
Hra Kooperatívny robot
Toto je hra pre tri osoby. Vhodná je hlavne pre rodiny, v ktorých sa vyskytuje silná súrodenecká rivalita. Najmladší hráč začína uprostred a drží sa za ruky s dvomi druhými hráčmi na obidvoch stranách. Všetci traja hráči by mali jednať ako jeden. Hráč uprostred predstavuje MOZOG a ďalší hráči musia koordinovať svoje ruky tak, aby urobili to, čo chce mozog. Môžete skúsiť napríklad toto:
- pripravte si rožok, na ktorom je natreté maslo a nakŕmte ním všetky tri hlavy,
- s použitím zrkadla nakreslite obraz, ako všetci traja vyzeráte a vystrihnite si ho,
- robte takto spolu jednoduché domáce práce, ako je napríklad zametanie alebo utieranie prachu.
Hra Kooperatívny volejbal
Pri tejto hre môže akýkoľvek počet hráčov. Začnite tým, že vyhodíte do vzduchu veľký nafukovací balón. Hráči potom musia čo najdlhšie udržať balón vo vzduchu, ale nikto sa ho nesmie dotknúť znovu, pokiaľ sa ho nedotkli všetci ostatní.
Hra O kúsok bližšie
Pri tejto hre budete potrebovať jednu malú nádobu a desať tenisových loptičiek. Všetky loptičky musia mať rovnakú farbu, ale jedna loptička bude inej farby. To bude hlavná loptička. Naznačte si štartovaciu čiaru asi meter a pol od terča, ktorým je nádoba. Prvý hráč odrazí hlavnú loptičku od štartovacej čiary a bude sa ju snažiť dostať čo najbližšie k terču. Druhý hráč sa snaží kotúľať ostatné loptičky od štartovacej čiary tak, aby sa dotkli hlavnej loptičky, pokým sa hlavná loptička nedotkne nádoby. Hra pokračuje dovtedy, pokým sa hlavná loptička nedotkne strany nádoby.
Ďalšie kooperatívne hry nájdete aj v článkoch:
Hry na rozvoj vzťahov v triede (1. časť)
Hry na rozvoj vzťahov v triede (2. časť)
Zdroj: Lawrence E. Shapiro: Emoční inteligence dítěte a její rozvoj
