MOVED - moderná politika vzdelávania dospelých

Autor je lektor a vysokoškolský pedagóg na Prešovskej univerzite, Katedra andragogiky.

 

Vzdelávanie dospelých je na Slovensku dlhodobo podvyživenou časťou celoživotného vzdelávania. Hoci má silnú historickú tradíciu siahajúcu minimálne do obdobia národného obrodenia, dlhodobo v praxi prebieha, je zastúpené samostatnými akademickými pracoviskami a sieťou inštitúcií, ktoré vzdelávanie dospelých poskytujú, nie je systematicky rozvíjané a podporované štátom. Podľa medzinárodného merania Labor Force Survey (2018) sa na Slovensku vzdeláva len 4 % dospelej populácie. Slovensko patrí ku krajinám najviac ohrozeným automatizáciou, čím sa do zóny rizikovosti dostávajú veľké skupiny zamestnancov pracujúcich najmä v priemysle. Klesáme v rebríčku konkurencieschopnosti, školy zápasia nielen o žiakov ale aj o ich zamestnávateľov, obyvateľstvo starne, dochádza k spochybňovaniu demokratických princípov fungovania spoločnosti, rastie tlak na schopnosti dospelých vyrovnávať sa s nepredvídateľnými ekonomickými a spoločenskými zmenami. Vzdelávanie dospelých ponúka priestor nielen na vyrovnávanie sa ale aj riadenie globálnych problémov a výziev.

 

Prínosy vzdelávania dospelých nie sú v našej spoločnosti dostatočne silne artikulované a presadzované. Doposiaľ nie je zreteľne zadefinované postavenie, úlohy a funkcie vzdelávania dospelých vo všetkých jeho rozmanitých podobách vo verejných politikách na národnej úrovni. Na regionálnej úrovni následne figuruje vzdelávanie dospelých v strategických dokumentov miest a samosprávnych krajov len sporadicky a tak stále nie je rozpoznateľné ako trvalá a potrebná súčasť vzdelávacieho systému. Nepochybne k tomuto stavu prispieva aj skutočnosť, že vzdelávanie v období dospelosti je všeobecne vnímané ako individuálna záležitosť, zatiaľ čo za vzdelávanie detí a mládeže je jednoznačne prisudzovaná zodpovednosť štátu a samosprávam. Potreba učiť sa je prisudzovaná hlavne obdobiu detstva a mladosti, hoci práve v dospelosti je človek postavený pred množstvo problémových situácií, ktorých riešenie vyžaduje nové vedomosti a zručnosti. Kultúra vzdelávania dospelých je na Slovensku nedostatočne rozvíjaná, ako na to upozorňuje Stratégia zručností OECD pre Slovenskú republiku (2020).

 

Na tieto, ako aj ďalšie problémy v oblasti vzdelávania dospelých, bol zameraný projekt Tvoríme modernú politiku vzdelávania dospelých (akronym MOVED), ktorý riešila Academia Istropolitana Nova v spolupráci s viacerými neformálnymi partnermi a expertmi vzdelávania dospelých zo Slovenska, ako aj zo zahraničia (Slovinsko, Estónsko). Hlavným zmyslom a cieľom projektu bolo prispieť k vytváraniu efektívnej verejnej politiky vzdelávania dospelých a posilniť inštitucionálne kapacity verejnej správy na národnej, ale predovšetkým na regionálnej úrovni. V článku sa zameriam len na niektoré analyzované oblasti, keďže projekt bol svojim zadaním a aj vyústením pomerne mohutný.

 

Ako projekt prispel k vzdelávaniu dospelých?

Projekt prebiehal v troch základných, na seba logicky nadväzujúcich fázach. V prvej fáze boli získavané informácie o stave agendy vzdelávania dospelých v slovenských regiónoch, ktoré boli v druhej fáze podrobené analýze. Výsledkom projektu je súbor návrhov riešení na zlepšenie situácie vo vzdelávaní dospelých, ktoré sú smerované riadiacim pracovníkom na miestnej, regionálnej aj národnej úrovni a ich využitie pri tvorbe strategických dokumentov vo vzdelávaní dospelých.

 

Projekt pomenoval tri neuralgické body vzdelávania dospelých na Slovensku – chýbajúci systémový prístup, kvalita vzdelávania a dostupnosť pre všetkých. V spomenutých oblastiach je pomenovaný rad dielčích problémov, ktoré vyžadujú riešenie na rôznych úrovniach (podrobnejšie v Odporúčaniach pre verejnú politiku vzdelávania dospelých na Slovensku, 2020 na stránke ainova.sk).

