Na tom, že choré dieťa by nemalo byť v škôlke, sa zhodnú všetci – deti, rodičia, učitelia, pediatri. Otázkou je, kde je hranica choroby a kde bežného ochorenia, ktoré má na vitalitu dieťaťa minimálny vplyv.
Pozná to snáď každý rodič. V nedeľu večer uloží dieťa do postieľky a keď sa v pondelok ráno zobudí, dieťa si párkrát kýchne, potiahne nosom a zakašle. Dospelý sa zdesí a uvažuje, či dať potomka do škôlky, alebo rýchlo zrušiť všetky stretnutia a porady, pretože bude musieť zostať doma. Navyše, nie je to len otázka jedného dňa, také „soplíkovanie“ sa môže ťahať niekoľko dní, až týždňov. „Naša malá dcéra nechce smrkať. Poťahuje noštekom, utiera si to málo, čo jej z neho vytečie, ale cielene sa nevysmrká. Takmer vždy sa nasmrkaný soplík po pár dňoch zmení na kašeľ a s manželom sa pri nej striedame aj dva týždne, kým je úplne bez symptómov a môže nastúpiť opäť do škôlky,“ hovorí Katarína, matka štvorročnej dcéry.
Soplíky pôsobia na rodičov malých detí polarizujúco. Jedna skupinka sa chytá za hlavu a vyťahuje tvrdenia lekárov, prípadne príklady zo zahraničia, kde deti takto bežne chodia do škôlok. Druhá vyžaduje potvrdenia od lekárov, CRP vyšetrenia z predchádzajúceho dňa a dieťa bez akýchkoľvek symptómov.
Ako sa zorientovať, najmä v sezóne ochorení a s malým dieťaťom, pre ktoré je typický len vyvíjajúci sa imunitný systém? Kedy nechať dieťa doma a kedy ho poslať do škôlky?
Nezainteresovaným sa zdá toto rozhodnutie jednoduché. Ak je dieťa choré, malo by zostať doma. Je však nemysliteľné, aby s každým potiahnutím nošteka zostávalo doma. Najmä, ak sa cíti v poriadku, je aktívne a soplík ho v ničom neobmedzuje. Inokedy je malátne, stúpa mu teplota a rodič jasne vidí, že na škôlku môže zabudnúť. Lenže niekedy nie je situácia až tak jasne rozlíšiteľná.
Kedy sú soplíky v pohode?
Odborníci tvrdia, že za prirodzenú chorobnosť pre mladšie deti v období do piatich rokov sa považuje šesť až osem prípadov infekcií dýchacích ciest za rok s normálnym, nie dramatickým priebehom. V zahraničí bežne funguje, že deti s plným nosom chodia do škôlky a nikto sa tomu nečuduje. Ako uviedol pre HuffPost prezident kanadskej pediatrickej spoločnosti Michael Dickinson, dieťa so soplíkom alebo miernym kašľom môže ísť bez problémov do škôlky, pokiaľ prijíma dostatok tekutín, nemá horúčku a má dostatok energie na bežné fungovanie. Mnohé vírusy sú prenosné ešte pred samotným prejavom symptómov, takže deti si ich medzi sebou šíria pred tým, než sú choré. Podľa M. Dickinsona sú škôlky plné detí s miernymi symptómami, takže ak k nim pribudne i vaše dieťa, nikomu to neuškodí.
S týmito tvrdeniami súhlasia aj naši lekári. Ako pre portál Zdravie uviedol doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., imunológ a alergológ, pravidlá určujúce, kedy dieťa môže či nemôže ísť do škôlky vzhľadom na možnú sekréciu z nosa neexistujú. Podobné vyjadrenie poskytla aj pediatrička MUDr. Katarína Šimovičová. „Sopeľ nie je dôvod vylúčenia dieťaťa z MŠ. Treba ho utrieť a učiť deti smrkať. Nie je nákazlivý v tom zmysle, ako si predstavujú rodiča, čo nemajú vedomosti z epidemiológie a mikrobiológie. Je to produkt sliznice dýchacích ciest a nie je dôvod zastavovať ho, ako si to mnohí žiadajú.“
Kedy ísť do škôlky a kedy nie
Americká akadémia pediatrov radí, aby si každý rodič odpovedal na tri otázky. To mu pomôže ľahšie sa rozhodnúť. Má dieťa teplotu? Teplota vyššia ako 38,3 sa vo všeobecnosti považuje za prejav choroby, takže dieťa by v takom prípade malo určite zostať doma. Druhou otázkou je, či sa dieťa cíti dosť dobre na to, aby sa zúčastňovalo aktivít prebiehajúcich v triede. Ak sa zdá, že mu je ťažšie a nič z pobytu v triede nemá, malo by ísť domov. Môže sa však stať, že dieťa išlo ráno do škôlky v poriadku, ale zrazu sa jeho zdravotný stav zmenil. „Pokiaľ dieťa ochorie počas dňa, pani učiteľka musí dieťa odizolovať od ostatných detí, na čo slúži izolačná miestnosť, a bezodkladne privolá rodiča, aby dieťa vyzdvihol,“ vysvetľuje Petra Arslan Šinková, majiteľka škôlky Fantastické detské centrum.
Treťou otázkou, ktorá naznačí, či dieťa patrí do postele je, či má príznaky chrípky. Ak by mohlo, určite by malo zostať doma. Podľa P. Šinkovej pomôcť môže aj tzv. ranný filter, ktorý každé ráno vykonáva pani učiteľka, ktorá sa snaží odsledovať, či dieťa nejaví známky akútneho ochorenia. „Pani učiteľka si pri prijímaní dieťaťa všíma, aké je jeho dýchanie, či nemá upchatý noštek, kašeľ, pozrie sa naň, či nemá zapálené oči, vyrážky a podobne. V prípade, že nejaký príznak spozoruje, musí informovať rodiča, že dieťa nemôže do kolektívu prijať, nakoľko má podozrenie na akútne ochorenie. Keďže pani učiteľka nie je zdravotníckym pracovníkom, nie je odborne spôsobilá posúdiť, či ide o infekčné ochorenie. Dieťa prijme až po vyjadrení pediatra, či je dieťa schopné navštevovať škôlku.“
Ako pomôcť imunite?
Hoci prejsť bežnými detskými chorobami je nutnosť, škôlky samotné prijímajú preventívne opatrenia, aby zabránili šíreniu ochorení v kolektíve. „Veľmi dôležitá je zdravá strava v škôlke, pitný režim, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu,“ hovorí P. Arslan Šinková. „Ďalej je nutná pravidelná dezinfekcia priestorov a hračiek a časté vetranie. Treba dbať aj na teplotu v miestnosti. Nemalo by sa prekurovať.“
Podľa nej je dôležitá je aj komunikácia s rodičmi. Tí najlepšie odhadnú, ako na tom ich dieťa je. Dokážu rýchlo spozorovať, keď na neho niečo „lezie“. „Pokiaľ je dieťa choré, má zostať doma a liečiť sa. Nielen kvôli tomu, aby nenakazilo ostatné deti, ale je to potrebné aj pre dieťa samotné. Je to pravidlo, na ktoré dbáme a informujeme o tom rodičov už pri prijímaní dieťaťa do škôlky. Pokiaľ dieťa javí symptómy ochorenia alebo išlo o vážne infekčné ochorenie, je nutné potvrdenie od lekára, že dieťa je schopné navštevovať zariadenie, s ohľadom na jeho zdravotný stav aj kvôli tomu, aby nenakazilo iné deti.“
