O programe

Študijný program Krajinné inžinierstvo predstavuje súbor opatrení (organizačných, biologických, agrotechnických, technických a technicko-stavebných) riešených v krajine. Ide o vytvorenie ekonomicky vysoko produkčného krajinného priestoru, estetického, kultúrneho a biologicko-ekonomicky vyváženého prostredia sídiel a krajiny. Zahŕňa problematiku zosúladenia výrobných aktivít, ich diverzifikáciu s vytvorením zdravých životných podmienok so zameraním na trvalo udržateľný život. Konkrétne ide o organizáciu a využívanie  pôdneho fondu riešenú v rámci pozemkových úprav (sceľovanie, parcelácia, usporiadanie pozemkov, rozmiestňovanie druhov pozemkov, arondácia hraníc a s tým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, protieróznych, ekologických a iných opatrení) s cieľom zlepšiť výrobu a prevádzkové pomery, zlepšiť životné podmienky vidieckeho obyvateľstva, situovanie centier a pomocných zariadení poľnohospodárskej výroby, pričom tieto aktivity musia byť v súlade so záujmami vodného hospodárstva (hlavne zdroje pitnej vody), lesného hospodárstva, dopravnej infraštruktúry, vidieckej zástavby, atď. Samozrejmou súčasťou je usporiadanie pozemkového vlastníctva, prevod nehnuteľností, oceňovanie pôdy a pod. Táto problematika úzko súvisí s ochranou a zúrodňovaním pôdy, ochranou prírody a krajiny, ochranou a podporou samočistiacich pochodov vo vodách, ochranou ovzdušia a možnou elimináciou zo znečistenia, ochranou vzácnych druhov rastlín a živočíchov a ich biotopov (napr. mokrade), a to za účelom zachovania biodiverzity a genofondu. Súčasťou problematiky je problematika odpadového hospodárstva (zber, triedenie, likvidácia) starých environmentálnych záťaží a zhodnocovanie odpadov, hlavne z poľnohospodárskej výroby – ich využitie na zvýšenie  obsahu organickej hmoty v pôde. Tieto aktivity úzko súvisia s produkciou zdravotne nezávadných potravín. Dôležitou problematikou je tiež posudzovanie vplyvov činností na životné prostredie a zavádzanie environmentálnych manažérskych systémov. Nemenej významná je aj otázka hodnotenia kultúrno-historického potenciálu krajiny – tvorba krajiny aplikáciou vegetačných a biotechnických prvkov.

Absolvent 3. stupňa študijného programu „krajinné inžinierstvo“ nájde uplatnenie na pracoviskách vedy a výskumu na univerzitách, v ústavoch SAV a vo vedecko-výskumnej základni, v praxi pri riešení národných úloh komplexnej plánovacej činnosti s dôrazom na územné a regionálne plánovanie. Pri  optimalizácii využitia krajinného priestoru (na účely poľnohospodárskej a priemyselnej výroby, bývania,  rekreácie, formou posilnenia ekologickej stability krajiny, tvorby kultúrneho a estetického prostredia) využíva osvojené vedecké prístupy.

Absolvent tretieho stupňa môže nájsť uplatnenie vo vzdelávaní na univerzitách s možnosťou zapojenia sa do pedagogického procesu. Široké uplatnenie nachádza vo vede a výskume na úrovni výskumných ústavov, SAV, vo verejnej správe, v inštitúciách, kde sa vyžaduje riadenie na vedeckej úrovni PhD.