 

V návrhoch riešení, ktoré sú „hmatateľným“ výstupom projektu je obsiahnuté aj celkom jasné posolstvo smerujúce k potrebe rozvíjať osobnosť dospelého človeka komplexne. V posledných rokoch sme totiž svedkami silnejúceho tlaku na zručnosti dospelého pre trh práce. Takýto prístup, ktorý je dominantný aj v odbornom vzdelávaní, nesie v sebe riziko redukcie človeka primárne na nositeľa pracovného potenciálu. Ale človek nie je len pracovník. Áno, je nevyhnutné, aby vzdelávacie systémy čo najužšie spolupracovali so zamestnávateľmi, aby absolventi škôl mali reálne uplatnenie podľa reálnych potrieb trhu práce. Ale aj diktát trhu práce vo vzdelávacom systéme by mal mať svoje hranice. Vysoká miera ohrozenia slovenskej ekonomiky automatizáciou sa naplno prejavuje práve v krízovom období poznačenom pandémiou COVID 19. V takýchto extrémnych časoch, ako aj v dôsledku demografických a technologických zmien, by sme mali viac ako inokedy pamätať na to, že vzdelávanie má viesť nielen k získaniu zručností pre trh práce. V opačnom prípade hrozí, že dynamika ekonomických zmien naplno odhalí, že máme k dispozícii armádu vyškolených a zručných mladých aj dospelých, ktorí ale nie sú pripravení čeliť zmenám na trhu práce, či efektívne riešiť bežné sociálne situácie (viacero odborníkov napr. upozorňuje na efekt tzv. skleníkových detí). A čo je horšie, nebudú schopní tieto zmeny spracovávať spôsobom, ktorý by neohrozoval ich psychickú integritu. Preto potrebujeme viac, ako len zručnosti. Potrebujeme človeka vzdelaného, nielen schopného okamžite sa postaviť k stroju alebo zaviesť instatne efektívny spôsob riadenia tímu. Potrebujeme človeka, ktorý je „dobre vychovaný“, nielen dobre vzdelaný. Dosiahnutie vyššej životnej spokojnosti a kvality života v dospelosti je predsa podmienené možnosťou a schopnosťou dospelého plnohodnotne sa realizovať nielen v pracovnej oblasti, ale aj v osobnom a občianskom živote.

 

Potrebujeme sa tiež konečne vážne zaoberať narastajúcou priepasťou medzi sociálnymi triedami. Nielen v ekonomickom význame, hoci práve do ekonomickej roviny sa premietajú investície do výchovy a vzdelávania. Na Slovensku, podľa výsledkov merania zručností PIAAC (OECD), má 9 % dospelej populácie nízku mieru základných zručností (čítanie, písanie, digitálne zručnosti). Preto projekt MOVED venuje celú jednu časť návrhov riešení problému dostupnosti vzdelania pre všetkých, bez ohľadu na vek, pohlavie či socio-ekonomické postavenie. To, že sa v dospelosti nevzdelávajú tí, ktorí by to najviac potrebovali je známa skutočnosť. Ide o tzv. Matúšov efekt, podľa ktorého ľudia s vyššou úrovňou vzdelania sa na vzdelávaní v dospelosti zúčastňujú vo vyššej miere. Ale bolo by príliš zjednodušujúce interpretovať problém len z jednej perspektívy. Zistenia projektu poukázali aj na to, že stredné školy nie sú dostatočne motivované oslovovať skupinu nízkokvalifikovaných svojimi vzdelávacími programami a že školské vzdelávanie dospelých generuje pri skupine sociálne vylúčených dospelých skôr viac prekážok ako príležitostí na zvýšenie úrovne vzdelania. Problematická je miera informovanosti o možnostiach vzdelávať sa, dostupnosť vzdelávania, motivácia k vzdelávaniu, sociálne a ekonomické podmienky ľudí bez vzdelania, pripravenosť škôl vzdelávať špecifické cieľové skupiny dospelých a rad ďalších problémov. K tomu všetkému sa žiaľ pridáva aj problém zvyšujúcej sa miery predčasného ukončenia školskej dochádzky, keď sa každoročne viac a viac mladých ľudí rozhodne nepokračovať v štúdiu na strednej škole.

 

Domnievam sa, že sa projektovému tímu podarilo nielen jasne pomenovať aktuálne a akútne problémy vzdelávania dospelých na Slovensku, ale navrhnúť aj konkrétne odporúčania a potrebné kroky, ktoré by mali viesť k rozvoju vzdelávania v dospelosti, ktoré sa v moderných krajinách považuje za nevyhnutný prvok zabezpečenia sociálnej súdržnosti, stability, rozvoja a konkurencieschopnosti. Spomínaný dokument tiež obsahuje rad cenných príkladov z praxe vzdelávania dospelých tak zo Slovenska ako aj zo zahraničia.